Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy.

Typy a odrody cibule
Odrôd cibule je veľa a líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa.
- Cibuľa šalotka - predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Je menej náročná na pestovanie, má výbornú chuť a rôzne sfarbenie, ktoré závisí od odrody. Má nižší vzrast, cibule dosahujú menšiu veľkosť a je vhodná aj na dlhšie skladovanie. Z jednej materskej cibule narastie približne 5 - 15 cibuliek.
- Cibuľa zimná - sa najviac pestuje v Ázii. Dokáže odolávať mrazu až do - 20 °C, čo umožňuje jej pestovanie aj vo vyšších polohách. Rastie v mohutnejších trsoch a pestuje sa na mladé cibuľky aj s vňaťou alebo len vňať, ktorú môžete postupne zrezávať.
- Jarná cibuľka - nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Je to mladá cibuľa s jemnejšou chuťou a štruktúrou, ktorá sa používa najmä do šalátov, polievok a ako ozdoba.
Jednotlivé odrody cibule sa líšia tvarom aj zafarbením. To môže byť od celkom bielej farby, cez typickú zlatistú až po červenú. Odlišné môžu byť tiež chuťové vlastnosti.
- Žltá cibuľa - Najbežnejší druh cibule, ktorý sa využíva takmer vo všetkých receptoch. Má jemne sladkú chuť a po varení sa stáva ešte sladšou.
- Biela cibuľa - Dužina cibule kuchynskej má biele alebo červené sfarbenie. Biela cibuľa vyniká výbornou, výraznou chuťou. Zväčša je viac pikantná ako žltá odroda, no môžete sa stretnúť i so sladším druhom.
- Červená cibuľa - Svojou fialovou farbou je ideálna do šalátov a na priamu konzumáciu. Varením svoju farbu stráca.
Odrôd je viac než 30. Zo skorých odrôd na letný zber sem patria najmä hybridné odrody Alba Regina, Aldato a Brenda. Z nehybridných sú to predovšetkým Alica, Argenta, Aroma a Banko, z červených odrôd Karmen a Long Red Florence. Z bielych je populárna Ala, Albion F1 či Argenta.
Výsadba cibule: Zo semien alebo sadzačiek
Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. Oba postupy majú svoje výhody. Pri výbere máte dve základné možnosti - cibuľa na sadenie vo forme sadzačky alebo pestovanie cibule zo semena. Vysaďte si niektorý z obľúbených druhov cibule aj do vašej záhrady.
- Cibuľa zo sadzačky je rýchlejšia a jednoduchšia cesta. Výhodou sadzačky je skoršia úroda a jednoduchšie pestovanie. Úrodu zozbierate skôr a rastliny lepšie zvládnu výkyvy jarného počasia. Sadzačky sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca. Väčšina sadzačiek je tepelne spracovaná, čo znamená, že sú menej náchylné na vybiehanie do kvetu.
- Pestovanie cibule zo semena trvá dlhšie a na začiatku je pri ňom viac práce. Je náročnejšie, no prináša kvalitnejšie a trvanlivejšie plody. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí chcú väčšiu kontrolu nad odrodou a výslednou kvalitou úrody. Výhodou tohto postupu je, že cibuľa zo semena vydrží dlhšie a lepšie sa skladuje cez zimu.
Príprava pôdy
V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Pred výsadbou je dôležité pôdu poriadne prekypriť. Pôdu pred sadením prekyprite. Do záhona pred výsadbou zapracujte dozretý kompost. Použite záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj, ktorý zlepší štruktúru pôdy a udrží vlhkosť.
Termíny a spôsoby výsadby
Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň. Vo všeobecnosti je obľúbenejšia výsadba na jar.
Jarná výsadba
- Zo semien: Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla, ak to počasie dovolí. Semená cibule môžete na jar vysadiť už koncom februára, najneskôr však v polovici apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ak pestujete cibuľu zo semien, zasiaďte ich do kvetináčov a uchovávajte ich na slnečnom mieste. Keď sú dostatočne silné, presadíte ich von. Semená cibule zasejte v interiéri už v januári, aby na jar boli dostatočne veľké na to, aby sa mohli vysádzať von. Semená zasejte do črepníka alebo nádoby s vlhkým kompostom, asi 1 cm od seba. Keď sú sadenice vysoké niekoľko centimetrov, vytiahnite ich a presaďte do čerstvého viacúčelového kompostu bez rašeliny.
- Zo sadzačky: Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od konca marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Pred vysádzaním je vhodné sadzačku otužovať umiestnením na chladné miesto, kde ju prikryjete vrecovinou. Sadzačky vysádzajte korienkami nadol a tak, aby ich vrcholky trošku vytŕčali nad úroveň zeminy. Po prihrnutí pôdy by mala mierne vytŕčať. Hĺbka by nemala byť príliš veľká, aby neovplyvnila jej vývoj. Výhodou jarnej výsadby sadzačiek je, že už po pár mesiacoch budete mať vypestovanú chutnú a zdravú jarnú cibuľku.

Jesenná výsadba (ozimná cibuľa)
Jesenná výsadba cibule má svoje výhody, ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ozimné odrody zasaďte v októbri. Do zimy si vytvoria korene a na jar vám rýchlo vyženú zelenú vňať. Ideálnym termínom je október až do polovice novembra, tesne pred prvými mrazmi. Pred výsadbou zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Jesenná výsadba sa robí hlbšie ako tá jarná, približne 7-8 cm. Je lepšie, ak osivo vyklíči až na jar, aby vzídené rastliny nezničili prvé holomrazy. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím.
Rozostupy a hĺbka výsadby
Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20-30 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 až 10 centimetrov. Pri sadení zo semien riadky si pripravte vo vzdialenosti 20 - 25 cm s hĺbkou približne 2,5 cm. Semená zasejte veľmi plytko. Ak záhon bežne okopávate motykou, nechajte si medzi riadkami aj 30 centimetrov, aby ste mali priestor. Cibuľky vkladajte do riadku 7 až 10 centimetrov od seba. Sadzačku chyťte korienkami nadol a jemne ju zatlačte do pôdy. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať. Pri jesennej výsadbe zo semien saďte ju koncom augusta do dobre pripravenej a vlhkej pôdy, aby stihla do zimy narásť do výšky 15 - 20 cm, vtedy dobre prezimuje. Ak počas zimy časti listov odumrú, nič sa nedeje.
Pestovanie jarnej cibuľky
Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. Semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov.
Ideálne podmienky a starostlivosť
Stanovište a pôda
Cibuľa vám prinesie bohatú úrodu, ak jej nájdete slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva. Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Cibuľa je pomerne náročná rastlina. Najlepšie sa jej bude dariť v piesčito-hlinitej pôde s pH 6,5 - 7,5. Nemá rada ťažké ílovité pôdy a uzavreté miesta, kde nedochádza k dostatočnému prúdeniu vzduchu. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Cibuľa potrebuje dostatočný prístup slnečného svetla. Pre cibuľu sú dôležité otvorené polohy, kde sa hýbe vzduch. Na uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami. Pôdu tesne pred vysievaním zbavte burín. Pri výsadbe je dôležité pravidelne meniť stanovisko - každý rok.
Hnojenie
Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie maštaľného hnoja ani chloridu draselného, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Cibuľa nerastie dobre, ak konkuruje iným rastlinám. Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí, zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo. Príliš veľa dusíka môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov. Rastlina vyženie hrubý krčok, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Pri pestovaní zo semena si môžete vypestovať trvanlivejšie a kvalitnejšie plody. Cibuľa potrebuje dostatok živín na to, aby rástla zdravo. Najvhodnejšie sú organické hnojivá, ktoré dodávajú cibulovinám potrebné živiny v správnom pomere. Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Hnojiť cibuľu je vhodné v troch cykloch: prvýkrát, keď má rastlina dva listy, druhé hnojenie by malo prebehnúť dva týždne po prvom, a posledný raz hnojíme cibuľu koncom júna. Koncom zimy dajte cibuli vysadenej na jeseň hnojivo bohaté na dusík, ako je síran amónny, v množstve 35 g na meter štvorcový. To nielen zlepšuje rast cibule, ale môže tiež potlačiť predčasné kvitnutie. Prípadne použite suchý hydinový trus.
Zálievka
Cibuľa, podobne ako cesnak, nepotrebuje príliš vlhkú pôdu. Najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Rastliny ocenia vyrovnaný vlahový režim v čase sucha od sejby do začiatku tvorby cibúľ. Pri sadzačke zavlažujeme od posadenia do začiatku dozrievania. Počas dlhšieho obdobia sucha zalievajte cibuľu každých 14 dní, ale prestaňte polievať, keď cibuľky v polovici leta napučia. Polievanie plodín po polovici leta môže spôsobiť menej úspešné uskladnenie. Pozor si musíme dať pri zavlažovaní krátko pred zberom, najmä keď pestujeme cibuľu na uskladnenie. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov.
Pletie a okopávanie
Cibuľa zakoreňuje veľmi plytko a má slabý koreňový systém. Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Preto medzi nimi pravidelne plejte burinu. Pri používaní motyky dávajte pozor, aby ste nepoškodili cibuľky alebo lístie - preto burinu odstraňujte ručne. Po vzídení semienok prekyprujte opatrne, aby ste nepoškodili mladé rastlinky. Prekyprujte, až kým porast nezhustne.
Predplodiny a spoločníci
Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule. Ideálnym spoločníkom bude mrkva, uhorky, kôpor a hlávkový šalát. Riadky cibule môžete prestriedať s mrkvou.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Cibuľu môžu, rovnako ako iné plodiny vo vašej záhrade, napadnúť rôzne choroby či škodcovia. Cibuľa je pomerne bezproblémová, hoci ju môžu postihnúť viaceré hubové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach pestovania alebo pri zlom skladovaní. Vhodnou ochranou je mechanické odstraňovanie a chemické postreky.
Choroby cibule
- Pleseň cibuľová (Peronospora destructor) - je najvážnejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch, a to už v druhej polovici mája. Vyskytuje sa vo vlhkých a dusných dňoch. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla). Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Tip: Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol.
- Antraknóza cibule - hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.
- Kvitnutie (vybiehanie do kvetu) - spôsobené nízkymi teplotami na jar, znamená, že cibuľky sa nebudú dobre usádzať. Keď si všimneme z cibule vyháňať stonky kvetov, je jasné, že začal proces kvitnutia a tvorby semien. Podzemná časť v tomto období prestáva rásť.
Škodcovia cibule
- Slimáky a slizniaky - lepšie sa im darí vo vlhkom prostredí, bohatšom na zrážky. Taktiež obľubujú tienisté miesta. Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.
Pohyb SLIMÁKA: Video so zvieratami
- Háďatko (zhubné) - je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 - 7 dňoch liahnu larvy. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať. Dôležité je pred výsadbou dezinfikovať pôdu bakteriálnym produktom.
- Kvetárka cibuľová - je to malá mucha, ktorá v máji vyletuje a kladie vajíčka v blízkosti cibuľovín. Larvy ničia mladé rastliny, pri starších rastlinách hnije cibuľa. Larvy požierajú jej vnútro. Proti kvetárke cibuľovej najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.
- Cibuľová muška - jeden z najvážnejších škodcov, ktorý sa prejavuje svetlými bodkami a neskôr dierami, spôsobenými larvami. Napadnuté listy sú zdeformované a cibuľa praská. Proti nej tiež pomáha netkaná textília.
- Molička cesnaková - húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listov až po srdiečko. Postrek treba urobiť v čase liahnutia lariev.
- Fúzavka cesnaková - mucha, ktorej larvy poškodzujú rastliny cesnaku. Rastliny postupne žltnú, listy sa deformujú, a ako prvý odumiera najmladší list.
- Mínerka pórová - drobná muška. Postrek treba urobiť na začiatku liahnutia lariev. Keď sa larvy vyliahnu - postrek je zbytočný. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
- Krytonos cibuľový - prezimujúci chrobák. Na jar požiera listy a následne znáša vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré požierajú vnútro listov. Larvy škodia hlavne v máji a júni. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
Zber úrody
Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, cibuľa je pripravená na zber. Hlavným signálom je polehnutá a postupne usychajúca vňať. Krčky cibúľ mäknú a zatvárajú sa. Aj rastlinka Askamietnica rozložitá dokáže účinne bojovať proti hádatkám. Žltnutie a padanie listov je znakom toho, že úroda dosahuje zrelosť. Zberajte však úrodu skôr, ako lístie úplne odumrie. Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu aj skladovateľnosť.
- Termíny zberu: Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie. Mladú cibuľku zberajte, keď dosiahne hrúbku približne 1 cm. Môžete z nej konzumovať celú nadzemnú i podzemnú časť.
- Spôsob zberu a sušenie: Cibuľu vyberajte za suchého počasia a nechajte ju dosušiť na vzdušnom mieste. Úrodu cibule je najlepšie zberať ručne, chytiť za vňať a vytiahnuť. V prípade suchého a slnečného počasia ju necháme na záhone 7-10 dní, aby sa presušila. Opatrne nadvihnite hlavičky vidlami a dávajte pozor, aby ste ich nepoškodili alebo nepomliaždili, pretože by to mohlo spôsobiť hnilobu pri skladovaní. Pred uskladnením sušte cibuľu asi dva týždne - umiestnite ju na plné slnko vonku na rošty alebo siete, aby pod nimi mohol cirkulovať vzduch. Potom ju preneste pod strechu, kde je teplo a prievan. Tam ju sušte ďalšie 2 až 4 týždne, kým vonkajšie šupiny nešuštia ako papier.

Skladovanie cibule
Cibuľu na uskladnenie vyberajte po zaschnutí zelenej časti. Pred uskladnením očistite od pôdy a nechajte ju voľne rozloženú, aby sa jej povrch vysušil. Pred odložením do debničiek alebo vzdušných vriec ju prekontrolujte a poškodené cibule vytrieďte. Skráťte tiež korienky. Cibuľu skladujte na suchom a chladnom mieste, ktoré je chránené pred mrazom. Najlepšie pri teplote okolo 4-10 °C. Po vysušení cibuľu skladujte na chladnom, suchom a tmavom mieste. Keď je všetko lístie suché, vložte cibuľu do sieťových vrecúšok alebo podnosov v jednej vrstve alebo ich zviažte do vrkočov a zaveste. Cibuľu vysadenú na jeseň môžete skladovať až do začiatku zimy. Na dlhodobé skladovanie dávame prednosť cibuli vypestovanej zo semena. Z úrody vytriedime všetky poškodené cibule, ktoré nie sú v žiadnom prípade vhodné na dlhšie skladovanie. Ak je vňať dobre usušená, môžeme ju použiť na viazanie cibule do zväzkov.
Cibuľa v kuchyni a pre zdravie
Cibuľa patrí medzi najobľúbenejšie suroviny každej kuchyne. Dodá skvelú chuť mnohým jedlám a je výborným pomocníkom pri liečbe nádchy a kašľa. Má vysoký obsah kyseliny listovej i vitamínu C, je veľmi bohatá na železo aj zinok. Vďaka svojmu zloženiu cibuľa pomáha predchádzať infekciám, dezinfikuje nos, ústa a hltan, posilňuje imunitný systém, pomáha proti kašľu, chrípke i prechladnutiu. Cibuľa výborne funguje ako základ polievok, dusených i pečených jedál. Okrem toho, že dodáva jedlu chuť, je plná zdraviu prospešných látok. Vňať mladej cibuľky výborne chutí surová a pripomína chuť pažítky.
Regenerácia pôdy po zbere
A čo s prázdnym záhonom po letnom zbere cibule? Nenechávajte pôdu holú, aby ju nevysušilo slnko a neprerástla burina. Vysejte na ňu zelené hnojenie (ideálna je rýchlorastúca facélia alebo dusík-viažuca ďatelina), vďaka čomu si zem oddýchne a pripraví sa na ďalšiu sezónu.