Pôvod a všeobecný opis Moruše čiernej (Morus nigra)
Moruša čierna (lat. Morus nigra), ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité. Predpokladá sa, že pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie, konkrétne z juhozápadnej Ázie, kde rastie už od nepamäti a lokalita jej presného pôvodu je nejasná. Dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša) shahtoot (شاه توت), čo znamená kráľovská alebo "najlepšia" moruša, alebo v arabčine shajarat tukki. Morušu čiernu poznali už v antike a do Británie sa dostala v 17. storočí. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu.
Moruša čierna je opadavý strom, ktorý dorastá do výšky 12 m a šírky 15 m. Koruna stromu je guľatá. Je to dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva, ktorý sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa. To komplikuje určenie veku starých exemplárov stromu. Strom má sivý kmeň a červenohnedé konáre. Kvety sú jednodomé alebo dvojdomé a tvoria pazušné vajcovité, nepravé klasy. Samčie kvety majú zelenkasté okvetie, zatiaľ čo samičie sú s voľnými brvovitými okvetnými lístkami.
Charakteristický opis listov Moruše čiernej
Listy moruše čiernej sú striedavé, veľké, srdcovité až širokovajcovité, s nepočetnými lalokami a sviežo zelené, čo zvýrazňuje jej estetický vzhľad. Sú dlhé 10 až 20 cm a 6 až 10 cm široké. Ich špecifickým znakom je textúra: spodná strana listov je mäkká a plstnatá, zatiaľ čo horná strana listov má kratučké pevné chĺpky. Na jeseň sa jej listy sfarbujú do atraktívnych jesenných tónov.
Morušu čiernu je od iných druhov moruše, najmä od moruše bielej (Morus alba), možné odlíšiť vďaka práve spomínanej plstnatej spodnej strane listov. Moruša biela má striedavé listy nedelené, až okrúhlastovajcovité alebo s niekoľkými nesúmernými lalokami, pričom jej spodná strana listov nie je plstnatá.
Plody a ich vlastnosti
Jedlé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé. V letných mesiacoch prináša moruša čierna množstvo týchto plodov s lahodnou sladkokyslou chuťou.
Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne, je nesprávna. Kým skutočne platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne. Asi najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov, napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej.
Genetické zvláštnosti Moruše čiernej
Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmich chromozómov, s celkovým počtom 308 chromozómov, ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej v oblasti považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán) nenašli žiadnu genetickú variabilitu. Iné druhy moruše sú často zamieňané s morušou čiernou - najčastejšie ide o čiernoplodé formy moruše bielej, ktorá celkovo vykazuje veľkú mieru diverzity farby, tvaru a veľkosti plodov.
Vlastnosti a využitie Moruše čiernej
Pestovateľské vlastnosti a nároky
Morus nigra je nenáročná drevina, ktorej sa darí na slnečnom stanovisku v priepustnej, mierne vlhkej pôde. Vyniká odolnosťou voči suchu aj nízkym teplotám, vďaka čomu spoľahlivo rastie aj v našich podmienkach. Moruše sa u nás pestujú, ale nie hojne, hoci nie sú náročné na pôdu. Morušu čiernu je možné vysadiť aj na jeseň. Pri presádzaní napríklad sedemročnej moruše je dôležité zachovať čo najviac vlásočníc a koreňového balu. Moruše po bohatej úrode v druhej polovici leta často strácajú vitalitu, čo sa prejavuje vznikom škvŕn na listoch. Moruše čierne sa väčšinou neponúkajú v odrodách, ale ako pôvodný botanický druh.
Využitie v potravinárstve a kozmetike
Plody moruše čiernej sú bohaté na vitamíny a minerály, vďaka čomu sú dôležitou súčasťou zdravej výživy. V oblastiach jej pôvodu sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety. V potravinárskom priemysle sa používa najmä pre svoju výraznú chuť a obsah vitamínov. Využitie extraktu z listov moruše nachádza široké uplatnenie najmä v kozmetickom priemysle. Je to vďaka jeho prirodzeným vlastnostiam, ktoré majú priaznivý účinok na pokožku. V kozmetike sa extrakt z listov moruše čiernej používa napríklad v pleťových krémoch, sérach, maskách a tonizačných vodách. Je obľúbený pre svoje vlastnosti proti starnutiu, ako je redukcia vrások a zlepšenie elasticity pokožky. Vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam pomáha chrániť pokožku pred negatívnymi účinkami voľných radikálov.
Easy Raspberry Sorbet | Food Channel L Recipes
Tradičné a historické využitie
Moruša čierna je tradičný ovocný strom s vysokou dekoratívnou aj úžitkovou hodnotou. Pestovaná na kmienku pôsobí elegantne vďaka rovnej línii kmeňa a bohatej, guľovitej korune, ktorá zdobí záhradu počas celého roka. V 17. storočí sa do Británie dostala v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. Avšak pre chov húseníc hodvábnika sú vhodnejšie listy bielej moruše, zatiaľ čo pri chove húseníc listami čiernej moruše sa pradie hodváb prostrednej akosti.
Moruša čierna v slovenskom prostredí
Na Slovensku sa tradične pestuje Moruša čierna iba na neveľkom území, prevažne v južných oblastiach. Predpokladá sa, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera), s ktorým je často viazaná na vinohrady. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi. Najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov, kde sa druh vyskytuje len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12) a Nová Dedina - časť Gondovo (10).
Na Slovensku bola dlho pestovaná aj moruša trnavská (M.x tyrnaviensis Domin), najmä v karpatskej oblasti (na Slovácku známa ako molperně). Ide o kríženca moruše čiernej a červenej (Moruša rubra L.), severoamerického druhu, ktorý sa u nás kedysi pestoval, alebo triploidná forma moruše. Objav samostatného slovenského druhu moruše, ktorý opísal Karol Domin, bol neskôr spochybnený a prevládol názor, že išlo o klasickú morušu čiernu.
