Olejniny tvoria základnú surovinu pre celý rad odvetví potravinárskeho a ľahkého priemyslu. V našom národnom hospodárstve majú nezastupiteľné postavenie pre ich viacstranné využitie. V posledných rokoch výrazne vzrastá záujem o olejnaté semená, najmä o repku a slnečnicu, nielen zo strany tukového priemyslu, ale aj pre ich využitie v iných technických odvetviach.
Slnečnica spolu so sójou, repkou a podzemnicou olejnou patria v globálnom meradle k štyrom základným pilierom pestovaných olejnín, zabezpečujúcim potreby potravinárskeho oleja. V Európe sa pestuje celkom 58 druhov olejnín, pričom v podmienkach mierneho pásma sú zdrojom tukov a olejov jednoročné alebo prezimujúce druhy. Najpočetnejšie sú zastúpené kapustovité olejniny, kam patrí kapusta repková pravá. Z čeľade astrovitých je najvýznamnejším druhom slnečnica ročná (Helianthus annus L.) a menej známy požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L.).
Nie menej významné je aj zdravotné a dietetické hľadisko využitia olejnín vo výžive obyvateľstva. Požiadavkou zdravotníkov je, aby pomer rastlinných a živočíšnych olejov v ľudskej potrave bol 1:1, pretože pri nadmernej spotrebe živočíšnych tukov je príliš nízky príjem esenciálnych mastných kyselín, ktorých je naopak dostatok v olejoch produkovaných rastlinami. Rastlinné oleje sú okrem toho lacnejšie a ľahšie stráviteľné.
Význam olejnín v poľnohospodárstve a v osevnom postupe
Význam pestovania olejnín pre poľnohospodárstvo spočíva vo viacerých aspektoch. Po spracovaní olejnatých semien, či už lisovaním alebo extrakciou, sa 35 - 75 % hmotnosti semien vracia do poľnohospodárskych podnikov ako hodnotné bielkovinové krmivo s obsahom 40 - 50 % bielkovín. Tieto výlisky sú primárnou krmovinou a predplodinou, ak sa vracajú do kolobehu živín. Olejniny taktiež zintenzívňujú v hospodárstve kolobeh dusíka, ktorý spolu s obsahom pôdneho humusu je meradlom intenzívnej výroby a úrodnosti pôdy.
Pestovanie olejnín umožňuje dobrú organizáciu práce a rovnomernejšie využitie pracovníkov a strojov, pretože práce spojené s ich pestovaním sa časovo nezhodujú s prácami pri pestovaní hlavných plodín ako sú obilniny, zemiaky či cukrová repa.
Olejniny patria vo všeobecnosti k zlepšujúcim plodinám v osevnom postupe, pretože majú vysokú predplodinovú hodnotu a prerušujú viacročné sledy obilnín. Napríklad kapusta repková pravá chráni pôdu pred jej odnosom z parcely z dôvodu vodnej a veternej erózie, pretože jej ozimné formy pokrývajú pôdu od jesene až do leta.
Riziká pri zvýšenej koncentrácii olejnín
Napriek nespochybniteľným pozitívnym úlohám olejnín v osevnom postupe, pri ich zvýšenej koncentrácii sa môžu objaviť určité riziká. Olejniny je potrebné pestovať podľa zásad správnej agronomickej praxe. Kapusta repková pravá by sa mala na tej istej parcele pestovať po 4 - 6 rokoch, v prípade slnečnice ročnej je to ešte dlhšie obdobie. Ak sa olejniny objavujú na tej istej parcele po kratšom období, zaznamenávame silný infekčný tlak hubovitých chorôb a žravých škodcov. Pôdna úrodnosť môže byť obmedzená.
Základom všetkého je vyvážený osevný postup, v ktorom je zachovaný princíp rovnováhy zdrojov a spotrebiteľov organickej hmoty a živín. Vždy by sme sa mali vyhnúť zaradeniu olejniny po olejnine na tej istej parcele v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach. Obzvlášť vhodnými predplodinami olejnín sú hustosiate obilniny.
Pevnou súčasťou osevných postupov so zvýšenou koncentráciou olejnín by malo byť aj pestovanie medziplodín, ktoré sa v osevnom postupe umiestňujú medzi dve hlavné plodiny. Pri aktuálnych vysokých cenách priemyselných hnojív je vhodné dopĺňať do pôdy živiny odčerpané olejninami lacnejšou a ekologickejšou formou, ktorou je pestovanie strukovín a medziplodín na zelené hnojenie.
Slnečnica ročná (Helianthus annus L.)
Slnečnica je po repke ozimnej druhou najvýznamnejšou olejninou. Zmena v rozsahu jej pestovania sa datuje od roku 1930, keď sa v strednej Európe začali objavovať prvé vyšľachtené odrody s kratším vegetačným obdobím a nerozvetvujúcou sa byľou. Tieto odrody umožnili pestovať slnečnicu na veľkých plochách.
Slnečnica ako výnosná olejnina bola do Európy prinesená v 17. storočí a jej pestovaniu sa začalo dariť v podmienkach východnej Európy a Ruska. Z týchto oblastí pochádzajú i mnohé neskôr pestované „odrody“, ktoré boli spätne introdukované na americký kontinent. V pestovateľských začiatkoch nebola slnečnica tou plodinou, ktorú vidíme na súčasných poliach; podpora výťažnosti oleja z nažiek nastala až koncom 18. storočia, kedy sa začala pozornosť venovať jej odolnosti voči chorobám, škodcom, ako aj jej agronomickým a fyziologickým vlastnostiam.
Slnečnica sa dokáže dobre adaptovať na sucho v rámci pôdnych i atmosférických podmienok. Klimatická zmena však modeluje i podmienky sucha a cielené pokusy o šľachtenie pre väčšiu toleranciu sucha sú obmedzené. Dôležitú úlohu v týchto pokusoch zohráva morfologická adaptácia listov slnečnice, zameraná na proces fotosyntézy a hospodárenie s vodou.
Fyziológia a kvalita oleja
Slnečnica má veľmi špecifickú fyziológiu výživy, ktorá sa líši od iných poľných plodín. Táto fyziológia priamo vplýva na konečný výsledok - olej, jeho výťažnosť a kvalitu. Kvalita slnečnicového oleja je vo všeobecnosti spojená s obsahom kyseliny palmitovej, stearovej, olejovej a linolovej, pričom olejová a linolová tvoria asi 90 % z celkového množstva. Pridanou hodnotou kvality oleja je aj jeho stabilita, ktorá sa odvíja od genetickej výbavy odrody a výživy slnečnice.
Pre potreby priamej spotreby a potravinárskeho využitia sa do popredia dostávajú tzv. cukrovinkárske, bielkovinové odrody s nízkym obsahom tuku. Tu hrá veľkú úlohu genetika zodpovedná za vysoký výnosový potenciál a dobré technické a technologické vlastnosti nažiek (väčšie nažky, vyššia HTS, vyšší obsah bielkovín). Kvalita oleja však naďalej zostáva v predmete záujmu, najmä vyšší obsah kyseliny olejovej a tokoferolov.
Pestovateľské podmienky a výživa slnečnice
Slnečnica ročná má v porovnaní s inými poľnými plodinami pomerne dobre vyvinutý koreňový systém, čo jej umožňuje využívať aj ťažšie rozložiteľné zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Najlepšie výsledky dosahuje na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu a draslíka. Na rozdiel od väčšiny poľných plodín, slnečnica slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale o to lepšie výsledky dosahuje na pozemkoch so starou pôdnou silou.
Najlepšie je slnečnicu zaradiť v osevnom postupe do druhej trate, teda po predplodine hnojenej maštaľným hnojom v dávke zhruba 40 t/ha. Keďže na priame hnojenie nereaguje dostatočne intenzívne, je potrebné pomalšie sa rozkladajúce priemyselné hnojivá aplikovať už na jeseň pred orbou.
Výživa a hnojenie slnečnice vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu, obsah a zloženie oleja, ale aj výskyt hubových ochorení. Slnečnica je veľmi náročná na draslík. Z pozberových zvyškoch sa značná časť odčerpaných živín vracia do pôdy (návratnosť živín môže dosahovať až 40 % P, 50 % N, 80 % Mg, 85 % K a 93 % Ca).
Fosfor slnečnica prijíma pozvoľne, počas vegetačnej fázy je zužitkovaných 20 %, ku koncu kvitnutia 60 %. Zrelé rastliny ukladajú len 10 % P v stonke a listoch, 15 % v úbore a 75 % v nažkách. Dusík čerpajú rastliny rovnomerne počas vegetácie - vo fáze zrelosti 23 % N v stonke a listoch, 10 % v úbore a 65 % v nažkách.
V praxi sa používa dávka dusíka od 70 - 100 kg/ha. Dávky N nad 100 kg/ha znižujú úrodu oleja. Dusíkom sa hnojí na jar v 2 - 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe a na list). Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme zásadne na jeseň pri základnej príprave pôdy.
Ochrana a zber slnečnice
Pri pestovaní slnečnice je dôležité zavlažovanie a ničenie burín. Zavlažovanie vykonávame dvakrát až trikrát počas vegetácie, najmä v obdobiach zakladania úborov, 10 - 15 dní pred začiatkom kvitnutia a 15 - 20 dní po odkvitnutí. Ničenie burín vykonávame pred i po vzídení burín braním do hĺbky maximálne 4 - 5 cm.
Chorôb a škodcov správnym striedaním plodín je významným prvkom v komplexnej regulácii škodlivých činiteľov, umožňujúca znížené používanie pesticídov. Opakované alebo časté zaraďovanie rovnakých alebo príbuzných plodín na tom istom stanovišti podporuje šírenie špecifických burín a patogénov. Proti hubovým chorobám aplikujeme fungicídy v štádiu 14 - 16 listov a začiatkom kvitnutia.
Predpokladom úspešného dozretia a zberu slnečnice je desikácia porastov. Porasty silno napadnuté hubovými chorobami desikujeme už pri vlhkosti 35 %. Fyziologickú zrelosť v klimaticky normálnom ročníku porast dosiahne po 40 - 44 dňoch od ukončenia kvitnutia. Vzorky na stanovenie vlhkosti nažiek začíname odoberať po 20. auguste.
Použijeme prípravok REGLONE alebo jeho kombináciou s hnojivom DAM-390. Desikant aplikujeme najčastejšie letecky, zberať začíname po 8 - 10 dňoch od postreku, kedy nažky obsahujú 15 - 18 % vlhkosti. Zberáme priamo kombajnom s adaptérmi, aké sa používajú aj pri zbere kukurice na zrno.
Semená slnečnice sušíme do 8 - 10 % vlhkosti pri teplote 45 - 55 °C (max. 60 °C). Ďalšou požiadavkou pre dlhodobé skladovanie je čistota nažiek, minimálne 98 %. Úrody pri systematickom pestovaní slnečnice sa pohybujú v rozpätí 1 - 2 t/ha, čo je takmer o ¼ viac ako pri bežnom pestovaní.
Olejniny ako komodita a ich trhové požiadavky
Hoci sa slnečnica vo svete pestuje najmä na výrobu rastlinných olejov, jej pestovanie a produkcia podlieha neustálym výzvam. Svetové trhy a spotrebitelia majú rôzne požiadavky. Pre potreby priamej spotreby a čisto potravinárskeho využitia sa do popredia dostávajú tzv. cukrovinkárske, bielkovinové odrody s nízkym obsahom tuku.
Vplyvom prebiehajúcich geopolitických udalostí (napr. vojna na Ukrajine, ktorá je jedným z popredných pestovateľov a spracovateľov olejnín) je dosiahnutie úrod v požadovanom množstve neisté. Tieto udalosti sa už podpísali pod zmeny v štruktúre osevných postupov Európy, Slovensko nevynímajúc. V členských krajinách EÚ sa v roku 2022 očakával nárast zberových plôch olejnín na úrovni 4 - 6 %.
Spracovanie olejnín a ich produkty
Olejniny sú surovinovou základňou pre celý rad odvetví. Potravinársky priemysel vyrába široký sortiment výrobkov z rastlinných olejov. Najstarší spôsob používania rastlinných olejov bol vo forme stolových alebo šalátových olejov získaných lisovaním a niekedy aj extrakciou olejnatých semien.
Z olejnín sa vyrábajú:
- Rafinované rastlinné oleje a tuky (stolové oleje, šalátové oleje).
- Emulgované pokrmové tuky (margaríny).
- Priemyselné tuky a oleje na farmaceutické účely.
- Mastné kyseliny a glycerín.
- Stearín na výrobu sviečok.
- Suroviny pre mydlársky a kozmetický priemysel (krémy, holiace mydlá, pasty atď.).
Zo stužených rastlinných tukov sa získava stearín na výrobu sviečok. Mydliarsky priemysel spotrebuje veľké množstvo oleja, najmä palmovojadrového, podzemnicového, ľanového, slnečnicového a ľaničníkového. Značné množstvá olejov a tukov sa spracúvajú v kozmetickom priemysle.
Výlisky ako krmivo
Výlisky sú bielkovinovým krmivom. Poľnohospodárska výroba vyžaduje od spracovateľov olejnín, aby sa použil taký technologický postup, ktorý zaručuje, že do výliskov prejdú nielen všetky bielkoviny v neporušenom stave, ale aj všetky prídavné látky, ako sú soli, fosfatídy, atď. Spomínaných 35 - 75 % váhy olejnatých semien vo forme výliskov sa vracia do poľnohospodárskej výroby, čím olejniny zintenzívňujú kolobeh živín v hospodárstve.
Ekonomické aspekty a meranie efektívnosti
Výsledkom poľnohospodárskej výroby sú poľnohospodárske výrobky. Ich produkcia sa vyjadruje v naturálnych ukazovateľoch (kg, t, kusoch, litroch) alebo v dohovorených jednotkách (napr. škrobové jednotky, obilné jednotky). Pri rôznorodej produkcii sa používajú dohovorené jednotky, na ktoré sa všetky výrobky prepočítajú pomocou koeficientov.
Peňažné jednotky sa najčastejšie používajú na vyjadrenie rôznorodej produkcie a na vyčíslenie výsledkov hospodárenia subjektu v danom období. Rozhodujúce sú bežné - realizačné ceny. Z hľadiska porovnania výsledkov v rôznych obdobiach sú vhodnejšie tzv. stále ceny.
Priame náklady sa dajú presne vyčísliť na kalkulačnú jednotku, zatiaľ čo nepriame (režijné) náklady sa rozvrhujú. Výsledné kalkulácie sa robia po skončení výrobného cyklu na základe skutočne vynaložených nákladov a skutočnej produkcie.
Cieľom každého podnikania je dosiahnuť zisk. Hospodársky výsledok podniku je rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Meranie ekonomickej efektívnosti poľnohospodárskej výroby je založené na využívaní vlastných nákladov, pričom sa sledujú ukazovatele ako priemerný ročný prírastok produkcie z ha, hrubá produkcia rastlinnej výroby na ha, výnosy na ha a zisk na ha.
Nové trendy a výzvy v šľachtení
Hlavnými pestovateľskými cieľmi pri šľachtení olejnín je tolerancia voči biotickým a abiotickým podmienkam. Využitie moderných genetických nástrojov by malo pestovateľom umožniť tráviť menej času šľachtením odrôd s tolerantnými vlastnosťami a sústrediť sa viac na dosahovanie úrod v cieľových prostrediach.
Klimatická zmena modeluje podmienky sucha, preto sú cielené pokusy o šľachtenie pre väčšiu toleranciu sucha obmedzené. Dôležitú úlohu v týchto pokusoch zohráva morfologická adaptácia listov slnečnice, zameraná na proces fotosyntézy a hospodárenie s vodou.
Sunflower School | Master the Art of Growing Sunflowers
tags: #zubal #pestovanie #olejnin #kniha