Klasifikácia a charakteristika rodu Citrus

Botanická klasifikácia citrusov predstavuje pomerne zložitú oblasť, ktorá je spojená s viacerými problémami. Všetky druhy citrusov sa vyznačujú vysokou schopnosťou kríženia, čo vedie k neustálemu vzniku nových hybridov. Tieto hybridy sú cielene šľachtené pre dosiahnutie špecifických vlastností, ako je napríklad bezsemennosť, ľahké lúpanie, vyššia šťavnatosť či zlepšená chuť. Okrem cielenej šľachty vznikajú nové krížence aj spontánnym opelením. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi a odrodami, ako aj vplyvy rôznych pestovateľských podmienok, môžu byť minimálne, čo sťažuje ich presné zaradenie a identifikáciu.

V súčasnosti sa na presné určenie a klasifikáciu citrusov využívajú najmodernejšie metódy molekulárneho inžinierstva. Pred zavedením týchto pokročilých technológií sa citrusy klasifikovali na základe ich morfológie alebo biochemických analýz. V minulosti sa o systematické zaradenie rodu Citrus pokúsilo viacero botanikov.

Rod Citrus a jemu blízke príbuzné rody tvoria skupinu Citreae v rámci podčeľade Aurantioideae čeľade Rutaceae (Rutovité). Klasifikácia z roku 1967 od Swinglea a Reecea uvádza 28 rodov v tejto skupine. V širšom ponímaní pojmu „citrus“ sa do úvahy zahŕňajú aj druhy z príbuzných rodov, ktoré boli v minulosti považované za samostatné, no v súčasnosti sú opätovne zaradené do rodu Citrus. Medzi ne patria napríklad rody Fortunella, Eremocitrus, Microcitrus, Poncirus a Clymenia.

Klasifikačné systémy citrusov

Na základe existujúcich klasifikačných systémov vzniklo viacero kompromisných štúdií. Najznámejšie kompromisné klasifikácie sú výsledkom porovnania prác autorov Swinglea a Tanaku. V bývalom Česko-Slovensku bola dlhodobo preferovaná Tanakova klasifikácia, ktorá sa preto často vyskytuje v staršej českej a slovenskej literatúre. Naopak, vo väčšine západnej, najmä anglosaskej, literatúry je dominantná klasifikácia podľa Swinglea.

Obaja autori sa zhodovali v členení podčeľade Aurantioideae, avšak ich prístupy k deleniu samotného rodu Citrus sa výrazne líšili:

• Swinglov systém rozoznáva 16 druhov rodu Citrus.
• Tanakov systém je omnoho rozsiahlejší a rozoznáva až 162 druhov rodu Citrus (v práci z roku 1977, na Slovensku bola publikovaná práca z roku 1966 s 159 druhmi).

V súčasnosti je všeobecne uznávaná a akceptovaná teória publikovaná Scórom (1975) a Barrettom-Rhodesom (1976), ktorá predpokladá existenciu iba troch základných „pravých“ citrusových druhov v podrodu Eucitrus (podľa Swinglea):

• Cedrát (C. medica L.)
• Mandarínka (C. reticulata Blanco)
• Pommelo (C. maxima L. Osbeck)

Ostatné kultivované druhy rodu Citrus sú považované za hybridy, ktoré vznikli krížením týchto troch základných druhov, druhov z podrodu Papeda (Swingle) alebo blízkych rodov. Táto teória je v súčasnosti podporovaná aj moderným výskumom molekulárnych markerov (Federici et al. 1998; Nicolosi et al. 2000).

Teória o troch pôvodných druhoch bola prvýkrát publikovaná Scórom v roku 1975 a o rok neskôr Barrettom a Rhodesom. Jej potvrdenie prostredníctvom genetického výskumu prišlo až o mnoho rokov neskôr. Túto klasifikáciu dnes podporuje viacero štúdií (napr. Federici a kol., 1998; Nicolosi a kol., 2000; Barkley a kol., 2006; Uzun a kol., 2009a) a používa ju aj renomovaný botanik D.J. Mabberley.

Vzťahy medzi jednotlivými citrusovými druhmi naznačujú, že základ tvorí niekoľko pôvodných druhov a ich hybridy:

• Citrus × aurantium (pomelo × mandarínka) - bigarádia (horký pomaranč)
• Citrus × sinensis (pomelo × mandarínka) - pomaranč (sladký), pričom pomaranč vykazuje viac znakov mandarínky ako pomela.
• Citrus reticulata Blanco - mandarínka (zahŕňa odrody ako satsuma, clementína, tangerína).

Poncirus trifoliata (citrónovníkovec trojlistý)

Poncirus trifoliata (L.) Raf., dnes botanicky správnejšie Citrus trifoliata, je subtropický, opadavý, nízky a tŕnitý ker pochádzajúci z Číny. Charakteristické sú preňho trojpočetné listy a stopka s úzkymi krídlami. Má výrazné tŕne (až 5 cm) a biele kvety s priemerom 3-5 cm. Plody sú guľovité, plstnaté, väčšinou hrboľaté, s horko-kyslou, nejedlou dužinou a veľkým počtom semien. Používa sa primárne ako podpník pre iné druhy citrusov, čím zvyšuje ich odolnosť voči chladu a dobre zrastá takmer so všetkými druhmi.

Poncirus trifoliata je jediný zástupca „citrusov“, ktorý dokáže prežiť voľné pestovanie v našich podmienkach, pričom je mrazuvzdorný až do -20 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -27 °C). V ázijských krajinách sa jeho listy niekedy používajú ako korenie a plody v liečiteľstve.

Hoci bol rod Poncirus vytvorený Rafinesqueom, v súčasnosti bol Poncirus trifoliata opätovne zaradený do rodu Citrus. V praxi sa často využívajú hybridy trifoliáty ako podpníky, hoci žiadny z nich nedosahuje takú mrazuvzdornosť ako pôvodný druh.

Morfológia citrusov

Listy citrusov pozostávajú z čepele a stopky. Čepeľ je pretkaná žilnatinou a stopka spája čepeľ so stonkou. U mnohých druhov je stopka krídlatá, s výrazne sploštenými hranami rôzneho tvaru a veľkosti. Výnimkou je Citrus ichangensis, kde sú krídla stopky tak výrazné, že list môže pôsobiť dojmom zloženého.

Miesto, kde sa stopka oddeľuje od čepele, je zvyčajne odčlánkované, čo znamená, že pred opadom sa vytvorí vrstva korkového pletiva. Napríklad Citrus medica túto vrstvu nevytvára a list odpadáva aj so stopkou. Čepele listov citrusov sú zvyčajne jednoduché, s výnimkou Poncirus trifoliata a jeho krížencov, ktoré majú listy zložené.

Tvar a veľkosť listových čepelí sa môže výrazne líšiť aj na jednej rastline. Veľkosť listu je ovplyvnená množstvom dopadajúceho svetla - pri nedostatku svetla sa rastlina snaží vytvárať väčšie listy.

Plodom citrusov je špecifický typ bobule nazývaný hesperídium. Jeho štruktúra je nasledovná:

• Exokarp (flavedo): vonkajšia vrstva kôry pretkaná olejovými žliazkami obsahujúcimi aromatický olej.
• Mezokarp (albedo): vnútorná vrstva kôry tvorená pevným bielym pletivom tesne spojeným s exokarpom.
• Endokarp: vnútorné oplodie (dužina) tvorené segmentmi obalenými blanou, ktoré obsahujú váčky so šťavou. Tieto segmenty obsahujú cukry, pektín, vlákninu, vitamín C a semená.

Kvety citrusov sú obvykle sladko voňajúce, biele, u niektorých druhov s ružovkastým okrajom alebo krémovej farby. Majú približne 5 okvetných lístkov. Veľkosť kvetov sa pohybuje od menej ako 1 cm do 5 cm v závislosti od druhu. Citrusy zvyčajne kvitnú na jednoročnom dreve v pazuchách listov, buď jednotlivo, alebo v zhlukoch. Kvitnutie sa najčastejšie začína po vyrašení listov.

Rozmnožovanie citrusov

Prirodzené rozmnožovanie citrusov je ovplyvnené dvoma kľúčovými biologickými procesmi: apomixia a nucelárna embryónia.

Kľúčové pojmy

• Apomixia: Rozmnožovanie bez pohlavného aktu, často ako doplnkový alebo núdzový spôsob.
• Nucelárna (nucelárna) embryónia: Proces, pri ktorom vznikajú zárodky (embryá) z nucelárneho tkaniva obklopujúceho embryonálny vak v semene.
• Juvenilné obdobie: Obdobie, počas ktorého rastlinný jedinec nie je schopný generatívneho rozmnožovania. U citrusov trvá 5-10 rokov, často aj dlhšie.
• Monoembryónia: Semeno obsahuje jeden zárodok vzniknutý sexuálnou cestou (zygoticky), ktorý nesie gény oboch rodičov. Iba monoembryonické semená produkujú tri základné druhy citrusov.

Nucelárna embryónia je forma rozmnožovania semenami, ktorá sa vyskytuje u mnohých odrôd citrusov. Vytvárajú sa tak ďalšie embryá (polyembryónia), ktoré sú geneticky identické s materskou rastlinou, teda ide o klony rodiča. Tieto nucelárne semenáče sú bezvirózne a preto sa používajú na ozdravovanie druhov. Prenášajú všetky vlastnosti rodičovskej rastliny, ale musia prekonať juvenilné obdobie, kým začnú rodiť.

Nucelárna embryónia je kľúčová v citrusárskom priemysle, pretože väčšina komerčne pestovaných podpníkov sú nucelárne semenáče. To umožňuje produkciu uniformných podpníkov, ktoré zabezpečujú stabilné výsledky. Na druhej strane to komplikuje kríženie rastlín, ktoré produkujú primárne nucelárne embryá, ako napríklad sladký pomaranč (89-97% polyembryonický), ktorý sa prakticky nedá úspešne krížiť. Väčšina jeho odrôd vznikla ako spontánne mutácie.

Stupeň nucelárnej embryónie sa líši od odrody k odrode. Niektoré kultivary produkujú výlučne nucelárne embryá, iné prevažne. Napríklad citrónovník Volkamer produkuje približne 50 % nucelárnych embryí a zvyšok sú zrelé (zygotické) embryá. Mnohozárodočnosť (polyembryónia) znamená, že v jednom semene sa vyvinie viacero zárodkov. Úroveň polyembryónie sa líši, napríklad Citrus limon je 25-43% polyembryonický.

Pestovanie citrusov

Citrusy, vrátane pomarančov, citrónov, limetiek a mandarínok, patria medzi najobľúbenejšie ovocie na svete. Ich pestovanie v interiéri môže byť náročné, ale s výberom vhodného druhu a dodržaním správnych podmienok môže byť mimoriadne úspešné. Niektoré citrusové druhy sú pre pestovanie v byte vhodnejšie než iné.

Podmienky pre pestovanie

• Svetlo: Citrusy sú rastliny milujúce slnko. Potrebujú minimálne 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Pri nedostatku svetla sa rast spomalí, kvitnutie a tvorba plodov bude slabá. V zimných mesiacoch je vhodné použiť umelé osvetlenie.
• Zavlažovanie: Potrebujú pravidelné, ale nie nadmerné zalievanie. Substrát by mal medzi zálievkami mierne preschnúť, aby sa predišlo hnilobe koreňov. Dôležitý je dobrý odtok prebytočnej vody.
• Teplota: Citrusy preferujú teplo, ale zároveň potrebujú miernu teplotnú diferenciáciu medzi dňom a nocou, čo stimuluje kvitnutie a tvorbu plodov.
• Substrát: Vyžadujú ľahký, dobre priepustný substrát, ktorý zabezpečí dostatočnú drenáž.

Hnojenie je kľúčové pre rast a plodenie. V období rastu (jar a leto) je vhodné hnojiť každé dva týždne tekutým hnojivom bohatým na draslík, fosfor a dusík.

Žltnutie listov môže signalizovať nedostatok živín (najmä dusíka), železa alebo mangánu, prípadne nedostatočné svetlo alebo nepravidelné zalievanie. Ak citrusy strácajú listy a slabnú, je to často dôsledok nedostatku svetla.

Opadávanie plodov môže byť prirodzené, najmä ak je rastlina preťažená plodmi.

Hniloba koreňov je vážnym problémom, obzvlášť pri pestovaní v interiéri, kde je kontrola vlhkosti substrátu náročnejšia.

Citrónovník Meyer

Citrónovník Meyer je obľúbený citrusový krík, ideálny na pestovanie v črepníku. Vyznačuje sa tmavozelenými listami, voňavými bielymi kvetmi a sladšími žltými plodmi. Jeho kompaktný rast ho predurčuje na pestovanie doma aj na terase.

Citrónovník v slovenských podmienkach

Hoci sa citrónovníky často považujú za rastliny nevhodné pre stredoeurópske klimatické podmienky, opak je pravdou, ak sa zvolí vhodná odroda. Medzi odolné odrody patria:

• Lisbon: Odolná voči chladnejšiemu prostrediu.
• Meyer: Hybrid citróna a mandarínky, kompaktný a skoro plodiaci.
• Eureka: Ideálna pre začiatočníkov, s menej tŕňmi a celoročným plodom.

Citrónovníky vyžadujú minimálne 5-6 hodín priameho slnečného svetla denne. V interiéri je ideálne južné alebo juhozápadné stanovište. Počas vegetačného obdobia preferujú teploty 20-25 °C, v zime je vhodné znížiť teplotu na 10-15 °C.

Potrebujú dobre priepustnú, mierne kyslú zeminu (pH 5,5-6,5) s obsahom kompostu, piesku a listového humusu. Dôležitá je dobrá drenáž na dne nádoby.

Počas vegetačnej sezóny sa hnojí každé 2-3 týždne špeciálnym hnojivom pre citrusy. Zálievka by mala byť prispôsobená vysychaniu substrátu; v lete častejšie, v zime obmedzená. Citrusy sú citlivé na chlór a vápnik vo vode, preto je vhodná dažďová alebo odstáta voda.

Pestovanie v nádobách je v našich podmienkach najlepším riešením, umožňuje kontrolu substrátu a premiestňovanie rastliny. Rez sa vykonáva na jar na udržanie tvaru a stimuláciu plodnosti. Citrónovníky sú zvyčajne samoopelivé, ale v interiéri môže pomôcť ručné opelenie.

Najčastejšími škodcami sú štítenky, červce, molice a roztoče. Z chorôb sa vyskytuje antraknóza, múčnatka a hniloba koreňov.

Limetka a jej využitie

Hoci je dužina limetky jedlá, kvôli jej vysokej kyslosti sa zvyčajne nekonzumuje samostatne. Šťava sa používa predovšetkým do čajov, koktailov a iných nápojov. Limetka má pikantnejšiu a intenzívnejšiu kyslú chuť v porovnaní s citrónom.

Je ideálnym doplnkom k zemiakom a zelenine, ako aj k mäsu pred pečením alebo po ňom. Limetky pri izbovej teplote vydržia približne päť dní, potom strácajú vlhkosť, scvrknú sa a stvrdnú.

Pri používaní kôry limetky je dôležité ju dôkladne opláchnuť horúcou vodou, aby sa odstránili zvyšky pesticídov. Na strúhanie kôry je ideálne špeciálne strúhadlo na citrusy, ale poslúži aj obyčajné kuchynské strúhadlo.

Limetka je populárna zložka mnohých nápojov, od klasickej caipirinhy až po nízkokalorickú skinny bitch (vodka, minerálna voda, limetková šťava). Okrem alkoholických nápojov sa z nej pripravujú aj osviežujúce nealkoholické nápoje a je skvelou prísadou do dezertov, pečiva a sladkostí. Jej výrazná aróma sa výborne dopĺňa s ovocím ako mango, jablko a maliny.

Citrónovník horký (Citrus aurantium)

Citrónovník horký (Citrus aurantium), známy aj ako Citrus amara, Citrus vulgaris alebo Citrus bigaradia, je prirodzený hybrid medzi pomelom (Citrus maxima) a mandarínkou (Citrus reticulata). Jeho klasifikácia je zložitá a v minulosti sa doň zaraďovali aj iné taxóny, ako napríklad citrónovník bergamotový (Citrus bergamia) či citrónovník žltý/khatta (Citrus karna).

V niektorých starších textoch sa latinský názov Citrus aurantium používal na označenie sladkých pomarančov (Citrus sinensis). Citrónovník horký je príbuzný s klasickým pomarančom (Citrus sinensis).

Pôvodne pochádza z východnej časti polostrova Zadná India. Je to vždyzelený strom dorastajúci do výšky 10 metrov s guľatou, hustou korunou a dlhými tŕňmi v pazuchách konárov. Listy sú elipsovité, kvety biele a voňajúce.

Plody sa priamo konzumujú, alebo sa z nich vyrába likér curaçao. Zo šupky a niekedy aj z listov sa lisuje aromatický esenciálny olej používaný v parfumérii, mydlárstve, ako ochucovadlo cukroviniek a nápojov, a pri výrobe likéru cointreau.

Citrónovník pravý (Citrus limon)

Citrónovník pravý (Citrus × limon), známy aj ako Citrus limetta v starších systémoch, je vždyzelený nízky strom pochádzajúci z Indie a oblastí okolo Stredozemného mora. Má elipsovité až vajcovité listy s úzkokrídlatou stopkou, kvety sú ružové zvonka a biele zvnútra. Kvitne niekoľkokrát ročne a produkuje elipsoidné žlté alebo žltozelené kyslé plody - citróny.

Citróny sú bohaté na vitamíny B a C a minerálne látky. Strom sa často používa ako podpník pre iné druhy citrusov.

Botanické charakteristiky

Citrónovník má vajcovité listy dlhé 8-14 cm, ktoré obsahujú aromatické oleje. Plody sú botanicky klasifikované ako hesperídium. Kyslá šťava môže dokonca fungovať ako elektrolyt na vytvorenie jednoduchej batérie.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodom je pravdepodobne zo severovýchodnej Indie alebo juhovýchodnej Ázie, vznikol ako kríženec medzi pomarančovníkom horkým a citrónovníkom medickým. Do Európy bol zavedený Arabmi v stredoveku. V súčasnosti je rozšírený v subtropických a tropických oblastiach. Na Slovensku ide o pestovaný neofyt kvôli nízkej odolnosti voči mrazu.

Pestovanie a nároky

Vyžaduje ľahkú, priepustnú a výživnú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 5,5 - 7). Je výrazne svetlomilný a potrebuje maximálne oslnenie. Optimálna teplota pre rast je 22-30 °C, pre dozrievanie plodov v byte 14-16 °C.

Klimatické podmienky a odolnosť

Citrus limon znáša mráz do -3 °C, krátkodobo aj -4 °C. Chlad a veľké výkyvy teplôt mu škodia. Neznáša suchý prehriaty vzduch; v lete je vhodné rastlinu tieniť.

Zavlažovanie a substrát

Používa sa vzdušný substrát pre citrusy alebo kokosové vlákno. Zálievka by mala udržiavať substrát vlhký, ale nie premokrený. Vodu z vodovodu je vhodné prevariť alebo nechať odstáť kvôli obsahu vápnika a horčíka.

Presádzanie a rez

Presádza sa každé 2-3 roky, staršie rastliny každých 5-10 rokov. Rez sa vykonáva na jar na vytvarovanie a zahustenie koruny.

Kvitnutie a plodenie

Citrónovník kvitne v apríli-máji a môže kvitnúť 3-4x ročne. Plody dozrievajú postupne.

Zazimovanie

V zimnom období je vhodné rastlinu zazimovať v interiéri s teplotou 5-10 °C (pre zimný pokoj minimálne 8 týždňov pri 2-8 °C). Zálievka sa obmedzí. Prechod do vegetačného stavu musí byť pozvoľný.

Rozmnožovanie

Možné je rozmnožovanie semenami (náročnejšie) alebo odrezkami (efektívnejšie) z jednoročných polodrevnatých výhonkov odrezaných v apríli-júni.

Využitie plodov a tradičné použitie

Plody sa používajú na konzumáciu šťavy, ktorá obsahuje 5-6% kyseliny citrónovej (pH cca 2,2). Využíva sa v potravinárstve, ako aj pre svoje liečivé vlastnosti (šťava, dreň, kôra).

V kuchyni

Citrón je kľúčovou surovinou v gastronómii. Šťava sa používa do nápojov, zálievok a marinád. Kôra (z neošetrených plodov) dochucuje pokrmy. Priemyselne sa z neho získava kyselina citrónová, pektín a esenciálny olej.

V aromaterapii a liečiteľstve

Silica z citrónovej kôry má osviežujúce účinky, pomáha pri duševnej námahe, bolestiach hlavy, infekciách dýchacích ciest, pôsobí antisepticky a podporuje trávenie. Má priaznivé účinky na pleť a celulitídu. Historicky bol cenený pre vitamín C ako prevencia skorbutu.

Choroby a škodcovia

Najčastejšími problémami sú opadávanie listov (nedostatok svetla) a napadnutie voškami (účinný postrek z cesnakového odvaru). Možnými škodcami sú aj roztoče, molice, puklice, štítničky a smútnice.

Možné toxické účinky

Citrón nie je pre ľudí jedovatý. Esenciálny olej z kôry však môže pri kontakte s pokožkou a slnečným žiarením spôsobiť fototoxickú dermatitídu. Pre niektoré zvieratá (mačky, psy) môžu byť listy a kôra toxické.

Citrónovník v histórii a kultúre

V minulosti bol citrón nazývaný „stredovekým jablkom“ a Arabmi bol prijímaný ako liek proti skorbutu. Názov rodu Citrus pochádza z latinského slova cedrus (voňavý ihličnan), druhové meno limon z arabského līmūn. V Európe sa stal symbolom bohatstva.

Ďalšie druhy rodu Citrus

Rod Citrus zahŕňa aj ďalšie významné druhy, ako napríklad:

• Citrus reticulata (mandarínkovník, tangerinkovník)
• Citrus medica (citrónovník medický, cedrát)
• Citrus × sinensis (pomarančovník, klasický pomaranč)
• Citrus maxima (pomelovník, pomelo)
• Citrus × paradisi (grapefruitovník, grapefruit)
• Citrus × aurantium (citrónovník horký, horký pomaranč)

tags: #citronovnik #rod #nizsie #klasifikacie