Sezóna čerstvého hrášku sa pomaly končí. Ak ste vysievali skôr alebo ste zvolili skoršie odrody, váš hrachový záhon je už pravdepodobne prázdny. V takom prípade sa vynára otázka, ako sa dá ešte využiť voľný priestor.
V prvom rade si treba uvedomiť, že pestovať na rovnakom mieste tú istú plodinu rozhodne nie je dobrý nápad. Platí to aj v prípade hrachu. Preto sa s myšlienkou, že do tejto hriadky vysejete ďalší hrach, radšej ani nepohrávajte, vaša námaha by vyšla nazmar.
Využitie záhonu po hrachu
Po hrachu, ktorý je rastlinou obohacujúcou pôdu o dusík vďaka symbióze s hlízkovými baktériami, môžete vysadiť širokú škálu ďalších zelenín. Pôda po hrachu zostáva biologicky aktívna, vzdušná a obohatená o dusík, čo z neho robí výbornú predplodinu.
Zelenina s krátkou vegetačnou dobou
Aj v tomto období si môžete vybrať z pomerne širokej ponuky rôznych zeleninových druhov. Na miesto, kde bol hrach, môžete koncom júna či začiatkom júla ešte stále vysiať zeleninu s krátkym vegetačným obdobím.
Mrkva
Môžete si vybrať mrkvu s krátkym vegetačným obdobím, ktorá vás úrodou drobných sladkých mrkvičiek poteší už v auguste či septembri. Semená mrkvy preferujú kvalitnú pôdu s vlhkosťou najmenej 50 % a pH 6-6,5. Pôda na pestovanie mrkvy by mala byť bez kameňov, zbavená buriny a kyprá.
Cvikla
Tento priestor môžete využiť na zásobu cvikly. Vysejte ju a v septembri či októbri budete môcť pozberať kvalitné buľvy súce na skladovanie. Cvikla patrí do druhej pestovateľskej trate, čo znamená, že sa pestuje druhý rok po hnojení organickým hnojivom.
Cuketa a fazuľka
Stále je čas začať pestovať cuketu alebo fazuľku. V prípade cukety však odporúčame vysadiť už predpestované priesady. Budete mať oveľa väčší úžitok, než by ste v tomto období ešte len vysievali. Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek.
Listový šalát a reďkovka
Takmer vždy je pripravený na pestovanie aj listový šalát. Môžete ho vysiať aj s celoročnými odrodami reďkoviek. Takéto sú odolné aj voči letným horúčavám. Reďkovka má krátku vegetačnú dobu, pričom korene sú pripravené na zber 4-6 týždňov po výseve. Dobrými susedmi reďkovky sú hrach, šalát, uhorky a mrkva.
Reďkev a špenát
Ak si chcete pripraviť zásobu vitamínov a minerálov na jeseň či zimu, v polovici júla už môžete vysievať aj čiernu či bielu reďkev, začiatkom augusta otužilý špenát. Špenát najlepšie rastie na ťažších, piesočnatých a ílovitých pôdach, mierne vlhkých s neutrálnou reakciou. Najlepšie sa pestuje v prvom alebo druhom roku po hnojení hnojom.
Možnosti pri neskoršom výseve hrášku
Ak by ste predsa ešte chceli pestovať ďalší hrášok, treba si to dobre zvážiť. Hrach totiž neznáša horúčavy, už mladé rastinky majú tendenciu rýchlo vykvitnúť, a tak vám strukovina neporastie tak, ako ste zvyknutí z jarného výsevu. Máte preto obmedzené možnosti.
Hrach cukrový
Prvou možnosťou je vysiať hrach cukrový, ktorý je určený na zber celých strukov. Tie sú chutnou prílohou k mäsitým jedlám, alebo ich môžete zavárať.
Chladnejšie a tienisté miesta
Ďalšou možnosťou je vybrať chladnejšie, tienisté miesto v záhrade, kde nebude problém udržať vlahu. Vyberte tiež odrody hrachu s kratším vegetačným obdobím a nezanedbávajte zálievku.
Ďalšie vhodné plodiny a zásady pestovania
Niektoré zeleniny sú odolné voči jarným mrazom, pretože ich korene majú schopnosť klíčiť pri relatívne nízkych teplotách a semená sú odolné voči chladu. Pór je najlepšie vysádzať na slnečných, teplých a chránených miestach. Vyznačuje sa plytkou koreňovou sústavou, preto je málo odolný voči suchu. Je vhodné mu zabezpečiť humusovú a úrodnú pôdu. Cesnak - paličiak zbierame v prvej polovici júla, v teplejších oblastiach aj skôr. Keďže sa pôda pri jeho vyberaní zvykne dobre prerýľovať, záhradkári najčastejšie po cesnaku vysievajú do dobre prekyprenej pôdy mrkvu. Pri pestovaní cibuľovín totiž obzvlášť platí, že by sa po nich nemali pestovať príbuzné plodiny. Má to veľký vplyv na zastavenie šírenia škodcov cesnaku či cibule.
Zeleninu je najlepšie siať 2 alebo 3 roky po hnojení hnojom. Hrach sa dobre darí na piesčitých pôdach s prímesou ílu, t. j. priepustných, humóznych a mierne vlhkých. Najlepšie rastie na slnečnom mieste. Neodporúča sa vysievať hrach vedľa cibule, cesnaku a póru, pretože to oslabuje jeho rast.
Cibuľu je najlepšie vysievať na humusnatých a úrodných pôdach, ktoré dobre udržujú vlhkosť, ale nie sú zamokrené. Zelenina netoleruje kyslé podložie a optimálne pH pôdy by sa malo pohybovať medzi 6,5 - 7,5. Fazuľa je zelenina veľmi odolná voči chladu - vydrží aj mrazy do -5 stupňov Celzia. Preferuje slnečnú polohu, hoci rastie aj v polotieni. Najlepšie rastie na ílovitej a ťažkej pôde, vlhkej a bohatej na humus.
Reďkovka sa vyznačuje krátkou vegetačnou dobou. Táto zelenina patrí do čeľade kapustovité, preto by sa nemala vysádzať na miestach, kde sa predtým pestovali iné kapustovité zeleniny. Semená reďkovky treba sadiť vo vzdialenosti asi 20-30 cm.
Špenát najlepšie rastie na ťažších, piesočnatých a ílovitých pôdach, mierne vlhkých s neutrálnou reakciou. Špenát sa vysieva v radoch vzdialených od seba 20 cm, do hĺbky 2 cm.
Petržlen je najlepšie vysádzať v druhom roku po hnojení a ak je pôda úrodná, môže to byť aj v treťom roku. Pôda by mala byť priepustná. Petržlen je najlepšie siať do hĺbky 1 cm. Vzdialenosť medzi radmi by mala byť 20-35 cm.
Najlepšia pôda na výsev kôpru by mala byť humusová, priepustná a ľahšia. Stanovište pre kôpor by malo byť svetlé, najlepšie na plnom slnku. Semená sa vysievajú 3-4 krát, približne každých 10 dní - najneskôr do polovice mája.
Do you NEED to Rotate Your Crops?
Osevné postupy a pestovateľské trate
Osevné postupy patria k jednoduchým a veľmi účinným metódam zachovania pôdnej úrodnosti, regulácie potreby hnojenia, zabránenia šírenia chorôb a škodcov, výskytu buriny. Základnou zásadou je, že rovnaký druh zeleniny, respektíve rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade nepestujte na rovnakom mieste skôr ako o 3 až 4 roky.
Plodiny sa na základe nárokov na živiny a reakcie na hnojenie rozdeľujú do troch pestovateľských tratí. Do druhej pestovateľskej trate patrí zelenina pestovaná druhý rok po hnojení organickým hnojivom, kompostom, maštaľným hnojom, a to koreňová zelenina (mrkva, petržlen), cibuľa, cesnak, listová zelenina, ktorá neznáša vysokú koncentráciu živín (hlávkový šalát, ľadový šalát, špenát), kapusta čínska, fenikel, čakanka. Ďalším druhom je reďkovka, červená repa.
Po zelenine druhej trate môžete na rovnaké miesto vysiať alebo vysadiť zeleninu tretej trate. Sem patria strukoviny, ktoré pôdu obohacujú o dusík a tak ju do ďalšej sezóny zúrodňujú (fazuľa, hrach, bôb). Do tretej trate sa opäť zaraďuje listová zelenina, reďkovka, kaleráb, kapusta čínska, fenikel, čakanka, valeriánka.
Príklady výsadby po konkrétnych plodinách:
- Po hrachu: vysaďte napríklad priesady karfiolu, brokolice, rajčiaka, papriky, baklažánu, uhoriek, tekvíc, melónu cukrového, dyne červenej.
- Po reďkovke: vysejte strukovú fazuľu, čakanku, listový alebo ľadový šalát, vysaďte priesady kalerábu.
- Po šaláte: môžete vysiať červenú repu, strukovú fazuľu.
- Po cesnaku: vysaďte plodiny tretej trate ako napríklad strukovú fazuľu, vysejte mangold alebo listový šalát.
Pri následnom výseve však dbajte na to, že prichádza horúce leto, a to nesvedčí hrachu, reďkovke, šalátu. Ak sa šalátu nechcete vzdať, pestujte ľadový šalát, listový šalát alebo hlávkový šalát vysejte nahusto a zberajte len listy.
Využite záhradu naplno
Vysádzajte tak, aby bola záhrada celú sezónu využitá a prinášala svoje plody. Naj jar vysejte na miesta po zbere prezimovanej cibule a špenátu reďkovky, šalát, skorý hrach a mrkvu (predplodiny), neskôr vysaďte priesady kalerábu, rajčiakov, papriky, uhoriek, hlúbovín (hlavné plodiny). Na jeseň môžete smelo siať špenát, mangold, prezimujúce druhy zeleniny. Striedajte skoré a neskoré odrody. Nebojte sa medzi zeleninu zakomponovať letničky (aksamietnica, nechtík) a bylinky. Svojou vôňou odlákajú rôzne škodce a hmyz.
