Ak ste sa rozhodli nahradiť starý ovocný strom novým, je dôležité venovať náležitú pozornosť príprave pôdy, najmä ak na danom mieste rástla marhuľa napadnutá chorobami. Používateľ sa pýta na konkrétny prípad - v záhrade pri Piešťanoch, na miernom svahu orientovanom na východ až juhovýchod, bolo nutné spíliť časť starej marhule, ktorá mala oslabené drevo napadnuté drevokaznou hubou. Zvyšok stromu bude odstránený na jeseň a záhradkár by na jeho mieste chcel zasadiť novú marhuľu. Pôda v danej lokalite je ťažká, ílovitá a väčšinu roka veľmi suchá, napriek tomu sa v nej ovocným stromom darí.
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) je teplomilný strom dožívajúci sa 15 - 20 rokov. Pochádza z Číny a starovekého Arménska, odkiaľ sa rozšírila do Turecka, na Blízky východ, do zvyšku Ázie, Stredomoria i strednej Európy a do Severnej Ameriky. Je to samoopelivý strom, ktorý poteší krásnym kvitnutím na jar a sladkými plodmi v lete, vhodnými na priamy konzum, zaváranie, džemy či sušenie.
Príprava pôdy po odstránení starého stromu
Ak sa na určitej lokalite niekoľko rokov pestovali ovocné stromy, pôda môže vykazovať známky únavy. Je nevyhnutné ich odstrániť pred výsadbou nového stromu, a to najmä v prípade, keď pôvodný strom bol napadnutý chorobami, ako bola drevokazná huba v uvedenom prípade. Staré korene by ste mali úplne zlikvidovať.
Odstránenie pôdnej únavy a zelené hnojenie
- Pre ovocné druhy sa osvedčili **strukoviny**, ktoré vďaka hrčkotvorným baktériám dokážu viazať vzdušný dusík a následne ho ukladať do koreňového systému a pôdy. Po zapracovaní týchto rastlín sa pôda obohatí nielen o dusík, ale aj o organickú zložku. Ako najvhodnejší sa z pohľadu ceny a dostupnosti osvedčil **hrach siaty**. Okrem hrachu sa veľmi dobre osvedčila **horčica biela**, ktorá v priebehu niekoľkých týždňov vytvorí zelenú hmotu a zapracovaním ju obohatí o organickú zložku.
- Veľmi dobrou predplodinou, výrazne obmedzujúcou pôdnu únavu, je **facélia vratičolistá**. Má aj dezinfekčnú schopnosť a dokáže v pôde zlikvidovať veľké množstvo nežiadúcich organizmov, čo je vo vašom prípade veľmi dôležité, keďže na starej marhuli boli pozorované prejavy drevokazných húb.
- **Zelenina a zemiaky** patria medzi veľmi vhodné predplodiny pre ovocné stromy, pretože dokážu pozitívne upraviť pôdnu štruktúru.
- Ak máte v záhrade pôdu, ktorú nechcete, nestíhate alebo nemôžete využívať na pestovanie plodín, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie, ako sú **facélia, ďatelina, lupina, horčica alebo pohánka**. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.
Zásobné hnojenie a úprava pôdy
Vytvorenie zásoby živín pre ďalší priebeh života ovocného stromu má nesporný význam. Toto hnojenie sa v odbornej praxi nazýva zásobné hnojenie.
- Aplikácia **maštaľného hnoja** a **kompostu** má výrazne pozitívny efekt na pôdu. V pôde sa zvýši mikrobiálny život a organická zložka. Na aplikáciu je potrebné využiť kvalitný a vyzretý maštaľný hnoj, najlepšie konský alebo kravský. Hnoj je potrebné okamžite po rozhodení plytko zapracovať do pôdy, či už rýľovaním alebo orbou, do hĺbky minimálne 10 cm. Ak by sa maštaľný hnoj okamžite nezapracoval, nastal by proces biologického odbúravania dusíka.
- Dôležité je, aby ste hnoj **neaplikovali priamo do výsadbovej jamy**, kde bude aj ovocný strom. V prípade veľkej dávky hnoja by mohlo nastať popálenie koreňového systému a následné odumretie rastliny.
- Ak pestovateľ nedisponuje maštaľným hnojom alebo kompostom, je možné použiť **granulovaný hnoj**, ktorý je dostupný v záhradníctvach. Aplikáciu je najvhodnejšie realizovať v jesennom období.
- Prehĺbenie pôdneho profilu a prevzdušnenie je vhodné predovšetkým v prípade ťažkých a mokrých pôd. Pre individuálne výsadby je vhodné, aby bola pôda do vzdialenosti jedného metra od predpokladanej polohy stromu adekvátne spracovaná. V prípade ťažkej ílovitej pôdy, akú máte pri Piešťanoch, je dôležité zvýšiť jej priepustnosť. To sa dá dosiahnuť zmiešaním vykopanej zeminy s **pieskom** a **kompostom**, alebo **kravským hnojom**. Tým sa umožní ľahší rast koreňov a pôda sa zároveň obohatí o živiny.
Výber vhodnej odrody marhule a podpníka
Marhule sú teplomilné stromy, ktoré potrebujú slnečné stanovište s dostatkom svetla a tepla. Nedarí sa im na rovinách a v údoliach, kde sa môže zachytávať voda a kde v zime tuhšie mrzne. Odporúča sa ich sadiť skôr na vyvýšené miesto, nie však veterné, ale na mierne kopčeky a svahy orientované na juhozápad, kde budú mať aspoň 8 hodín svetla denne. Vaša lokalita pri Piešťanoch s miernym svahom orientovaným na východ až juhovýchod je pre marhule vhodná.
Pôda pre marhule by mala byť piesočnatá, dobre priepustná, aby sa v nej nezachytávala voda, hlavne v zime, čo by viedlo k vymrznutiu koreňa. Ideálne pH je neutrálne až zásadité (6,5 až 8). Napriek tomu, že marhule nerastú dobre v ílovitej pôde, skúsenosť užívateľa potvrdzuje, že sa im v takejto pôde darí, ak je správne upravená.
Odporúčané odrody pre slovenské podmienky
Pre vašu lokalitu pri Piešťanoch nie sú podľa odborníkov žiadne obmedzenia a je možné pestovať všetky odrody súčasného sortimentu. To, akú marhuľu vybrať do záhrady, závisí od vašich preferencií (skorá, neskorá, veľkosť plodov) a podmienok. Nasledujú niektoré obľúbené odrody:
- Veharda: Obľúbená slovenská odroda dozrievajúca koncom júla. Plody sú sladké, šťavnaté, mierne kyslé, svetlooranžové s červeným líčkom. Stromy majú silnú korunu a bohato plodia.
- Aurora: Skorá odroda, ktorej plody dozrievajú už v júni. Marhule sú veľké, oranžové s červeným líčkom a príjemnou arómou.
- Harcot: Stredne skorá odroda dozrievajúca v júli. Má veľké, tmavooranžové plody s červeným líčkom, ktoré sú sladké, šťavnaté a vhodné na priamy konzum.
- Kioto: Stredne skorá odroda, plody rodí v druhej polovici júla. Marhule sú veľké, celočervené s pevnejšou dužinou, vhodnejšie skôr na spracovanie.
- Bergeron: Neskorá odroda dozrievajúca koncom augusta. Má stredne veľké plody svetlooranžovej farby s červeným líčkom, šťavnaté, sladkokyslé, vhodné na priamy konzum.
- Pinkcot: Veľmi skoro dozrievajúca marhuľa s veľkými plodmi. Kvety sú pomerne odolné voči neskorým jarným mrazom. Zrelé plody sú svetlooranžové s červeným líčkom a sladkou chuťou.
Výber podpníka
V prípade ťažkých ílovitých pôd, aké máte, je veľmi dôležité zvoliť správny podpník, na ktorom bude budúca marhuľa pripevnená. Odporúča sa použiť podpník St. Julien.
Rozmnožovanie marhúľ
Marhule je možné pestovať rôznymi spôsobmi, pričom najjednoduchšou metódou je rozmnožovanie pomocou hotových sadeníc. Pri kúpe mladej sadenice sa musíte uistiť o jej kvalite. Skúsení chovatelia odporúčajú kupovať ročné stromy, čím sa zvyšuje šanca na ich zakorenenie. Je dôležité detailne preštudovať stav konárov; tŕne sú znakom divo rastúcej odrody. Stav koreňového systému ovplyvňuje zdravie sadenice.
Pestovanie semien (kôstok) je tiež obľúbené. Letní záhradkári môžu získať hotový, aklimatizovaný strom, ktorý má veľa šancí na zakorenenie. Tento spôsob má nevýhodu v tom, že nie je zaručené, že úroda bude zodpovedať vlastnostiam plodov pôvodného stromu. Často sú však plody vypestované z kôstok väčšie a chutnejšie ako marhule na pôvodnom strome. Pre získanie úplnej kópie originálu môžete použiť odrezky, ale ich zakorenenie nemusí byť vždy úspešné a je dlhé a usilovné. S príslušnými znalosťami a skúsenosťami je možné strom navrúbľovať pomocou podpníka čerešňovej slivky, slivky alebo marhule inej odrody.
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Výsadba marhule
Kedy sadiť marhule?
Marhule sú citlivé na obdobie presádzania. Najlepšie sa strom zakorení, ak púčiky nemajú čas sa prebudiť. Väčšina neúspešných výsadieb je spôsobená neskorými termínmi. Pri výbere sadenice, ktorej púčiky sa už prebudili, hrozí riziko úhynu mladých marhúľ. Najlepší čas na výsadbu je jar, keďže púčiky sú v tomto období ešte v kľude. Presné termíny budú určené na základe lokálnych klimatických podmienok. Ak žijete v chladnejšej oblasti s dlhou a tuhou zimou, saďte skôr v apríli - máji.
Pre regióny so stredne miernym podnebím sa výsadba môže uskutočniť aj začiatkom októbra. Pri výsadbe v tomto období bude mať mladý strom čas zakoreniť sa na novom mieste. Pri plánovaní jesennej výsadby musíte mať na pamäti, že korene sa môžu rozvíjať nielen pri optimálnej teplote, ale aj pri potrebnom množstve vlhkosti v zemi.
Príprava výsadbovej jamy
Pri príprave na jarnú výsadbu by sa plánovanie malo začať už na jeseň. Počas tohto obdobia sa kope jama na presádzanie. Prehĺbenie by malo byť dostatočné, aby sa korene spočiatku neopierali o pevnú zem. Optimálne rozmery jamy pre dvojročné sadenice sú 70x70x70 cm. Pre stromy, ktoré dosiahli vek troch rokov, je potrebné vytvoriť výklenok 80x80x80 cm.
- Na dno jamy by mal byť umiestnený drenážny tesnenie s hrúbkou 5-7 cm, ktoré pozostáva z hrubého štrku alebo drvených tehál.
- Potom je jama naplnená úrodnou voľnou pôdou. Ak nie je možné nájsť takúto pôdu, môžete pripraviť špeciálnu pôdnu zmes, ktorá pozostáva z jemnej rašeliny, hrubého piesku a zeminy z jamy. Je dôležité zvoliť správne proporcie - musia byť rovnaké.
Postup výsadby
Pri výsadbe je potrebné dodržiavať postupnosť akcií, aby sa strom v budúcnosti správne rozvíjal a nezomrel. Pred výsadbou by ste sa mali postarať o korene mladého stromu. Za týmto účelom sa uchyľujú k orezávaniu a odstraňovaniu poškodených častíc. Koreňový systém musí byť ponorený do špeciálnej zmesi, ktorá pozostáva z hliny s vodou, v konzistencii pripomínajúcej hustú kyslú smotanu.
Ak hnojivá neboli pridané na jeseň, budete musieť do pôdy pridať zmes kuracieho hnoja (0,5 šálky na vedro). Koreňový systém je pokrytý zeminou po úroveň hrdla kmeňa (na povrchu by mal zostať asi 1 cm krku). Skúsení záhradkári nechávajú okolo kmeňa mierne vyvýšenie, aby sa pri polievaní tekutina nehromadila pod kmeňom, ale šírila sa po celom obvode.
Po výsadbe sa mladá marhuľa priviaže na stĺpik. Aby sa sadenica lepšie zakorenila, odporúča sa mulčovať pôdu okolo stromčeka, aby bola počas prvého roka prítomná potrebná teplota a vodný režim. Na mulčovanie sa používa malá slama, seno alebo opadané lístie.
Ak je vysadených niekoľko sadeníc, mali by byť umiestnené v optimálnej vzdialenosti od seba. Minimálna vzdialenosť je 3 metre. Marhule sú individuálna plodina, ktorá nemá rada susedov. Ak je vedľa marhule slivka, minimálna vzdialenosť medzi stromami by mala byť 4 metre.
Starostlivosť o marhuľu
Zalievanie
V prvom roku života by mala byť marhuľa zabezpečená pravidelnou zálievkou. Napriek tomu, že stromy majú vysokú odolnosť voči suchu, bude potrebné zalievanie, pretože vývoj koreňového systému môže nastať iba vtedy, keď je zabezpečená dostatočná vlhkosť. Ak je jar suchá, treba marhuľu výdatne polievať až do kvitnutia a tiež mesiac po ňom. Povinné zalievanie sa vykonáva 2 týždne pred dozrievaním ovocia, čo ovplyvňuje chuť marhúľ - stávajú sa šťavnatými a voňavými. Marhuľa netoleruje prudké zmeny v podmienkach pestovania. Ak na jar nedošlo k zalievaniu, nemali by ste sa uchýliť k postupu počas tvrdnutia kôstok, pretože strom sa môže začať zbavovať vaječníkov. Odporúčaná miera zavlažovania je 50 l/m². Stromy je užitočné polievať na jeseň, keď listy žltnú, s mierou 80 litrov na meter štvorcový.
Hnojenie
Hnojením marhúľ dopĺňate dôležité živiny, ktoré strom potrebuje. Marhule by ste mali hnojiť na jar na podporu rastu a kvitnutia a na jeseň, po pozbieraní plodov, ale pokojne aj v lete na podporu rastu plodov. Hnojením zlepšujete nielen rast a kvalitu úrody, ale zvyšujete tým obranyschopnosť stromu voči škodcom a chorobám. Dobré hnojivo predstavuje maštaľný hnoj a kompost, ale aj iné hnojivá s dusíkom, fosforom a draslíkom. Vhodné je špeciálne hnojivo na marhule.
Ak sa pri výsadbe použilo dostatočné množstvo minerálnych hnojív, s hnojením možno začať až v budúcom roku. Na jar by mali byť dvojročné stromy kŕmené zmesou kuracieho hnoja (jedno vedro podstielky na 15 litrov vody). Na jeseň je potrebné vykopať a pohnojiť kompostom alebo hnilým hnojom miesto, kde sa stromy nachádzajú. Čím je marhuľa staršia, tým viac hnojiva bude potrebovať. Pre štvorročné stromy sa miera prísad zdvojnásobuje, pre osemročné stromy - trikrát.
Rez marhule
Správne prerezávanie prispieva k dobrému plodeniu a zvýšenej odolnosti voči mrazu. Nie je dôležité len to, ako strihať, ale aj kedy strihať marhule, sa líši podľa toho, aký starý strom máte a čo práve potrebuje.
- Po vysadení marhule: Upravíte tak tvar koruny a zbavíte sa nepotrebných konárov, aby mohol kmeň stromu zmocnieť a nové vetvy rásť. Pri prvom reze určíte niekoľko hlavných vetiev, ktoré vytvoria hlavnú kostru stromu (3, no nie viac ako 6 vetiev).
- Jarný rez: Vykonáva sa skoro na jar, upraví sa koruna stromu a zbaví sa zmrznutých alebo poškodených konárov. Preriedením konárov dosiahnete hustejšiu korunu aj bohatšiu úrodu. Keď sa púčiky otvoria, musia sa odstrániť konáre, ktoré rastú v strede koruny a zahusťujú ju. Takáto akcia aktivuje proces rastu mladých výhonkov, na ktorých sa za pár rokov objavia plody. Skúsení záhradníci odporúčajú, aby sa marhule formovali metódou riedkych vrstiev v okamihu, keď výhonky rastú vo vzdialenosti 35 cm od seba. Je potrebné odstrániť aj staré konáre bez plodov.
- Šittov rez: Tento rez sa vykonáva na začiatku leta. O polovicu sa skracujú vetvy dlhšie ako 30 cm. Šittov rez má za cieľ dosiahnuť dlhšie obdobie kvitnutia podporou tvorby rodivého dreva v druhej rastovej vlne. Na tomto dreve vytvorené púčiky kvitnú v neskoršom termíne ako kvetné puky na dreve vytvorenom v prvej rastovej vlne (niekedy až o 5-6 dní neskôr).
- Rez po zbere: Je to ďalší letný rez, ktorý sa však robí až v auguste po pozbieraní úrody.
- Rez starej marhule: Ak máte staršiu marhuľu, ktorá už rodí menej, pomôže jej omladzujúci rez v lete.
Ochrana pred mrazmi
Aby marhule úspešne prezimovali, je potrebné myslieť na ochranu pred chladom už na jeseň. Korene je vhodné zasypať **mulčom, kompostom, rašelinou, lístím, slamou alebo prikryť čečinou**. Pri mladých stromoch určite zabaľte kmeň, niekedy aj korunu do bielej netkanej textílie. Pokiaľ ide už o dospelý strom, stačí obaliť kmeň do výšky 1 m. Letní záhradkári sa uchýlia k bieleniu kmeňov do vetvovej zóny a pomocou smrekových konárov zviažu koreňové oblasti. Lapnik ochráni strom pred útokmi hlodavcov. Koreňový systém je izolovaný pomocnými vrstvami zeminy, ktoré sa nachádzajú okolo kmeňa.
Topenie v zime predstavuje pre marhuľu nebezpečenstvo. Počas neho sa začnú prebúdzať mladé púčiky, ktoré pri poklese teploty odumierajú. V budúcnosti marhuľa rastie zle a prestáva prinášať ovocie. Aby sa takáto situácia nestretla, je potrebné v júni zaštipnúť končeky mladých výhonkov. Táto udalosť nedovolí púčikom prebudiť sa v zime.
Počas topenia snehu, keď voda vo veľkých množstvách začína zaplavovať oblasť koreňového krku, môže nastať problém. V noci voda zamŕza a krk je ohrozený. Na ochranu stromu budete musieť zhrabať snehové masy z kmeňa a vykopať malé ryhy, ktorými bude voda odvádzaná. Pri úbytku veľkého množstva snehových más ho môžete použiť ako „nátierku“ - pokryte ním oblasť okolo kufra, čím chránite koreňový systém pred zamrznutím.
Aby ste predišli poškodeniu kvetov počas jarných mrazov, je najlepšie zvoliť odrodu, ktorá kvitne neskoro. V opačnom prípade budete musieť izolovať korunu skoro na jar.
Ochrana marhúľ pred chorobami a škodcami
Bez ochrany rastlín pred rôznymi škodcami a chorobami nebude možné získať dobrú úrodu marhúľ. Pri výsadbe marhúľ na jar je potrebné zabezpečiť vykonanie zoznamu preventívnych opatrení, ktoré spočívajú v odstránení chorých konárov. Ak choroba vznikla na základe zimujúcich škodcov, musíte spáliť všetky odstránené listy a konáre. Systematicky by mal byť strom postriekaný chemikáliami alebo roztokom haseného vápna. Je dôležité poznať bežné choroby a škodcov marhúľ pre včasnú identifikáciu a správnu liečbu.
Choroby marhúľ
- Monilióza (moníliová hniloba): Počas kvitnutia, ak marhuľa vyzerá ako oheň a predtým teplota klesla, znamená to, že strom bol napadnutý moniliózou. Táto hubová choroba sa dostáva do stromu cez piestik kvetu, v dôsledku čoho púčik, listy a vetvičky uschnú. Ak sa liečba začala neskoro, bude potrebné odstrániť postihnuté časti, pozbierať všetky plody a spáliť ich. Rohnité ovocie sa nesmie nechávať na stromoch, inak sa choroba bude ďalej šíriť. Huba umiera pri teplotnom režime -20 stupňov spolu s bielením kmeňa zmesou síranu meďnatého. Odrody ako "Džengutajevskij", "Red-cheeked", "Tamasha" a "Black" velvet vykazujú strednú odolnosť.
- Guma (gumóza): Choroba marhúľ, ktorá masívne postihuje stromy a rozvíja sa každý rok. Liečba spočíva v prerezávaní poškodených konárov a dezinfekcii roztokom síranu meďnatého.
- Huba Valsa: Najobľúbenejšia choroba marhúľ, šíri sa vodou. Navonok ju možno porovnať s oranžovými uzlinami na vetvách a kôre stromov. Choroba je ľahko rozpoznateľná podľa vyblednutia a žltnutia listov, ako aj sušenia konárov.
- Múčnatka: Napáda viacero ovocných stromov a spoznáte ju podľa charakteristických „pomúčených“ listov, ktoré neskôr začnú vysychať a opadávať. Šíri sa na celý strom a plody.
- Šárka sliviek: Napáda nielen slivky, ale aj marhule, broskyne a čerešne. Pozorovateľná na plodoch ako žlté kruhy a mapovité útvary a na listoch ako svetlé pásiky. Napadnuté plody už nie je možné zužitkovať. Je nebezpečná v sadoch, kde rýchlo napadne aj iné stromy (prenos vďaka voškám).
- Kučeravosť listov: Zasiahne list marhúľ, ktoré sa začnú skrúcať a deformovať, až kým neuschnú a neopadnú. Napadnuté vetvy zastavia rast. Pomáhajú chemické postreky, vhodné v jarnom aj jesennom období.
- Hnednutie a dierkovitosť listov: Listy marhúľ začnú naberať žltkasté, potom hnedé škvrny, ktoré sa vplyvom počasia zhoršia. Môže dôjsť až k škvrnitosti plodov, čím sa znehodnotia.
Škodcovia marhúľ
- Vošky: Patria k najčastejším záhradným škodcom a nevyhnú sa im ani marhule. Napádajú listy, z ktorých vyciciavajú šťavu, čím sa postupne deformujú a vysychajú. Na vošky je najlepšia biologická ochrana (lienky) a lepkavá hmota, ktorú vylučujú (medovica), láka aj ďalší hmyz. Pomáha aj umývanie listov mydlovou vodou a domáce postreky z bylín, no pomôcť si môžete taktiež chemickými postrekmi.
- Obaľovače a psoty: Tieto škodce spôsobujú problémy, majú za následok odumieranie vetiev a častí stromov. Zo stromu vyžierajú dutinu, čím začne vysychať, čo spoznáte hlavne na nových výhonkoch.
Zber a využitie marhuľových plodov
Čas, keď dozrievajú marhule, sa líši v závislosti od vami zvolenej odrody. Tie skoré vás potešia už v júli, väčšina dozrieva v polovici augusta a neskoré sa zbierajú na konci augusta až do polovice septembra. Marhule zbierajte priebežne, aby mohol strom rodiť stále nové plody.
Marhule môžete zbierať v 3 štádiách:
- Skoré štádium zrenia: Keď už majú oranžovú farbu a typickú vôňu, no sú ešte tvrdé. Takéto marhule sú výborné na zaváranie.
- Zrelé štádium: Keď už zmäknú a sú šťavnaté. Najlepšie na priamy konzum, do koláčov, ale aj na spracovanie.
- Prezreté štádium: Keď sú najsladšie aj najmäkšie. Riadne zrelé až prezreté plody sa zbierajú na kvas, z ktorého sa destiluje alkoholický nápoj marhuľovica.
Ak vám marhuľa urodila malé plody, ktoré nedozrievali pekne, skúste marhule o rok pretrhať. Pretrhávka sa robí vtedy, keď sú marhule ešte zelené. Marhule sa pretrhajú tak, že ostanú na konári vo vzdialenosti 4 - 5 cm od seba. Marhule, ktoré na strome ostanú, tak budú mať viac živín a miesta pre rast.
Plody marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím. Sú prospešné pre zdravie, neobsahujú veľa kalórií, ale zato sú bohaté na vitamín A, D a E, obsahujú veľa vlákniny, antioxidantov a draslíka. Dajú sa využiť na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, oleja, do koláčov, na sušenie, ale aj na výrobu alkoholu.
Partnerské pestovanie a predplodiny
Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín. Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické), ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov.
Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradke je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka).
Príklady partnerských rastlín a predplodín
- **Cesnak** zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami.
- Silno aromatický **zeler buľvový** vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky.
- **Mäta pieporná** podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.
- **Kríčkovú fazuľu** môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel. K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
- Spolu s **mrkvou** budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
- **Kukurici** prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
- **Paprika** si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
- **Rajčiaky** saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
- **Hrach** môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici. Hrášok dokáže pôdu obohacovať o vzácny dusík. Po hrášku môžete sadiť čokoľvek, čo stihne dozrieť ešte tento rok, prípadne mrkvu či pór. Ak je to možné, pri čistení hriadky od hrášku je dobré korene v pôde nechať, ostávajú naďalej zdrojom dusíka.
- Pri **jahodách** sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
- Krásna **pažítka** vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
- **Kapuste a karfiolu** sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
- **Kel** si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
- Po zbere prvej úrody (napríklad skorého špenátu alebo šalátu) je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny ako **reďkvičku, listové šaláty, cviklu, kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku**.
- Po zbere **cesnaku paličiaka** (v prvej polovici júla) záhradkári najčastejšie po cesnaku vysievajú do dobre prekyprenej pôdy mrkvu. Môžete zasadiť čokoľvek, čo nie je príbuzné cesnaku, cibuli či póru, aby ste zabránili šíreniu škodcov cibuľovín.