Cvikla, známa aj ako červená repa, je koreňová zelenina s vysokou nutričnou hodnotou, ktorá si zaslúži svoje miesto v záhradách aj v kuchyniach. Hoci si ju často spájame s veľkými, červenými buľvami, existujú aj menej tradičné žlté či pruhované odrody. Pestovanie cvikly má na Slovensku dlhú tradíciu a vďaka svojej nenáročnosti sa jej darí vo všetkých pestovateľských oblastiach.
Pôvodnou domovinou tejto buľvovej zeleniny je Stredomorie. Dnes vyšľachtené odrody sa líšia farbou, tvarom buľvy a existuje množstvo spôsobov jej kuchynskej prípravy. Okrem buľiev sú jedlé aj mladé listy, ktorých chuť je podobná listom mangoldu. Z rastliniek, ktoré pri jednotení vyhadzujeme, môžeme zberať mladé lístky a použiť ich do šalátu alebo ako špenát. Pri starších odrodách je jednotenie rastliniek po vzídení nevyhnutné, pretože to, čo vnímame ako semeno, je v skutočnosti suchý plod obsahujúci viacero samostatných semienok. Po výseve z neho potom vyrastie aj viac rastlín.
Odrody cvikly a ich charakteristika
K najobľúbenejším typom červenej repy patria jednoznačne odrody so sýtočervenou farbou. Pri týchto odrodách je na výber koreň buď podlhovastý, alebo guľovitý. Tvar koreňa môže byť výhodný pre určitý druh spracovania: mohutné podlhovasté odrody sa dobre strúhajú a zavárajú nakrájané na kolieska, zatiaľ čo guľovité repy sa výborne pečú celé.
Okrem tradičných červených odrôd nájdeme aj niekoľko čistobielych. Dobrou voľbou je napríklad odroda ‘Avalanche’ s bielou šupkou aj dužinou, ktorá vzhľadom pripomína odrody bielej reďkovky. Ak sa chystáte pestovať repu, môžete sa stretnúť aj so zmesou odrôd v jednom vrecku osiva. Okrem červených a bielych odrôd tam zvyčajne nájdeme aj odrody so žltou dužinou. Napríklad ‘Burpees Golden’ sa hodí na zaváranie aj pečenie a má lahodnú jemnú chuť.
Hoci si červenú repu väčšinou spájame so zberom veľkých, zvyčajne červených buliev, v ponuke sú aj žlté alebo pruhované odrody, v ktorých dužine sa striedajú biele a červené prúžky.
Pestovanie cvikly: od výsevu po zber
Cvikla nie je príliš komplikovaná na pestovanie a najviac prosperuje pri nižších vyrovnaných teplotách, ale v princípe nie je náročná na teplotu, pôdu či vodu. Môže sa pestovať v bohatých, ľahkých, nie veľmi kyslých pôdach. Keďže cvikla ľahko prijíma dusičnany, je lepšie ju dusíkom nehnojiť a pozor, cvikla neznáša hnojenie maštaľným hnojom!
Výsev
Cviklu vysievame od konca apríla do júla. Oplatí sa počkať na vhodné počasie a ustálenie teploty okolo 10 °C. Semená sejeme do hĺbky jeden až dva centimetre, na vzdialenosť asi 2 až 3 cm od seba v riadkoch vzdialených 25 - 30 cm. Ak chceme zbierať skorú úrodu, treba na sadenice použiť ochranné príklopy alebo pestovať cviklu v parenisku. Priesady musia byť pri sadení vysoké aspoň päť centimetrov. Ak chcete sadiť kultivary na uskladnenie, s výsevom treba počkať na koniec leta. Po výseve z neho potom vyrastie aj viac rastlín.
Pri neskoršom výseve sa úroda spravidla zbiera v októbri, keď buľvy dosahujú veľkosť 5 - 7 cm, vtedy sú najchutnejšie. Ak porast netvorí rovnomerne buľvy, tak ich zbierajte postupne, ako dorastajú.
Stanovište a pôda
Stanovište cvikly by malo byť dobre slnečné a vzdušné. Vietor ju môže ochrániť pred škodcami, preto by sa nemala vysádzať v spoločnosti rastlín, ktoré na ňu môžu vrhať svoj tieň. Cviklu je najlepšie pestovať v ílovitej pôde s pH nad 6,0. Výsevu by mala predchádzať správna príprava - treba sa postarať o prekopanie a kyprenie pôdy. Dôležité je aj odstraňovanie buriny, čím sa zníži riziko chorôb napádajúcich cviklu. Nedarí sa jej v kamenistých, suchých a kyslých pôdach a pôdach čerstvo vyhnojených maštaľným hnojom. Na vápenatých a ílovitých pôdach trpia rastliny nedostatkom bóru (tvorí sa hniloba v hornej časti buľvy a listov). Ideálne je jej pestovanie po bôbovitej rastline. Chudobnejšie pôdy môžete obohatiť dobre vyzretým kompostom.
Hnojenie a zavlažovanie
Cviklu možno prihnojiť prostriedkami bohatými na draslík, fosfor, bór a dusík. Množstvo hnojiva však závisí od výdatnosti pôdy. Použitie príliš veľkého množstva prípravkov bohatých na dusík môže ovplyvniť kvalitu koreňov cvikly a spôsobiť hromadenie zdraviu škodlivých látok. Preto, ak chcete mať všetko pod kontrolou, stojí za zváženie vykonať chemický rozbor pôdy. Zavlažovanie cvikly by sa malo vykonávať, keď je pôda suchá. Po rozvinutí koreňového systému rastlina toleruje mierne sucho. Polievať treba len koreň, pretože prebytočná voda hromadiaca sa na listoch môže spôsobiť ich hnitie. Počas rastu mladú cviklu pravidelne zalievajte, pôdu okolo rastlín kyprite a odburiňujte.
Choroby a škodcovia
Pri pestovaní červenej repy musíte vedieť, aké choroby a škodcovia môžu túto rastlinu ohroziť, aby ste mohli včas reagovať pri výskyte znepokojujúcich príznakov.
Kedy a ako zbierať cviklu
Každý pestovateľ zeleniny sa rok čo rok teší na prvé šťavnaté buľvy červenej repy. K ich obľube prispieva nielen to, že obsahujú veľké množstvo minerálnych látok a vitamínov, ale aj to, že spôsob pestovania je celkom jednoduchý.
Určenie zrelosti
Či je červená repa dozretá, zistíte podľa listov, ktoré po jej dozretí strácajú svieži vzhľad. Repu zo skorých jarných výsevov môžete ponechať na záhone trochu dlhšie, aby lepšie vyzrela. Buľvy cvikly sa väčšinou nenachádzajú veľmi hlboko, budete ich preto môcť vytiahnuť aj rukami. V prípade potreby, najmä pri podlhovastých druhoch, ich podoberte širokými vidlami. Plecia cvikle sa často začnú predierať pôdou, keď sú pripravené na zber. Ak ich nevidíte, jemne oprášte trochu nečistôt okolo rastliny, aby ste videli jej vrchol.
Zber na priamu konzumáciu
So zberom cvikly na priamu konzumáciu môžete začať už koncom augusta, keď dorastie do potrebnej veľkosti. Môžete ju použiť na prípravu smoothies, do šalátov alebo teplých jedál. Ak chcete mať buľvy so sladšou chuťou, zbierajte ich skôr, najlepšie v štádiu, keď majú veľkosť golfovej loptičky. Väčšie buľvy majú sklon k drevnateniu a ich chuť nie je až taká lahodná. Baby cvikla má maličké buľvy a je výborná do šalátov.
Zber na skladovanie
Ak červenú repu pestujeme kvôli buľvám a plánujeme ju aj skladovať, zberáme ju najlepšie v septembri alebo októbri, hoci je to jeden z druhov zeleniny, ktorý sa môže nechať v zemi až do príchodu prvých mrazov. Jednou z plodín, ktoré dozrievajú na jeseň, je aj cvikla, ktorá by v záhrade nemala zostať po príchode mrazov, pretože tie by vašu úrodu mohli poškodiť. Pri zbere rukou vykrútime listy. Buľvy necháme obschnúť vonku pod strechou, nesmie mrznúť.
Ako zbierať cviklu
Pokiaľ sa buľvy nenachádzajú príliš hlboko v zemi, zvládnete ich vybrať aj ručne. Zvyšky zeminy, ktoré sa držia na repe, pozorne očistite. Pri zbere repy s dlhými buľvami musíte dbať na to, aby sa buľvy nepoškodili. Pri ich zbere môžete použiť rycie vidly. Po vytiahnutí treba listy odstrániť zakrútením, aby buľva „nekrvácala“. Potom buľvy roztrieďte podľa veľkosti. Tie, čo sú prasknuté, alebo inak poškodené, spotrebujte ako prvé.
Pred uskladnením nikdy neumývame, len zľahka rukami v rukaviciach očistíme od pôdy. Na uskladnenie vyberte len zdravú cviklu bez prasklín či iných poškodení. Najvhodnejšie sú kusy s priemerom okolo 10 cm.
Skladovanie a spracovanie cvikly
Cviklu môžete zbierať aj priebežne na priamu konzumáciu. V chladničke vydrží 3 až 4 dni s listami, keď ich odstránite 2 až 4 týždne. Pri neskoršom výseve sa úroda spravidla zbiera v októbri, keď buľvy dosahujú veľkosť 5 - 7 cm, vtedy sú najchutnejšie. Pred uskladnením odstráňte z buliev veľké listy a ponechajte len niekoľko malých v srdiečku.
Metódy skladovania
Skladujeme ju rovnako ako mrkvu či petržlen, čiže v tme, pri teplote tesne nad nulou a pri vysokej vzdušnej vlhkosti. Vhodné sú na to napríklad zemné pivnice. Buľvy nechajte voľne rozložené v debničke na vzdušnom mieste, aby preschli.
Možnosti spracovania
Pokiaľ neskonzumujete cviklu čerstvú, môžete ju tiež spracovať. Pred zaváraním cviklu povarte, po dovarení zalejte studenou vodou - uľahčí vám to šúpanie. Nálev na cviklu si pripravte v pomere 1 l vody na 0,5 l octu, 50 g soli a 170 g cukru. Cvikla, hlavne v surovom stave, má omladzujúce účinky na organizmus a podporuje tiež optimistickú náladu. Neodporúča sa cviklu pridlho variť, pretože by sme zničili veľa citlivej kyseliny listovej. Ideálne ju len prudko sparte alebo štvrťhodinku poduste v troche vody v rýchlovarnom hrnci. Aby ste vyťažili z cvikly maximum, doprajte si šťavu zo surovej repy. Odporúča sa riediť si ju s vodou. Pomáha pri rekonvalescencii, ovplyvňuje činnosť cievneho a lymfatického systému.
Červené farbivo, ktoré obsahuje, sa využíva priemyselne na prifarbovanie potravín. Možno sme vo vode, kde sme varili čerstvú repu, farbili aj kraslice. Repu môžeme grilovať, piecť, dusiť, pridávať do dezertov, koláčov, pripraviť zdravé smoothie alebo sušiť a namlieť na prášok.