Dlhánik kukuričný a iní škodcovia kukurice: Identifikácia, životný cyklus a ochrana

V tomto roku začal nálet motýľov vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) do svetelných lapačov druhý júnový týždeň. Tento nálet gradoval s malými prestávkami okolo 20. júna, kedy početnosť dosahovala 30 a viac motýľov v lapači. Znamená to, že okolo 5. júla bude najviac vyliahnutých húseníc v kukuričnej oblasti. Nálet imág do lapačov môže trvať celý júl, čím sa kladenie vajíčok a liahnutie húseníc môže natiahnuť až do augusta. V teplých oblastiach môže dospieť aj druhá generácia vijačky.

Životný cyklus a identifikácia vijačky kukuričnej

Vijačka kukuričná prezimuje vo zvyškoch rastlín kukurice v štádiu húsenice, kde sa v priebehu mája a júna zakuklí a vylieta motýľ. Samička je žltohnedej farby, dlhá okolo 20 mm s rozpätím krídiel 30 mm. Na vonkajšej strane predných krídiel má dva tmavšie pásy. Samček je trochu menší a štíhlejší s tmavšími krídlami.

Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov v blízkosti stredného rebra po 10-30 kusoch, usporiadaných do nepravidelného oválu. Jedna samička môže postupne vyklásť okolo 300 vajíčok. Húsenice sa liahnu asi o 10-15 dní. V prvom instare dosahujú veľkosť 2 mm, v druhom 2-3 mm, v treťom 3-5 mm, vo štvrtom instare až 17 mm. Vyvinuté larvy sú dlhé 25 mm a široké 3 mm, sivožlté s hnedou hlavou.

Najmladšie húsenice sa živia listami a bliznami kvetov, napádajú aj metliny a neskôr prenikajú do stonky alebo do šúľkov. Migrujú v rastline a pred zberom kukurice zaliezajú do dolných častí stonky, kde prezimujú. Najviac vyvinutých lariev sa nachádza 30 cm nad zemou. Počas žeru poškodzujú vnútro stebla, klasu a ničia zrná. Preto je zvlášť dôležité ošetrovať porasty osivovej a zrnovej kukurice. Poškodené časti rastlín sú vstupnou bránou fuzarióz.

Ochrana proti vijačke kukuričnej

Chemická ochrana môže byť podľa rozhodnutia farmára:

• Zavesenie kapsúl prípravku TRICHOPLUS so živými osičkami Trichogramma, ktoré kladú svoje vajíčka do vajíčok vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej, kde prebieha celý ich vývoj. Prvú aplikáciu treba urobiť na začiatku kladenia vajíčok vijačky zavesením kapsúl v pároch na najvrchnejší list, druhú po 7 až 10 dňoch. Podľa náletu do svetelných lapačov kladenie vajíčok už nastalo a najsilnejšie bude na začiatku júla. Táto metóda je efektívna pri predpokladanom napadnutí 25 % a viac rastlín. V kukurici siatej je povolená dávka 100 kapsúl na ha v dvoch aplikáciách, v kukurici cukrovej až 150 kapsúl v troch aplikáciách.
• Postrek vyliahnutých húseníc a vajíčok vysoko selektívnym kontaktným a požerovým jedom INTEGRO, ktorý zastavuje požer húseníc už po niekoľkých hodinách a nevyliahnu sa ani zasiahnuté vajíčka, ani tie, ktoré sú vykladené na ošetrenú plochu. Čakacia ochranná doba je veľmi priaznivá - 3 dni.
• Postrek prípravkom STEWARD, ktorý pôsobí rovnako do 4 hodín po aplikácii a má translaminárne pôsobenie. Aplikujú sa na začiatku hromadného liahnutia húseníc, teda prvý júlový týždeň. Steward je povolený do zrnovej aj cukrovej kukurice. V cukrovej má čakaciu dobu, po ktorej je možný zber, 14 dní.
• Ošetrenie húseníc vijačky 7 - 10 dní po dosiahnutí maxima náletu motýľov do svetelných lapačov požerovými a dotykovými jedmi s repelentným účinkom ako DECIS EW 50, DELTA EW 50, KARATE ZEON 5 CS alebo VAZTAK 10 EC.

Integrovaná ochrana a agrotechnické zásahy proti vijačke

Húsenice vijačky, ktoré prežijú a zostanú v prízemných častiach stoniek, majú veľkú šancu prežiť, ak nebudú urobené potrebné agrotechnické zásahy a integrovaná ochrana:

• Dôkladné zaoranie pozberových zvyškov kukurice hlbšie ako 15 cm.
• Udržiavanie čistého povrchu poľa. Húsenice, ktoré prežijú zaoranie, sa snažia dostať na povrch pôdy a dokončiť vývoj vo zvyškoch rastlín, preto je potrebné zvyšky čo najviac rozdrviť.
• Dodržiavať čo najväčšiu vzdialenosť od polí s kukuricou z ostatného roku.
• Pestovanie hybridov odolných na vijačku.

Významnou pomôckou na presné určenie začiatku kladenia vajíčok je suma efektívnych teplôt 360°C a na optimálny termín pre chemický zásah suma 550°C. Suma efektívnych teplôt sa vypočíta ako súčet prebytkov nad 10°C z priemerných denných teplôt od začiatku vegetácie.

Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)

Približne v tom istom čase lieta ďalší motýľ, ktorý je nielen škodcom kukurice, ale aj široký polyfág. Je to mora bavlníková (Helicoverpa armigera). Na kukurici poškodzuje iba šúľky, nevžiera sa do stebiel kukurice.

Imágo má rozpätie krídiel 30-40 mm, žltkastej, oranžovej alebo olivovozelenej farby. Pri tomto druhu je samička tmavšia ako samček. Na krídlach majú okrúhle alebo bodkované škvrny a na zadnom páre tmavosivý pás na okraji. Vajíčka sú polguľovité. Larvy sú žltozelenej až tmavofialovej farby, na chrbte majú tri pozdĺžne tmavé pásy a čierne bradavičky, na bokoch široký svetlý pás. Dorastená larva meria 15-22 mm.

Zaujímavosťou pri tomto škodcovi je, že v našich podmienkach prezimuje iba ojedinele, ale migruje z Afriky a teplých častí Európy na sever. U nás sa objavuje od mája do septembra. Jedna samička nakladie 300 až 2 000 vajíčok v skupinkách po 2-3 alebo jednotlivo na spodnú stranu listov. O 5-10 dní sa vyliahnu larvy, ktoré požierajú obaly vajíčka a neskôr samotné rastliny. Vývoj prebieha cez šesť instarov. Optimálna teplota pre vývin lariev je 22-28°C. Počet generácií do roka závisí od teplotných podmienok. Kuklí sa a prezimuje v pôde, vyliahnuté imága sa v domovskej krajine živia nektárom kvetov a pária sa niekoľko dní po vyliahnutí. Napáda viac ako 200 druhov rastlín. U nás bola prvýkrát pozorovaná na rajčiakoch v roku 1995 a na kukurici v roku 2003. Odvtedy bola nájdená aj na slnečnici, paprike, tekvici, strukovinách, lucerne a aj na okrasných rastlinách.

Prirodzenými nepriateľmi škodcu je vajíčkový parazitoid trichogramma alebo parazitoidy z radu blanokrídlovcov, larvami sa živia aj vtáky. Prevenciou prezimovania je hlboká orba a častejšia kultivácia. Z chemických prípravkov je proti nej povolené INTEGRO s ochrannou čakacou dobou 3 dni.

Pred naskladnením osiva na výsev semenných porastov v budúcom roku sa odporúča morenie biologickými prípravkami s obsahom Bacillus thuringiensis ako BIOBIT WP alebo BIOBIT XL. Účinkujú na mole a húsenice vijačky najmladšieho vývinového stupňa, neúčinkujú na imága-motýle.

Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera)

Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera) je druh chrobáka z čeľade Chrysomelidae. Je to poľnohospodársky škodca, ktorý napáda výlučne kukuricu.

Dospelé jedince sú dlhé približne 6,4 mm a majú žlté telo s tromi čiernymi pruhmi, ktoré nesiahajú až na špičku brucha. Samca a samicu možno často rozlíšiť podľa pruhovania na krídlach: samice majú vo všeobecnosti odlišné pruhy, zatiaľ čo u samcov môžu vyzerať ako čierna šmuha. Samička kladie vajíčka počas leta do pôdy. Vajíčka majú oválny tvar, sú biele a dlhé menej ako 0,10 mm. Larvy sa liahnu koncom mája alebo začiatkom júna, sú to malé (3,2 mm), biele červy, majú tri páry nôh, ktoré zvyčajne nie sú viditeľné bez zväčšenia. Ihneď sa začínajú živiť koreňmi kukurice a po niekoľkých týždňoch kŕmenia si vyhrabávajú bunku v pôde a prechádzajú do štádia kukly. V júli a auguste sa objavia ako dospelý jedinec.

Vyliahnuté larvy nájdu korene a začnú sa živiť jemnými koreňovými chĺpkami, pričom sa zavŕtavajú do končekov koreňov. Ako larvy rastú, živia sa primárnymi koreňmi a vytvárajú do nich tunely. Larvy sa môžu zavrtávať cez rastliny v blízkosti bázy, čo spôsobuje zakrpatenie alebo odumieranie rastového bodu a často spôsobuje odnožovanie. Kŕmenie sa koreňmi začína krátko po vzídení rastlín a skoré príznaky sa prejavujú ako sucho alebo nedostatok živín. Neskôr vo vývoji nastáva poliehanie rastlín, čo sťažuje zber kukurice. Miesta poškodenia sú často cestami pre infekciu choroplodnými patogénmi, čo vedie k hnilobe koreňov.

Dospelé chrobáky spôsobujú škody tým, že sa živia hlavne peľom, bliznami a mladými zrnami. Sejte neskôr - oneskorená výsadba môže viesť k menšiemu poškodeniu koreňov, pretože larvy nemôžu prežiť dlho bez potravy. Použite biologickú reguláciu - Heterorhabditis bacteriophora je užitočný druh hlístic, ktorý je účinným prirodzeným nepriateľom lariev kukuričiara. Tieto hlístice sa aplikujú postrekom. Po aplikácii sa hlístice vydajú hľadať larvy a nakoniec ich zabijú. Táto stratégia biologickej kontroly je bezpečná pre ľudí a necieľové organizmy. Je dôležité pamätať na to, že ošetrenie hlísticami je účinnejšie, ak sa používa v spojení s inými stratégiami ochrany proti škodcom vrátane kultúrnych postupov a chemickej regulácie.

Použite feromónové pasce na monitorovanie dospelých jedincov. Pasce by ste mali umiestniť do sadu pred kvitnutím a monitorovať denne, kým sa neobjaví prvý kukuričiar. Pre získanie dobrých informácií je dôležitá dobrá údržba a starostlivosť o pasce. Použite žlté lepkavé pasce - dospelé jedince je možné monitorovať aj pomocou žltých lepiacich pascí. Sú jednoduché, lacné a bežne používané na odchyt samcov a samíc. Umiestnite dve pasce na pole s rozlohou < 5 ha a až štyri pasce na väčších poliach.

Kukuričiar koreňový je chrobák žltozelenej farby, krovky samčekov sú tmavé, dĺžka tela 4 - 6,4 mm, samička má krovky pásikavé so žltozeleným okrajom, dĺžka tela 4,2 - 6,8 mm. Tykadlá a nohy sú škoricovohnedé. Tykadlá samčekov dosahujú dĺžku tela, u samičiek sú kratšie. Vajíčko je biele, oválne 0,6 x 0,4 mm, larva je štíhla, biela, asi 1,2 mm dlhá, postupne hnedne. Kukla je biela. Prezimujú vajíčka v pôde. Liahnutie prebieha od polovice mája do polovice júna, larva má 3 instary. Živí sa korienkami kukurice. V štádiu kukly je 5 - 10 dní. V júli až septembri lietajú imága, živia sa bliznami a peľom kukurice, pri premnožení aj žerom na listoch. Oplodnené samičky kladú vajíčka v počte až 600 ks v skupinkách do pôdy, kde prezimujú.

Škodlivosť prebieha v dvoch fázach: pri žere lariev na koreňoch rastliny poliehajú, po obnovení korienkov sa dvíhajú za svetlom v podobe tzv. husacích krkov. Chrobáky vyžieraním generatívnych orgánov kukurice bránia vývoju zŕn, klasy sú čiastočne alebo úplne hluché.

Na zabránenie šírenia kukuričiara je dôležité v prvom rade nesiať kukuricu po kukurici a podporiť regeneráciu rastlín. Pri pestovaní kukurice dva roky po sebe je nutné použiť morené osivo alebo pôdne granuláty proti larvám kukuričiara. Aplikácia insekticídov počas výskytu imág je obmedzená vzhľadom k výške kukurice a zistili sme, že ich škodlivosť sa sústreďuje viac na mladé listy. Prah škodlivosti pre ošetrenie proti larvám na tom istom pozemku v tomto roku je viac ako 35 imág za týždeň v žltom lapači v minulom roku. Zostáva čakať, ako sa prejaví škodlivosť v čase kvitnutia kukurice a ak dosiahne kritické čísla, môžete ošetrovať povolenými insekticídmi Steward OPZ, Steward s účinnou látkou indoxacarb, Carnadine, Explicit Plus s účinnou látkou acetamiprid, Decis EW 50, Delta EW 50, Scatto s účinnou látkou deltamethrin a Fury 10 EW s účinnou látkou zeta-cypermethrin.

Kukuricu ošetrujte proti imágam kukuričiara koreňového a vijačky kukuričnej v čase náletu škodcov, od rastovej fázy začiatku rastu metliny, keď sa metlina objavuje na vrchole stonky do rastovej fázy, keď sú jadierka v strede šúľka žltkastobiele, obsahujú mlieko a už je okolo 40 % hmoty kukurice suchej (BBCH 51 - 75). Ampligo s kombináciou chlorantraniliprole+lambda-cyhalothrin aplikujte od rastovej fázy vyvinutých 4 kolienok (BBCH 34) do rastovej fázy, kedy sú zrná v strede šúľka žltobiele (žltkasté), obsahujú mliečny obsah, okolo 40 % sušiny, a zrná ešte nedosahujú konečnú veľkosť (BBCH 77).

Dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis)

Dlhánik kukuričný (česky dlouháč) - Tanymecus dilaticollis Gyllenhal, 1834 (Coleoptera: Curculionidae) je významný škodca v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy. Rozšírený je v juhovýchodnej a južných častiach strednej Európy ako i v Malej Ázii. Ako škodca bol prvýkrát popísaný v Turecku a Rumunsku. Po druhej svetovej vojne sa stal významným škodcom aj v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, na Ukrajine a v Moldavsku. Na Slovensku prvé škody spôsobené týmto škodcom boli zaznamenané v 80. rokoch minulého storočia na juhozápade krajiny. K premnoženiam dochádza najmä po dvoch až troch za sebou nasledujúcich suchých a teplých rokoch. V dôsledku deficitu zrážok v posledných dvoch rokoch je možné očakávať zvýšený výskyt tohto škodcu.

Imágo je dlhé 6-8 mm, čiernej farby, pokryté hustými popolavo sivými alebo hnedými chĺpkami. Krovky sú sivé, prípadne s bledými a tmavými pásmi. Nosec je krátky a hrubý, tykadlá sú lomené. Vajíčka, dlhé 1-1,2 mm a široké 0,4-0,5 mm, sú cylindrického tvaru, sú najskôr bielo-žlté neskôr čierne. Apódna larva dorastá do 5,2-6,8 mm a je bielej alebo bielo-žltej farby.

Dlhánik kukuričný prezimuje v štádiu imága pod povrchom pôdy v hĺbke 40 až 100 cm, najčastejšie na pozemkoch, kde sa pestovala kukurica. Zimné úkryty opúšťa skoro na jar, v čase keď sa povrchové vrstvy pôdy zohrejú na 5 až 10 °C. Úkryty opúšťa najčastejšie koncom marca a na začiatku apríla. Maximálny výskyt imág je v druhej polovici apríla a v máji. Hneď po vylezení z pôdy začínajú imága prijímať potravu. Potravu prijímajú počas celého života, najintenzívnejšie pri vyšších teplotách. Na nové porasty migrujú lezením po pôde alebo letom. Po povrchu pôdy neprejdú viac ako 1-1,5 km. Imága sú dobrými letcami. Krátko po vylezení z pôdy nastáva párenie. Samičky kladú vajíčka do pôdy jednotlivo, zriedka v skupinách po 4 až 7 do hĺbky 2 cm. Najviac vajíčok kladú na kukuričných poliach, menej v porastoch iných plodín. Najviac vajíčok je kladených v máji. Larvy sa liahnu po desiatich dňoch. Žijú v pôde a živia sa korienkami rôznych rastlín. Počas vývoja sa tri krát zvliekajú a celý vývoj trvá 2-2,5 mesiaca. Väčšina lariev sa kuklí v prvej polovici augusta. Imága sa liahnu už koncom augusta, začiatkom septembra.

Dlhánik kukuričný je polyfág, ktorý napáda okolo 100 druhov kultúrnych a divo rastúcich rastlín. Najväčšie škody spôsobuje na kukurici, nasleduje cirok, cukrová repa, sója a slnečnica. Môže poškodzovať aj tabak, papriku, obilniny a vinič. Deštrukčným štádiom sú imága. Larvy sa živia korienkami a nespôsobujú významné škody. Imága požierajú klíčne a pravé listy, listové stopky a stonky hostiteľských rastlín. Dlhánik je predovšetkým škodcom mladých, vzchádzajúcich rastlín. Čím sú rastliny menšie tým je nebezpečnejší. Imága sa zväčša koncentrujú na poliach obsiatych kukuricou. Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy kukurice, agrotechnických opatrení (osevný postup, predplodina, hybrid, termín sejby, typ pôdy a poveternostné podmienky v apríli a máji). Najvýznamnejšie škody spôsobujú imága od klíčenia a vzchádzania po vytvorenie 3 až 5 pravých listov. V tomto období môžu zničiť celé rastliny a znížiť počet rastlín na jednotku plochy. Najväčšie škody vznikajú v chladnom, oblačnom a veternom počasí, pri teplote 12-13 °C. Imága sú vtedy skryté pod pôdou a poškodzujú klíčiace rastliny skôr, ako sa objavia nad povrchom pôdy. Najväčšie škody však vznikajú v období, kedy sú rastliny vo fáze prvého listu a kedy bývajú často úplne zožraté. Ak nie je poškodený vegetačný vrchol, rastliny regenerujú. Po vyvinutí 3-4 listov sa nebezpečenstvo zničenia celej rastliny znižuje.

Poškodenia spôsobené dlhánikom kukuričným sa podobajú na poškodenia spôsobené listárikmi (listopas), čo sú chrobáky z rodu Sitona. Listáriky vyhrýzajú po obvode listu otvory v tvare písmena „U“. Aj dlhánik vyžiera najskôr na obvode listu otvory v tvare písmena „U“. Neskôr ale pokračuje v žere ďalej a pravidelný tvar sa tak stráca. Vďaka veľkej regeneračnej schopnosti rastlín nedochádza pri poškodení do 50 % listovej plochy vo fáze 2-3 listov k významnému zníženiu úrody. Intenzita poškodenia závisí od poveternostných podmienok počas vzchádzania a začiatočného rastu kukurice. Ak rastliny pre nepriaznivé poveternostné podmienky zostávajú dlhšiu dobu v kritickej fáze je poškodenie väčšie. Stáva sa tak počas chladného a daždivého jarného počasia. Intenzita poškodenia závisí aj od agrotechnických opatrení.

Dlhánik kukuričný môže výrazne škodiť aj na cukrovej repe vo fáze vzchádzania a začiatočného rastu, najmä pri teplom a suchom počasí. Najväčšie škody sú na porastoch pestovaných po kukurici. Imága ničia hlavne vzchádzajúce rastliny. V poraste tak vznikajú väčšie alebo menšie plochy bez rastlín, čo často vedie k vyoraniu porastu. Imága najčastejšie poškodzujú repu tak, že obžierajú klíčne a prvý pár pravých listov.

Na slnečnici imága poškodzujú listy, listovú stopku a stonku mladých rastlín. Rastliny slnečnice sú najzraniteľnejšie od fáze klíčenia a vzchádzania až do tvorbe 1-2 páru listov. Mladé klíčiace rastliny môže byť zničené úplne. Výrazné škody sa objavujú hlavne na plochách po monokultúrne pestovanej kukurici. Viac bývajú poškodené porasty z neskorej sejby alebo pri vyšších teplotách sú imága aktívnejšie a žravejšie. Vzchádzajúce rastliny slnečnice bývajú zničené, keď je na 1 m2 prítomné 2 a viac imág dlhánika kukuričného.

Koncom zimy a skoro na jar, v marci a apríli, sa na pšenici ozimnej koncentrujú po prezimovaní imága. Je to v tom čase jediná plodina na poliach, na ktorej môžu realizovať úživný žer. Imága poškodzujú listy a vegetačný vrchol rastlín, prípadne stonku. Listy požierajú od okraja smerom do stredu.

Na sóji dlhánik predstavuje vážne nebezpečenstvo, keď sa sója pestuje po kukurici pestovanej viac rokov v monokultúre, z dôvodu premnoženia dlhánika. V takýchto podmienkach sa populácia škodcu môže výrazne premnožiť, môže byť aj niekoľko desiatok imág na 1 m2. K premnoženiam dlhánika kukuričného dochádza v rokoch so suchým a teplým počasím na jar, priemerne vlhkým letom a pri výskyte veľkých plôch s monokultúrne pestovanou kukuricou. Životnému cyklu škodcu nevyhovuje daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatné zrážky v auguste (zvýšený úhyn kukiel). Početnosť imág počas prezimovania v pôde neznižuje výrazne ani jesenná orba, pretože sa nachádzajú v hĺbke 40 až 100 cm.

Veľký význam majú najmä tie agrotechnické opatrenia, ktoré zabraňujú premnoženiu, najmä správny osevný postup a zavlažovanie. V rizikových lokalitách sa treba vyhnúť (aspoň dočasne) monokultúrnemu pestovaniu kukurice. Po kukurici je vhodné pestovať pšenicu, čo výrazne zníži populačnú hustotu škodcu. Koreňový systém pšenice nie je vo fáze dozrievania zrna vhodný pre vývoj lariev. Slnečnica, sója a cukrová repa bývajú ohrozené, ak sa pestujú po kukurici alebo vedľa polí, kde sa v predchádzajúcom roku kukurica pestovala. V tom prípade treba využívať priestorovú izoláciu. Ak sa musí vysiať slnečnica alebo cukrová repa na plochu, kde sa v minulom roku pestovala kukurica, škody môžeme znížiť vysievaním záchytných pásov na jeseň. Na okraje parcely sa na jeseň vyseje ozimná pšenica do pásov šírky 1-1,5 m.

Ďalším významným regulačným opatrením je dobre vykonaná agrotechnika. V prvom rade kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a optimálny termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Medziriadková kultivácia kukurice v máji, v čase hlavného kladenia vajíčok spôsobuje až 50% redukciu počtu vajíčok.

Stanovenie potreby a termínu ochrany sa vykonáva hodnotením populačnej hustoty škodcu a intenzity poškodenia rastlín. Hodnotenia treba robiť od vzchádzania porastu kukurice až do vytvorenie 2-4 listov. V teplom počasí pre vzchádzajúce rastliny kritické je už 1 imágo na 1 m2, niekoľko dní po vzchádzaní kritické je 3-5 imág/m2. Ak je vlhké počasie rastliny znášajú aj dvojnásobný počet imág. Potrebu ochrany môžeme stanoviť aj na základe percenta poškodených rastlín. Hodnotenie intenzity poškodenia rastlín sa robí na základe stupnice od 1-5 kontrolou 200 rastlín (na 20 miestach po 10 rastlín).

Ostatní škodcovia a choroby

Ovocné stromy

V súčasnosti prebieha rojenie druhej generácie podkopáčikov na jabloniach v najjužnejších oblastiach Slovenska, teda hlavne v najteplejších oblastiach v okresoch Dunajská Streda, Komárno a juh okresov Galanta, Šaľa a Nové Zámky, pričom menšie škody môžu vzniknúť aj na juhu susediacich okresov Pezinok, Senec, Trnava, Nitra a Levice, plus na východe republiky v okrese Trebišov. Na ostatnom území republiky sú ich škody zanedbateľné. Momentálne prebieha intenzívne rojenie dospelcov podkopáčikov a postupne aj kladenie vajíčok. Na chemickú ochranu v čase rojenia približne od 29. júna do 3. júla možno použiť prípravky Calypso 480 SC, Spintor, Ceon 5 CS, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Karate Zeon 050 CS, Lambda Lam 50 CS a Lambdol alebo v čase kladenia vajíčok približne o 5-7 dní neskôr oproti uvedenému obdobiu prípravky Dimilin 48 SC a Rimon 10 EC.

Prvá polovica júla je aj obdobím postupného rojenia druhej generácie obaľovačov. Najprv lietajú motýle obaľovača broskyňového a slivkového a po nich obaľovača jablčného. Preto upozorňujeme na ošetrovanie proti obaľovačovi slivkovému a broskyňovému, ktoré treba vykonať približne podľa nasledovnej tabuľky:

Uvedené termíny treba prispôsobiť konkrétnej lokalite, prípadne aj zmenám počasia, najlepšie pozorovaniu v sade. Väčšinou postačuje jedno ošetrenie. Povolené prípravky: obaľovač slivkový: pre 1. termín - Dimilin 48 SC a Rimon 10 EC alebo pre 2. termín - Calypso 480 SC, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50 a Mospilan 20 SP; obaľovač broskyňový - Ceon 5 CS, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Karate Zeon 050 CS, Lambda Lam 50 CS a Lambdol.

Vinič

Na viniči nie sú pozorované takmer žiadne príznaky chorôb. Napriek tomu ochrana proti múčnatke je aktuálna vo všetkých oblastiach. Ochranu proti peronospóre možno vynechať, okrem lokalít so zrážkami nad 40 mm za uplynulý týždeň.

Plesňové choroby

Taktiež niektoré vybrané plesňové choroby sú aktuálne iba v oblastiach s vyššími zrážkami alebo na zavlažovaných porastoch. Ide najmä o pleseň cibuľovú na cibuli, pleseň zemiakovú na zemiakoch a rajčiakoch, pleseň uhorkovú na tekvicovej zelenine a chrastavitosť jadrovín. Výber prípravkov proti nim je pomerne široký vrátane možnosti použitia jedného prípravku proti všetkým uvedeným chorobám. Treba však brať ohľad aj na ochrannú dobu pred zberom, najmä pri uhorkách, rajčiakoch a skorých odrodách zemiakov a jabloní.

tags: #dlhanik #kukuricny #postrek