Pojem „drevená jahoda“ môže v záhradkárskej praxi vyvolávať isté nejasnosti. Zatiaľ čo v bežnom ponímaní hovoríme o záhradných jahodách, ľudové názvy ako drevená jahoda, viničná jahoda alebo stromová malina sa často používajú pre morušu čiernu (Morus nigra) alebo morušu bielu (Morus alba). Tento článok objasňuje presádzanie a pestovanie oboch typov, pričom sa zameriava na špecifiká presádzania záhradných jahôd a podrobne predstavuje moruše ako dreviny s chutnými plodmi.
Presádzanie záhradných jahôd
V záhradke často nastane situácia, keď je potrebné premiestniť existujúce jahodovisko, napríklad z dôvodu zmeny využitia plochy. O jahodách sa všeobecne hovorí, že sa sadia v auguste, čo má svoj konkrétny dôvod. Jahody sa okrem množenia semenami dajú množiť aj pomocou tzv. fúzov, na ktorých sa vytvárajú nové dcérske rastlinky. Tie sa pri kontakte s pôdou zakorenia a vytvoria dostatočne silný koreňový systém na to, aby sa dali vybrať zo zeme a presadiť na nové miesto.
Na jahody je možné pozerať aj ako na bežné kvitnúce trvalky, ktoré nám navyše prinášajú chutné plody. Pokojne presaďte už existujúce rastlinky na nové miesto, a ak ste spokojní s odrodou, nemusíte si kupovať nové sadenice. Vždy vyberajte čo najmladšie jedince so silnými listovými ružicami, ktoré ešte nemajú zdrevnatenú základňu.
Príprava pôdy a výsadba
Pre úspešné pestovanie jahôd je kľúčová správna príprava pôdy a výsadba. Ideálna pôda je úrodná, dobre priepustná, mierne kyslá (pH 5,5 - 6,5) a bohatá na humus. Do vyvýšeného záhona zapracujte dobre vyzretý kompost, prípadne ho doplňte prírodnými hnojivami bohatými na dusík s postupným uvoľňovaním, ako je napríklad rohovina. Hnoj by sa nemal pridávať priamo pred výsadbou. Ak je pôda ťažšia, zvážte pestovanie vo vyvýšených záhonoch pre lepšiu drenáž. Pre zlepšenie priepustnosti a kyslosti je možné primiešať rašelinový substrát. Vyhnite sa hnojivám s obsahom chlóru, ktoré jahodám nesvedčia. Pôdu dôkladne prekyprite minimálne do hĺbky 20 cm a zbavte ju buriny.
Postup pri presádzaní
- Staré jahody opatrne podoberte lopatkou, aby ste čo najmenej poškodili korene.
- Vysádzajte tak, aby bolo srdiečko rastliny (časť nad koreňovou oblasťou a pod prvou skupinou listov) tesne nad povrchom pôdy. Zabránite tak vyhnívaniu kvetných pukov, ktoré sa uprostred listovej ružice tvoria. Pozor na plytkú výsadbu, ktorá môže viesť k vyschnutiu koreňov.
- Pri vysádzaní na nový záhon dbajte na to, aby rastliny mali dostatok miesta medzi sebou. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 25 - 35 cm, v závislosti od vzrastu odrody. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť okolo 50 - 75 cm.
- Po zasadení pôdu okolo rastliny jemne utlačte a dôkladne zalejte, aj keď je pôda vlhká. Pre mladé sadenice je dôležitá pôdna vlhkosť na vytvorenie nových koreňov.
Starostlivosť o záhradné jahody
Správna starostlivosť je kľúčová pre bohatú a kvalitnú úrodu. Jahody vyžadujú výdatnú závlahu, najmä po výsadbe, počas kvitnutia a tvorby plodov. Zálievka by mala smerovať ku koreňom, aby sa voda dostala do hĺbky. Počas daždivých rokov je dôležité znížiť riziko hubových chorôb tým, že sa voda nedostane priamo na listy a plody. Burina je hlavným nepriateľom dobrej úrody, pretože odčerpáva vlahu a živiny. Najjednoduchším spôsobom je mulčovanie. Ako mulč môžete použiť slamu, drevenú vatu, hobliny, ihličie, čiernu netkanú textíliu alebo fóliu.
Moruša - skutočná drevená jahoda
Moruša čierna (lat. Morus nigra), ľudovo nazývaná aj viničná, drevená jahoda či stromová malina, je druh z čeľade morušovité pochádzajúci z juhozápadnej Ázie. Je známa svojím vysokým počtom chromozómov (154 párov), čo ju radí medzi najvyššie známe polyploidy medzi semennými rastlinami. Moruša biela (Morus alba) sa stáva čoraz vyhľadávanejším stromom a mnohí moruše volajú stromové maliny pre ich sladkokyslú chuť. Moruša je zlatým ovocným druhom, ktorý sa v minulosti pestoval najmä na hospodárskych dvoroch.
Pôvod a rozšírenie moruše
Moruše pochádzajú z juhozápadnej Ázie, z Mezopotámie a Perzie. Do Británie ich v 17. storočí doviezli pôvodne s cieľom produkcie hodvábu, keďže listami moruše sa živí práve priadka morušová. Priadky ale preferujú morušu bielu, takže pôvodný zámer bol neúspešný. Vďaka tomuto pokusu sa však do Európy dostalo veľmi chutné ovocie. Morušu čiernu poznali už v antike a v stredoveku ju v Európe šírili mnísi ako liečivú rastlinu. Na území Slovenska sa vyskytujú tri druhy: najpočetnejšie je zastúpená moruša čierna, najmä v pahorkatinových vinohradníckych oblastiach; moruša biela, typická pre južné oblasti Slovenska; a moruša červená, ktorá je u nás veľmi zriedkavá a pestuje sa len v parkoch.
Moruša na Slovensku
Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený približne 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Podľa výskumu z rokov 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe. Moruša čierna je vzácny strom zasluhujúci si ochranu a rozširovanie. Jej výrub by mal byť zakázaný.
Presádzanie moruše
Morušu je možné presadiť na jeseň. Ideálne je, keď samotný akt presádzania robia dvaja silnejší ľudia. Každý z jednej strany moruše rýľom vyberie tento strom s celým koreňovým balom. Už pred týmto úkonom je potrebné mať pripravenú jamu, kam ho chceme presadiť. Strom sa položí na fóliu a prenesie do pripravenej jamy. Moruša sa za vhodných podmienok určite uchytí. Pri presádzaní starších moruší je dôležité zvážiť radikálnejší rez koruny, aby sa minimalizoval šok pre koreňový systém, ktorý môže byť poškodený.
Pestovanie a starostlivosť o moruše
Starostlivosť o morušu pritom vôbec nie je náročná. Stromy sadíme na slnečné miesto a do priepustnej výživnej pôdy. Moruše vyžadujú hlinité až ílovité pôdy, niekedy i štrkovité, ak sú dobre zásobené živinami. Mladá moruša si bude vyžadovať pravidelnú zálievku. Stromy rastú väčšinou v skupinkách, keďže sa rozmnožujú vegetatívne. Darí sa jej na južných svahoch, má rada teplé a priepustné pôdy. Pri jej výsadbe myslite na to, že jej dozreté plody budú opadávať. Preto ak sa chcete vyhnúť znečisteným chodníkom, nesaďte ju v ich blízkosti. Okolo moruše môžete vysadiť trvalky, pre ktoré bude popadané ovocie slúžiť ako prirodzené hnojivo. Strom rodí v treťom až piatom roku, ak je vypestovaný vegetatívne. Semenáč rodí v desiatom až pätnástom roku.
Kedy rezať moruše?
Rez moruše robíme v septembri, vtedy neplače, neslzí. Jar na jej rez nie je vhodná. Pravidelný rez koruny pomáha udržať tvar a podporuje plodnosť. Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 m a šírky 15 m. Koruna stromu je guľatá, strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa.
Previsnuté moruše
Previsnuté moruše (alebo moruše previslé) vzbudzujú čoraz väčší záujem. Lákajú na atraktívny kaskádovitý rast, nízke pestovateľské nároky a chutné plody. Sú to šľachtené kultivary moruše bielej (Morus alba ‚Pendula‘) alebo čiernej (Morus nigra ‚Pendula‘), ktoré sú vrúbľované na kompatibilné podpníky v určitej výške - najčastejšie v rozpätí od 1,5 do 2 metrov. Väčšina je plne mrazuvzdorná do teplôt -25 °C (niektoré aj do -30 °C). Mladú morušu tak môžete pokojne vysadiť do zeme, nevyžaduje si presun na chránené miesto. Plody sa na previsnutej moruši objavujú niekoľko rokov po výsadbe a sú jednoducho dostupné na obratie. Tvarovaním a zastrihávaním moruše v čase, keď nie je v aktívnom raste (na jeseň alebo skoro na jar), odstraňujte najmä staršie a poškodené vetvy a skracujte, čo je navyše.
Úroda a využitie plodov moruše
Morušiam sa pomaly vracia popularita. Poskytujú nielen dobré skoré letné ovocie, ale aj zdroj vitamínov a liek na mnohé ochorenia. Zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až takmer čierne. Chuť plodov moruše bielej je sladkastá, mdlá, zatiaľ čo plody čiernej moruše sú chuťovo výraznejšie, s intenzívnou sladko-kyslou chuťou i vôňou. Plody moruše bielej (ľudovo sa nazýva aj drevená alebo stromová jahoda) dozrievajú postupne od polovice júna do polovice júla, sú dlhé 1 - 2,5 cm, majú dlhú stopku, sú najčastejšie bielej farby, no môžu byť aj tmavočervené až takmer čierne.
Drobné plody moruše sú bohaté na vitamín C, vitamíny skupiny B a vitamín mladosti - E, železo, draslík, horčík aj mangán. Obsahujú tiež veľké množstvo antioxidačných antokyanov a organických kyselín - kyselinu citrónovú aj jablčnú. V krajinách pôvodu sa z moruše najčastejšie pripravujú džemy. Moruša je ale ideálna aj na prípravu sorbetov, pôsobí ako prírodné farbivo a z jej listov sa pripravuje čaj. Je možné ju zavárať, veľmi chutné sú aj surové plody. Plody moruší oceňujú aj chovatelia hydiny. Sú vhodné na konzervovanie, mrazenie a nekvasené mušty. Rimania im pripisovali dobré tráviace a antitoxické účinky. V obci Pukanec sa už viac rokov vykupujú plody moruše, ktoré v zmrazenom stave užívajú pacienti chorí na leukémiu pre ich veľmi priaznivé účinky. Odvar zo sušených listov reguluje hladinu cukru v krvi, preto sa odporúča pri cukrovke a pri ochorení pankreasu.
Liečivé účinky moruše
Liečivých vlastností čiernej moruše je naozaj veľa. Používa sa na liečenie infekcií močových ciest, ochorení dýchacích ciest a krku. Lieči sa ňou epilepsia, depresia, nespavosť a závraty. Dokonca pomáha pri uštipnutí hadom. Ich šťava je dobrá pri kašli, potení aj nadmernom močení. Nezrelé plody sú vhodné pri hnačke a naopak prezreté pomôžu so zápchou. Biela moruša má veľké uplatnenie v kozmetike, je súčasťou mnohých kozmetických prípravkov pre bielenie pleti a odstránenie pigmentových škvŕn. Používa sa na výrobu krémov na pleť okolo očí, pre tónovanie a čistenie tváre. Liečivé účinky má podobné ako čierna moruša, pôsobí pri artritíde, očných chorobách, telesnej slabosti a labilite nervového systému. Výborný prostriedok proti črevným parazitom je kôra moruše. Lieči ochorenie čriev, žalúdka, dyspepsiu a pomáha pri otrave jedlom, alkoholom a hubami. Prášok získaný z kôry moruše sa používa zvonka vo forme mastí na rýchlejšie hojenie.
Farebné moruše
Mykorhízne huby pre rastliny
Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe mnohých rastlín, vrátane moruší, aj mykorhízne huby Symbivit. Prečo sa oplatí vysádzať rastliny s týmito hubami? Stačí ich totiž uplatniť len jedenkrát pri výsadbe rastlín a dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxidantov. Okrasné rastliny a dreviny sa stávajú krajšie a pestrejšie. Mykorhízne huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok.
Aplikácia mykorhíznych húb
Mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby.
tags: #drevena #jahoda #presadenie