V tieni populárnejších ovocných stromov stojí tichý, ale o to cennejší hrdina - drieň obyčajný (Cornus mas). Mnohí ho poznajú len z divočiny, no jeho kultivované odrody sú skutočné poklady. Drieň je dlhoveký strom, ktorý bude poskytovať úrodu vo vašej záhrade po niekoľko generácií a je investíciou nielen pre vás, ale aj pre vaše deti a vnúčatá.
Drieň obyčajný je dôkazom, že najväčšie poklady sú často nenápadné. Je to strom, ktorý takmer nič nepožaduje, ale dáva všetko - krásu, zdravie a bohatú úrodu na celý život. Patrí k drevinám, ktoré zahajujú sezónu veľmi skoro a jeho prednosťou sú nízke nároky na pestovanie, značná odolnosť voči suchu, chorobám a škodcom.
Názvoslovie a pôvod
Drieň obyčajný (iné názvy: svíb drieň, svíb obyčajný; staršie: svíb drieňový, drieň svíb; zastarano: drieň obecný, dréň, dríň; ľudovo alebo zastarano: drieň; ľudovo: drienec, drienka; lat. Cornus mas) je druh z rodu drieň (Cornus) z čeľade drieňovité. Pôvod tohto kra alebo malého stromu siaha od južnej Európy a juhozápadnej Ázie až po stredné Nemecko, Česko, strednú Moravu, sever Slovenska, južné Poľsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. V prírode sa objavuje na slnečných stráňach, lesostepných svetlinách a v krovinách, často na vápencovom podloží.
Rast a vzhľad
Cornus mas je opadavý ker alebo menší strom, ktorý je obľúbený pre svoje skoré jarné kvety, jedlé plody a atraktívne listy. Dorastá do výšky 2-7 metrov s hustou, nepravidelnou a širokou korunou, a vzpriameným, rozložitým tvarom. S vekom vytvára hustú, široko zaoblenú korunu. Listy sú eliptické, v lete sýtozelené, na jeseň sa sfarbujú do červenkasto-fialovej, čo pridáva na sezónnej atraktivite.
Kvety
Jasnožlté kvety sa objavujú v trsoch ešte pred vyrašením listov, zvyčajne koncom zimy až začiatkom jari (vo februári až marci). Tieto drobné žlté kvety v malých okolíkoch sú významným a cenným zdrojom peľu a nektáru pre skoré opeľovače, keď iné rastliny ešte nekvitnú.
Plody
Plodom drieňa obyčajného je lesklá červená kôstkovica, ktorá dozrieva koncom leta alebo na jeseň, najčastejšie v auguste až septembri. Plody sú oválneho alebo súdkovitého tvaru, s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá a ryhovaná. Hoci sú plody voľne rastúcich odrôd menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, sú tiež bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé.
Chuť sa výrazne mení podľa zrelosti: pevnejšie plody sú zvieravejšie, no po úplnom dozretí mäknú, sladnú a uvoľňujú ovocnú kyselinu. Na zber sa často používajú plody, ktoré sa ľahko oddeľujú alebo samy opadávajú.
Opeľovanie
Drieň obyčajný je jednodomá, obojpohlavná a cudzoopelivá rastlina, opelivá hmyzom. Pre pravidelnú a vysokú násadu plodov je dôležité mať aspoň dve geneticky odlišné rastliny v dosahu opelenia, prípadne kombináciu s inými odrodami drieňa jedlého. Ovocné stromy sa zriedkakedy opeľujú vetrom; namiesto toho sa spoliehajú na hmyz, ktorý prenáša peľ zo stromu na strom. Väčšina ovocných stromov vysadených v domácej záhrade má dostatok voľne žijúceho hmyzu, napríklad včely medonosnej. Dokonca aj stromy, ktoré sú samoopelivé, často produkujú viac ovocia, ak sú krížovo opelené inou odrodou.
Ako sa vyrába med - www.akosavyraba.sk
Pestovanie drieňa obyčajného
Stanovište a pôda
Drieň obyčajný je nenáročný na pestovanie. Radí sa medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické, dobre priepustné pôdy a slnečné otvorené polohy, ako sú južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Preferuje slnečné až polotienisté stanovište, pričom sa dobre prispôsobí rôznym typom pôdy. Menej obľubuje kyslé pôdy. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú a nesnáša tiež zatienenie ani polotieň. V našich podmienkach prospieva najmä v teplejších oblastiach. Drieň je plne mrazuvzdorný až do -28 °C v dreve aj kvete, a preto je vhodný aj do chladnejších oblastí. Úspešne ho môžeme pestovať do nadmorskej výšky až 600 m.
Výsadba
Ideálna doba výsadby je marec - máj a október až do mrazov. Kontajnerové rastliny je možné sadiť po celý rok.
- Príprava jamy: Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, aby rastliny rýchlejšie vytvorili nové korene; poškodené časti koreňov sa úplne odstránia.
- Umiestnenie rastliny: Ak má vaša rastlina viditeľné miesto štepenia, musí zostať nad úrovňou zeme.
- Zasypávanie: Pri zahrňovaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastliny pri zasypávaní podržíme trocha nižšie a pred ušľapaním ich vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli dva prsty pod zemou.
- Ušľapanie a zálievka: Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a tým k nim mala dobrý prístup podzemná voda. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržiavala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe alebo ak je pôda pomerne suchá, odporúčame výsadbu do zemitej kaše (bahna).
- Spon: Pre maximálnu úrodu sadíme stromy 4 metre od seba. Pri voľnom raste jednotlivých kríkov podľa sily koreňov je vhodný spon cca 1 - 3 m.
Hoci je drieň nenáročný na údržbu, má jednu slabosť - plytký koreňový systém. Preto je mulčovanie kľúčové. Ideálnym riešením je použitie mulču (kôra, pokosená tráva, slama), ktorý zadrží vlhkosť v pôde, ochráni korene pred prehriatím a zabráni rastu buriny.
Zavlažovanie
Ak drieňové dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka každých 14 dní. Viac vlahy potrebuje iba v čase dozrievania plodov, čo je podľa sezóny od augusta do septembra.
Hnojenie
Potreba živín u drienok je nepatrná. Na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami neprináša pestovanie žiadne problémy. Dobre vyzretý hnoj je ideálny pred výsadbou. Je dôležité neprekračovať udané množstvá hnojív, pretože prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu a prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami.
Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. U mnohých drevín je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je potrebné zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy alebo rozpustené vo vode zaliať ku koreňom. Sušenie okrajov listov môže signalizovať nedostatok draslíka.
Rez
Rez drieňa sa vykonáva koncom augusta alebo vo februári. Pre prirodzený a typický rast nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je potrebné prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (napr. živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny.
- Presvetľovací rez: Zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky, čo má priaznivý účinok pre násadu kvetov. Týmto rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky.
- Zmladzovací rez: Prevedie sa presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti.
- Formovanie: Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3 - 5 hlavných vetiev, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách.
Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch. Pretože drieň rodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo korunky.
Odolnosť voči škodcom a chorobám
Drieň obyčajný takmer netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami, čo potvrdzuje jeho absolútnu nenáročnosť a odolnosť. Väčší výskyt škodcov a chorôb na drevinách všeobecne signalizuje chyby v hnojení alebo oslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany by sa preto malo vždy spojiť s hľadaním príčiny. Výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) je u drienok veľmi zriedkavý.
Zimná ochrana
Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), prípadne opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadávaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti.
Pestovanie v nádobách
Drieň obyčajný možno ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo znie: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúča sa obsah črepníka od 50 litrov.
- Drenáž: Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Túto vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
- Pôda: Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny v pomere 1:1. Dávajte pozor, aby zem nebola až po úplný okraj črepníka, kvôli lepšiemu zalievaniu.
- Hnojenie: Použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky. Získate tak zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu.
- Rez: V nádobách sa reže len ľahko do formy.
- Zavlažovanie: Drieň v črepníku potrebuje veľa vody, obyčajne sa zalieva raz denne.
- Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy a rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Využitie drieňa obyčajného
Drieň obyčajný je atraktívny ker do parkov, záhrad a medzí, ktorý zaujme skoro kvitnúcimi žltými kvetmi a nádherne sfarbenými červenými plodmi. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako jedlý živý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný.
Plody sú jedlé a majú kyslastú chuť. V kuchyni sa využívajú do marmelád, sirupov, kompótov, lekvárov, ovocných omáčok aj domácich nápojov. Obsahujú okrem iného vitamín C, polyfenoly a organické kyseliny, preto sa dlhodobo cenia v domácom spracovaní. Zo semien sa dokonca praží náhrada kávy. V ľudovom liečiteľstve sa v minulosti používali plody, listy, ale najmä kôra.
Šľachtenie veľkoplodých odrôd
Priekopníkmi v šľachtení veľkoplodých drieňov sú najmä Poliaci a Ukrajinci. Tieto šľachtené odrody sú známe svojimi väčšími plodmi a často aj vyššími výnosmi, čím zvyšujú atraktivitu drienu pre komerčné aj domáce pestovanie.