Termín „maniak“ sa v bežnej reči často používa na označenie niekoho s prehnaným zaujatím, posadnutosťou alebo nadšením. Skutočná mánia je však vážna duševná porucha, ktorá môže mať devastujúce následky nielen pre postihnutého, ale aj pre jeho blízkych. Príbehy ľudí, ktorí sa s ňou stretávajú, odhaľujú hlboké psychické a finančné vyčerpanie.
„Mánia sa prejavila u môjho otca,“ zveruje sa Klára v internetovej diskusii. „Vyzerá ako žoviálny chlapík v stredných rokoch, ktorému sa neuveriteľne darí. Je náhle veľmi sebavedomý, vtipkuje, smeje sa, niekedy hovorí, akoby bol z nejakej sekty. Hrozne míňa peniaze. Keď narazí na čo najmenší odpor, úplne pení od zúrivosti. Málo spí a má potrebu ostatným predvádzať, ako rýchlo vie pracovať a čo všetko dokáže zariadiť. Je to s ním na nevydržanie. Spí len pár hodín a v noci väčšinou telefonuje na záznamníky, vyhráža sa a pije. Boli sme s ním u niekoľkých psychiatrov, ale odmieta ústavné liečenie,“ rozpráva. „Čakáme na to, kedy sa stane niečo závažné, aby mohol byť podľa zákona umiestnený na psychiatriu aj bez svojho súhlasu, ale to musí byť nebezpečný sebe či svojmu okoliu. Zatiaľ svoju rodinu len psychicky a finančne vyčerpáva a robí plno komplikácií v práci, medzi príbuznými a susedmi.“
Príznaky a prejavy mánie
U Klárinho otca môžeme nájsť hneď niekoľko príznakov ochorenia zvaného mánia. Jeho základom je neprimerane dobrá nálada spojená s nárastom aktivity. Všetko sa zdá byť jednoduché a riešiteľné, nápady prichádzajú jeden za druhým. Je dôležité rozlíšiť mániu od bežného dobrého naladenia. Táto porucha postihuje priemerne jedného človeka zo sto a zvyčajne sa s ňou stretávame prvýkrát medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, hoci môže vypuknúť prakticky kedykoľvek.
„Začiatok mánie je obyčajne spojený s príjemným pocitom zvýšenej energie, kreativity a spoločenskosti. Tento stav však môže veľmi rýchlo prejsť do extrémne zvýšenej nálady alebo vážnej podráždenosti, ktoré sú pre daného jedinca nápadne neobvyklé,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Novák. „Ľudia v tejto fáze zvyčajne strácajú náhľad na svoj stav, nevnímajú ho ako chorobný a odmietajú pripustiť, že niečo je v neporiadku.“
Rizikové správanie a finančné dôsledky
Chorého zvyčajne odvezú na psychiatriu potom, čo sa začne prejavovať ako nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu. Pod vplyvom mánie sa môže správať nezodpovedne a riskantne, aj keď mimo obdobia choroby budí dojem starostlivého a opatrného človeka. Nárast energie spôsobuje, že neváha svoje odvážne plány ihneď realizovať, čo niekedy máva katastrofické následky v podobe peňažných strát, zadĺženia aj spoločenského znemožnenia.
Partneri postihnutých mániou o tom vedia svoje. „Rozviedla som sa po desiatich rokoch. Manželovo ochorenie som už jednoducho nemohla ďalej znášať,“ hovorí štyridsaťročná policajtka Lidka. „Tú hanbu by som ešte zvládla, ale manžel nás neskutočne zadĺžil, nikdy sa z toho nevyhrabem. A že nehovorím o drobných čiastkach - jeho posledný nápad zriadiť súkromné detské ihrisko nás stál pol milióna. Vždy, keď sa z toho na chvíľku dostal, sľuboval, že už to nikdy neurobí, ale ja som vedela, že to zase príde a zase to budem musieť riešiť. Som z toho vyčerpaná.“
Skúsenosti s nezodpovedným nakupovaním svojich pacientov opisujú aj MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Andrea Howardová: „Jeden pacient si prenajal mestský kultúrny dom s odôvodnením, že tam bude usporadúvať multimediálne show, a s vedením podpísal niekoľko záväzných zmlúv. Svojich priateľov nútil k tomu, aby poskytli veľké finančné sumy na zaplatenie vystupujúcich hviezd.“
Znížená potreba spánku a vyčerpanie
Ďalším rizikovým príznakom mánie je znížená potreba spánku. Ľudia s mániou obvykle strávia v posteli len niekoľko hodín denne, pokiaľ vôbec spia, čo môže byť pre telo veľmi vyčerpávajúce. Navyše toho zvyčajne ani veľa nezjedia, takže nemajú z čoho čerpať energiu, ktorú neustále rozhadzujú, kde sa len dá.
„Keď som v manickej fáze, nespím viac ako tri až štyri hodiny. Stále mám čo na práci a spánok je pre mňa stratou času,“ opisuje pacient. Jeho slová ilustrujú intenzitu tohto stavu, kedy sa posteľ stáva vnímaná ako strata času.
Vplyv na okolie a komunikáciu
Prejavy mánie majú často závažné dôsledky aj na okolie chorého. Kvôli nápadne zvýšenému sebavedomiu, nadmernej uvravenosti a zníženej sebakritickosti môže chorý pôsobiť arogantne a nepríjemne. Všetko vie najlepšie, na všetko má návod alebo radu.
Vážnym problémom, ktorý narušuje komunikáciu aj vzájomné pochopenie, je takzvané zrýchlené myslenie alebo myšlienkový trysk. Nápady sa rútia jeden za druhým a ľudia v okolí nestačia jeho myšlienky sledovať. Vo svojej urputnej snahe vysvetliť im, o čo ide, potom začne hovoriť ešte viac nezrozumiteľne, čo situáciu len zhorší.
„So zvýšeným prísunom nápadov, keď sa pred ukončením jednej úvahy už rodí ďalšia myšlienka, a s narastajúcou aktivitou prestáva byť čas na ´zdržovanie sa´ spoločenskými konvenciami, pacient sa nechce dať v prejave prerušiť a rýchlo rastie jeho podráždenosť. Stačí mu drobný podnet, náznak nesúhlasu, a môže sa začať prejavovať nepríjemne. Niekedy dôjde k nekontrolovateľnému vzrušeniu alebo až k zúrivosti a agresivite. Inokedy, naopak, je pacient žoviálny, rozpráva vtipy, často so sexuálnym podtextom, používa vulgarizmy v spoločensky nevhodných situáciách,“ uvádzajú MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Nedostatok zdržanlivosti sa prejavuje aj v nadväzovaní sexuálnych vzťahov. Ľudia bežne verní či hanbliví sa môžu dočasne premeniť na donchuanov a zvodkyne a loviť jedného partnera za druhým.
„Manželkiné sexuálne excesy už neberie ako nevery, ale ako dôsledok jej choroby,“ rozpráva tridsaťročný sociálny pracovník David. „Keď opadne obdobie mánie a začne mať jasno v tom, ako sa správala, je z toho zničenejšia ako ja.“
Formy mánie
Nie každá mánia sa však prejavuje takými silnými príznakmi. Existujú totiž tri základné formy:
- Hypománia: Ľahšia forma, ktorá znamená stav ľahko nadnesenej nálady, nadmernej energie a subjektívneho pocitu duševnej i telesnej pohody. Jednoducho sa cítime skvelo a plní sily. Človek v hypománii ľahko nadväzuje kontakty, býva zhovorčivý, hýri nápadmi. Taký stav ešte nemusí pôsobiť žiadne komplikácie, naopak, niektorí ľudia si ho pochvaľujú a je pre nich zdrojom energie a tvorivej činnosti.
- Mánia: Klasická forma s výraznými príznakmi ako zvýšená nálada, nadmerná energia, znížená potreba spánku, myšlienkový trysk a riskantné správanie.
- Mánia s psychotickými príznakmi: Najťažšia forma, pri ktorej sa okrem klasických manických príznakov vyskytujú aj halucinácie a bludy. Postihnutý človek vníma realitu narušene, môže počuť hlasy alebo trpieť mylným presvedčením o svojich mimoriadnych schopnostiach či dôležitosti.
„Jeden pacient odmietal ošetrovanie od lekárov oddelení pre ich nízky intelekt. Sám si stanovil IQ na 2650 bodov,“ popisujú MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Andrea Howardová. „V noci telefonoval svojim známym a žiadal ich, aby médiá upozornili na senzačnú správu, že je najmúdrejší na svete. Predpokladal, že na tejto rarite všetci zbohatnú.“
Bipolárna porucha: Mánia a depresia v cykloch
Ľudia, ktorí trpia len mániou, sú pomerne zriedkaví. Oveľa častejšie sa s touto poruchou stretávame v kombinácii s jej protipólom - depresiou. Vtedy hovoríme o bipolárnej poruche, alebo tiež o maniodepresívnej psychóze, ako sa táto choroba predtým označovala.
Dotyční počas života striedavo prechádzajú svetlými obdobiami mánie a ponurými dobami depresie. Ich život je ako na hojdačke, líši sa len v tom, ako často sa jednotlivé obdobia striedajú. Môžu sa meniť počas niekoľkých dní, ale aj rokov, alebo choroba môže na dlhý čas „zaspať“ a vôbec sa neprejavovať. To, ako bude ich život vyzerať a či bude mať choroba pod kontrolou ich alebo oni ju, záleží najmä na ich zodpovednosti a spolupráci pri liečbe.
Bipolárna porucha sa dáva do súvislosti s kreativitou a tvorivou činnosťou. Mnoho významných osobností našich dejín, vynikajúcich umelcov, spisovateľov, hercov či politikov, sa potýkalo s touto chorobou a v období hypománie alebo pokoja medzi epizódami depresie a mánie tvorili diela, ktoré ovplyvnili svet.
Príbeh Vladimíra: Vnímanie mánie ako daru
Vladimír má 38 rokov a pracuje ako inštalatér. Aj keď ho mánia pripravila o rodinu, vníma ju ako dar a nemenil by.
„Asi som sa nejako rozbehol, keď áno, tak ma pribrzdite, dobre,“ hodnotí naše rozprávanie sa. „Neviem inak odpovedať, som toho plný. Kedy sa u vás začala mánia/bipolárna porucha prejavovať? Ako to vyzeralo? Prvýkrát v roku 2005, dnes ľutujem, že nie skôr! To viem, samozrejme, až teraz, ono totiž trvá, kým vám to dôjde, niekomu to nedocvakne. Odišiel som vtedy kvôli financiám za prácou do Anglicka, to je krajina, kde všetko staré je jednoducho dobré. Dnes sa mi to tak páči a fakt veľmi, jednoducho „žeriem“ staré veci, my sme totiž tie deti kvetov. Vtedy som ich však nebral. Keď som videl tú starobu okolo seba, začal som si stále viac a viac uvedomovať, aká je tu šanca zbohatnúť. To znamená, skrátka, myslel som si, dnes už viem, že naivne, že oni predsa musia byť celí diví po renováciách, len im to ešte nikto neponúkol. Trklo mi to ako prvému, myslel som si. Ako inštalatér som cítil ohromnú túžbu niečo tam dokázať. To ma hnalo dopredu, strašná sila, eufória, až k mánii! A viete prečo? Pretože som nepoznal, že oni to takto chcú, to je ich svet, ich ostrov. Táto choroba postihuje ľudí, ktorí nemyslia len na seba, majú radi prírodu a harmóniu. Keď objavia niečo, čo by mohlo prospieť trebárs len jednému človeku, v mojom prípade celej planéte, chcú sa o to podeliť. Problém je v tom, že okolie ich v danom momente, to znamená v mánii, nechápe. Označí ich za bláznov, určí diagnózu a lieči. Viete, my nepotrebujeme liečiť, my vieme, ale vy nie. Je vás presila. Je to však ťažké. Zrútil sa mi celý svet. Rodina sa na mňa vykašlala. Som rozvedený s nálepkou blázna.“
„Žiť s touto poruchou je ľahké, len musíte vedieť, ako s ňou žiť. Ako som už hovoril, málokomu to docvakne, bohužiaľ. Okolie na mne chorobu spoznalo a asi si dokážete predstaviť, čo so mnou robili. Ale teraz už to dokážem zakamuflovať. Chce to cvik, veľké sebaovládanie. Niečo ako mnísi v Tibete.“
„O túto chorobu by som tiež nechcel prísť. Milujem ju a dal by som za ňu všetko, čo mám, aj to najcennejšie. Táto „choroba“ mi ukazuje svet z tej lepšej stránky, len je škoda, že je nás tak málo. Bol by som veľmi rád, keby ste ma mohli zoznámiť s ďalšími ako som ja, trebárs niekto vie ešte viac!“
Dedičné faktory a iné duševné poruchy
Svoju úlohu pri vzniku bipolárnej poruchy hrajú aj dedičné faktory. Príbuzní 2. stupňa (napr. súrodenci, rodičia) sú náchylnejší na rozvoj tohto ochorenia.
Depresívna porucha človeka oberá o energiu a vnútorné zdroje. V čase, keď je prítomná, zasahuje takmer všetko: aký má človek pocit sám zo seba, ako vidí svoju budúcnosť, na problémy nevidí riešenia.
Okrem bipolárnej poruchy existuje aj mnoho iných, menej známych duševných porúch, ktoré sú rovnako významné:
- Syndróm Capgrasa: Blud dvojníkov, pri ktorom pacienti veria, že ich blízka osoba bola nahradená identickou osobou.
- Fregoliho syndróm: Pacient verí, že ľudia menia svoju podobu a prezliekajú sa, aby skryli svoju pravú identitu.
- Stendhalov syndróm: Intenzívne psychické a fyzické symptómy v reakcii na krásu umenia alebo prírody.
- Cotardov syndróm: Pocit, akoby pacient umieral, neexistoval, alebo mu umierali časti tela.
- Klinická lykantropia: Presvedčenie, že sa človek premení na vlka.
- Reduplikatívna paramnézia: Stav, kedy si jedinec namiesto jednej udalosti pamätá dve, ktoré kladie do rôzneho časového rámca alebo priestoru.
- Diogenov syndróm: Extrémne zanedbávanie seba samého a svojho okolia, často spojené s izoláciou.
- Apotemnofília: Neodolateľná túžba amputovať si vlastnú zdravú končatinu.
- Syndróm cudzej ruky: Mimovoľné pohyby jednej končatiny, ktorá akoby nepatrila pacientovi.
- Mikro/Makrotopia: Nesprávne vnímanie veľkosti častí tela alebo vonkajších predmetov.