Prehľad lesov mierneho pásma

Les je rozsiahly ekosystém, ktorý pokrýva obrovské plochy Zeme a formuje rôznorodé biómy v závislosti od klimatických podmienok. Kľúčovým faktorom je vzdialenosť od rovníka, ktorá ovplyvňuje množstvo zrážok a rozloženie teplôt. Postupne, ako sa vzďaľujeme od rovníka na juh a na sever, zrážok ubúda a prechádzame cez rôzne klimatické pásma, vrátane mierneho pásma, ktoré je domovom špecifických typov lesov.

Všeobecná charakteristika lesov mierneho pásma

Lesy mierneho pásma sa vyznačujú prispôsobením klimatickým podmienkam, ktoré zahŕňajú výrazné striedanie štyroch ročných období. Dôležitým faktorom je úhrn zrážok, ktorý je rovnomerne rozložený počas celého roka, s letami, ktoré sú teplé a dostatočne dlhé. Vďaka týmto podmienkam sa im darí vo väčšine oblastí mierneho pásma.

V zónach, kde sa striedajú štyri ročné obdobia, predovšetkým na severnej pologuli, sa spoločenstvám listnatých a zmiešaných lesov veľmi dobre darí, pokiaľ je dostatok zrážok (viac ako 500 mm ročne).

Adaptácia stromov na klimatické podmienky

Lesy sa prispôsobujú klimatickým podmienkam prostredia, v ktorom rastú. Pri obdobiach sucha alebo zimy sa chránia tým, že zhadzujú listy. Ihličnaté stromy sú prispôsobené tuhým a suchým zimám v kontinentálnejších častiach Zeme. Listnaté stromy, ktoré v miernych šírkach zhadzujú listy, sú lepšie prispôsobené miernym a na sneh bohatým zimám.

Ihličnany môžu začať vyrábať potravu ihneď, ako sa oteplí, nemusia čakať, kým im narastú listy. Tvar mnohých ihličnanov umožňuje, aby sa sneh po ich konároch zošmykol ako po šmykľavke, takže sa konáre pod jeho ťarchou nezlomia. Zo zamrznutej pôdy si korene nemôžu brať vlahu, preto listy majú zredukovanú veľkosť a často ihlicovitý tvar s voskovým povrchom, čo zmenšuje straty vody vyparovaním.

Listnaté stromy sú aktívne v lete, zatiaľ čo v zime v nich život ustáva. V lete ich široké listy naplno využívajú dostatok svetla. V zime, keď korene nemôžu z pôdy privádzať dostatok vody, aby listy nevyparovali príliš veľa vlahy, strom na jeseň listy zhodí. Huby a baktérie opadané lístie rozkladajú, takže sa živiny vracajú späť do pôdy. Vďaka opadanému lístiu sa v zime a na jar dostane svetlo až na zem, čo umožňuje rozkvitnúť jarným kvetom skôr, ako stromy znovu obrastú.

Delenie lesov mierneho pásma

Lesy mierneho pásma sa delia na listnaté a ihličnaté (boreálne/severské). Zastúpenie jednotlivých druhov stromov závisí od pôdy, zrážok a podnebia.

Listnaté opadavé lesy

Najrozšírenejším lesným biómom v miernom pásme je listnatý opadavý les. Vyskytuje sa v západnej polovici Európy, v oblastiach s dostatočne vlhkou klímou. Najrozšírenejšími drevinami sú buk, jelša, hrab, dub, brest, jaseň a topole. Na alkalickej odvodnenej pôde rastú buky. Tieto lesy majú veľmi rozmanité a bohaté druhové zastúpenie, ktoré sa smerom k severnejším oblastiam mení a objavujú sa brezové háje.

Listnaté opadavé lesy mierneho pásma sú charakteristické tým, že pred zimou zhadzujú listy a na jar vytvárajú nové olistenie. Na jar, keď sa predlžujú dni a začínajú sa rozvíjať púčiky, les ožíva vtáčím spevom a ruchom zvierat. Oproti tropickým lesom, ktoré môžu mať tisíce druhov stromov, opadavé lesy majú relatívne málo druhov stromov; maximálny počet, niekoľko stoviek, sa nachádza v lesoch na východe Severnej Ameriky.

V teplých oblastiach mierneho pásma sa nachádzajú aj listnaté neopadavé (vždyzelené) stromy, ktoré sa rozrastajú v zime a na jar, pokiaľ sú teploty nad bodom mrazu a je dostatok vody. Tieto lesy majú obvykle riedke koruny, čo spôsobuje, že vertikálne vrstvenie je menej výrazné. Väčšina listov týchto stromov obsahuje silicové oleje, ktoré chránia listy pred vysychaním a pred požieraním živočíchmi. Vždyzelené lesy mierneho pásma sa nachádzajú v oblastiach s mediteránnym typom klímy, charakterizovaným miernymi, vlhkými zimami a teplými, suchými letami.

Boreálne (severské) ihličnaté lesy - Tajga

Ihličnaté lesy prevládajú v oblastiach s kratšími letami a dlhými, krutými zimami. Široký pás ihličnatých lesov, ktorý sa tiahne cez Severnú Ameriku (Aljaška, Kanada), škandinávske oblasti (Nórsko, Švédsko, Fínsko) a severné Rusko (najmä Sibír), sa nazýva boreálny alebo severský les. Synonymom tohto pojmu je slovo tajga, ktoré označuje močaristý les na Sibíri. Tajga predstavuje najrozsiahlejšiu lesnú plochu na Zemi a pokrýva obrovskú časť severnej pologule.

Pre tieto lesy je typické chladné podnebie a mrazivé, dlhotrvajúce zimy. Stromy sa prispôsobili podmienkam a dobre odolávajú nízkym teplotám. Najrozšírenejšie sú tu viaceré druhy smrekov, smrekovcov a borovíc, ale môžu sa tu objavovať aj niektoré listnaté stromy, najmä brezy.

Tajga pokračuje až po klimatickú hranicu rozšírenia lesa, ktorá je definovaná priemernou teplotou najteplejšieho mesiaca v roku nepresahujúcou 10 ºC. Pôdy v tajge majú podzolový charakter a nízku úrodnosť.

Pôdne typy v lesoch mierneho pásma

Z pôdnych typov v lesoch mierneho pásma prevládajú kambizeme, hnedozeme a luvizeme. Kambizeme sú využívané na lesné hospodárstvo a vplyvom železa, uvoľneného z minerálov, majú hnedé sfarbenie. Hnedozeme sú typické pre nižšie oblasti, v ktorých prevládajú dubové lesy. Sú to úrodné hospodárske pôdy, v dôsledku čoho bola značná časť týchto lesov vyklčovaná a pretvorená na poľnohospodársku činnosť. Zem pod stromami je vlastne veľká kopa kompostu, kde opadané lístie umožňuje život zložitých spoločenstiev organizmov. Miera ich aktivity závisí od teploty a vlhkosti; rozklad prebieha rýchlejšie v listnatom ako v ihličnatom lese. V procese rozkladu hrajú dôležitú funkciu aj huby a baktérie.

Živočíšna ríša lesov mierneho pásma

V lesoch mierneho pásma žije rozmanitá živočíšna ríša, ktorá sa prispôsobila miestnym podmienkam.

• V hustých severských lesoch sa vyskytuje sova bradatá, ktorá počas krutých zím zaletí aj do strednej Európy. Je vysoká približne 70 cm a nazýva sa aj severský lovec.
• Krivonosy žijú väčšinou na smrekoch. Sú to pinkovité vtáky so zobákmi prispôsobenými na lúskanie šišiek a vyberanie semien.
• Los je najväčší jeleňovitý cicavec. Obýva severské lesy, priľahlú otvorenú krajinu a mokrade.
• Rys si udržiava teplo v lesoch severnej Európy vďaka hustej srsti a krátkemu chvostu. Loví hlavne v noci, pričom mu pomáha skvelý zrak a čuch.
• Jeleň lesný obýva najmä ihličnaté lesy, zatiaľ čo menšie daniele sa vyskytujú v listnatých lesoch.
• Líška pôvodne obývala listnaté lesy, ale dnes sa s ňou môžeme stretnúť aj v mestách.
• V listnatých lesoch žije aj množstvo vtákov a cicavcov.

Lesy mierneho pásma v Európe a na Slovensku

V Európe sa vyskytujú klimatické pásma ako subtropické (okolie Stredozemného mora), mierne (väčšina územia) a subarktické (sever Škandinávie a Ruska). V rámci mierneho pásma Európy je najrozšírenejším lesným biómom listnatý opadavý les, ktorý sa vyskytuje v západnej polovici kontinentu, v oblastiach s dostatočne vlhkou klímou.

Špecifiká lesov na Slovensku

Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Hoci je rastlinstvo Slovenska výrazne pozmenené ľudskými zásahmi, stále tu existuje mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Vegetácia je nesmierne pestrá a mení sa podľa podnebia, kvality a vlhkosti pôdy, pričom sa skladá z rôznych rastlinných spoločenstiev.

S rastúcou nadmorskou výškou na Slovensku ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Vytvorili sa tu rôzne vegetačné stupne:

• Dubový stupeň: Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, kde je najteplejšie a najsuchšie (do 550 m n. m.). Tvoria ho dubové a dubovo-hrabové lesy. Veľká časť týchto lesov bola v minulosti odstránená na získanie poľnohospodárskej pôdy. Hrab prevláda v pahorkatinách medzi pásmom dubín a bučín.
• Bukový stupeň: Nachádza sa v nadmorských výškach 550 - 1 100 m. Buk lesný je náročnejší na vlhko a zrážky. V tieni bučín sa vyvinul len bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. Tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín je zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek.
• Smrekový stupeň: Nasleduje nad bukovým, až po hornú hranicu lesa, ktorá je na Slovensku prevažne v nadmorskej výške 1 600 m. Vo svetlejších smrekových lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc.
• Kosodrevinový stupeň: Rozkladá sa od hornej hranice lesa do nadmorskej výšky 1 800 m.
• Alpínske (hôľne) pásmo: Je domovom veľmi pekných, nápadných druhov. Na humóznych, kyslých pôdach, najmä v žulovej oblasti, sú rozsiahle porasty s prevahou sitiny trojzárezovej a hôlničky dvojradovej. Sú len v Tatrách a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1 800 m. Mráz a sneh sa tu vyskytujú aj v lete.
• Subniválne a niválne pásmo: V najvyšších polohách Tatier.

Lužné lesy a špecifické pôdy

Lužné lesy sú vyvinuté pozdĺž riek a potokov a ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky a vlhkostných pomerov. Z drevín sa tu uplatňujú rôzne vŕby, čremcha strapcovitá a krušina jelšová. Rastú na pôdach, ktoré sú stále alebo prevažnú časť roka zaplavené.

Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. V lesoch je najčastejším trávnym porastom lipnica hájna a všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. Suché trávnaté stráne najčastejšie pokrýva kostrava žliabkovitá. Kyslé lúky tvoria prechod k močaristým lúkam, kde prevláda záružlie močiarne, mohutné trsy vysokej metlice trstnatej alebo sitina rozložitá.

Zalesnenie neúrodných slaných pôd patrí medzi najťažšie úlohy. Na slaných pôdach (tzv. slané pôdy III) rastú jačmeň tuhoštetinatý, palina prímorská, palina jednosemenná a limonka gmelinová.

V hlbších stojatých vodách rastú rozsiahle porasty trsti obyčajnej, pálky, ježohlava, chrastice trsťovitej, vysokej steblovky vodnej, kosatca žltého, haluchy vodnej spolu s okrasou okolíkatou, šípovkou vodnou a žabníkom skorocelovým. Uprostred trstiny sú tmavé skupiny škripinca jazerného.

Rastliny rastúce na Slovensku sa využívajú aj v oblasti fytoterapie. Mnoho vedecko-výskumných prác je zameraných nielen na prieskum domácej flóry, ale aj na pestovanie, šľachtenie a liečebné a technické využitie rastlín.

Vplyv človeka a hrozby

V minulosti boli listnaté opadavé stromy rozšírené na veľkých plochách severnej pologule. Dnes, po storočiach vyrubovania kvôli poľnohospodárstvu, zostali len malé zvyšky pôvodných lesov. V niektorých krajinách sa lesnaté plochy už nezmenšujú, ba dokonca pribúdajú. Avšak, ničenie vždyzelených lesov stále pokračuje ťažbou a odlesňovaním pre priemyselný a sídelný rozvoj. Na druhej strane, tajga bola doposiaľ pozmenená človekom podstatne menej a využíva sa najmä na ťažbu dreva a lov či chov kožušinovej zveri.

Jedným z najväčších nebezpečenstiev pre lesy sú kyslé dažde. Oxid siričitý a oxidy dusíka sa zlučujú s vlhkosťou, tvoria kyseliny, ktoré formujú oblaky. Tieto oblaky môžu putovať vyše tisíc kilometrov a následne kropia zem kyslým dažďom, ktorý je niekedy až tisíckrát kyslejší ako prirodzený dážď. Kyslá dažďová voda steká do riek a jazier a zamoruje pôdu. Najhoršie následky majú kyslé dažde tam, kde je pôda už prirodzene kyslá, napríklad pod ihličnatými lesmi. Kyslý dážď uvoľňuje z pôdy toxické látky a ničí pôdne baktérie a huby.

tags: #lesy #mierneho #pasma #pestovanie