V laviciach baníckeho učilišťa v Prievidzi sedeli poslední žiaci v júni 2012. Štyri budovy z piatich sa Trenčianskemu kraju podarilo predať. Budova internátu, ktorá stála uprostred, ostávala šesť rokov beznádejne v ponuke. Bez pozemku nikoho nelákala. Budova patrila baníckemu učilišťu, bol v nej internát. Od septembra 2018 prechádza transformáciou.
História budovy a jej premena
Školu zatvorili na konci školského roka 2011/12. Šesť rokov sa ju Trenčianskemu samosprávnemu kraju nedarilo predať. Budova bola po šiestich rokoch v zlom stave. Budova prešla v interiéri veľkou premenou, nemala vlastné kúrenie a vymeniť bolo treba aj všetky inžinierske siete. Niektoré z internátnych izieb mali ešte pred pár rokmi valčekovú výmaľbu z konca 60. rokov.
Michal Dobiaš, mestský poslanec od roku 2003, mal víziu premeniť túto budovu. Jeho pôvodný plán prezentoval s tým, že chce vybudovať prievidzskú Cvernovku podľa vzoru tej bratislavskej. Uvedomuje si však, že východisková situácia v Bratislave a v Prievidzi sa nedá porovnať.
Kľúče od budovy dostali 1. septembra 2018. Od júna 2020 už prišli prví nájomníci. Dnes ich je spolu približne dvadsať. Zrekonštruovať priestor jednej pôvodnej izby vyjde na 2-tisíc až 3-tisíc eur.
Dohoda s Trenčianskym samosprávnym krajom spočívala v tom, že za prvé dva roky musia do budovy preinvestovať 200-tisíc eur bez DPH. Znalecký posudok na hodnotu investícií ku koncu augusta minulého roka vyšiel na 650-tisíc bez dane. Predpokladá sa, že dnes sú už na úrovni milióna eur.
Názov a symbolika: Jabloň
Keď sa Michal Dobiaš do priestorov bývalého školského internátu po desaťročiach vrátil, mal pomerne jasno v tom, že na banícku históriu kultúrno-kreatívne centrum odkazovať nechce. Aj preto sa ho rozhodol pomenovať Jabloň. Na učiteľov aj spolužiakov si spomína v dobrom, ale na históriu školy v tomto priestore nadväzovať nechcel.
Prečo Jabloň? Na mieste, kde začiatkom 60. rokov vyrástla škola s internátom, bola pôvodne veľká ovocinárska škôlka, kde sa pestovali najmä domáce druhy ovocných stromov - predovšetkým jablone a hrušky. Viedol ju slávny československý ovocinár a šľachtiteľ Martin Falešník, po ktorom je dodnes pomenovaná aj ulica.
Múzeum Vtedy a kultúrne vyžitie
Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré Michal Dobiaš hľadal prázdne priestory, bolo založenie múzea. V minulosti zbieral staré pohľadnice, no pred pár rokmi sa k nim pridružili aj staré telefónne aparáty a iné predmety. Múzeum dostane názov Vtedy.
V prvej etape predstaví najmä úžitkový dizajn z obdobia od 2. svetovej vojny po revolúciu. V druhej etape príde na rad staršie obdobie od konca 18. po začiatok 20. storočia s dôrazom na dejiny a osobnosti Prievidze.
Múzeum Vtedy plánujú otvoriť 1. septembra. Bude v ňom napríklad expozícia obchodu s dizajnom zo 70. a 80. rokov. Takmer hotová je už aj expozícia telefónnych aparátov z druhej polovice 20. storočia. Jednou z častí múzea bude expozícia školy. Konať sa tu budú aj rôzne diskusie a program pre deti. Tam, kde sú dnes ešte len nahrubo omietnuté steny a nové rozvody, už Michal Dobiaš vidí plne zariadenú repliku bytu zo 70. rokov.
Premietačka bude súčasťou expozície filmu. V tomto priestore vznikne aj fotoateliér.
Michal Dobiaš potvrdzuje, že Prievidza naozaj nie je mesto, ktoré by oplývalo možnosťami kultúrneho vyžitia. Boli tu podujatia, ktoré sa snažili divákov aj trochu vzdelávať a posúvať vo vnímaní, čo bolo vždy veľmi sympatické. Je mu ľúto, že tento priestor skončil.
Na mestskom zastupiteľstve sa uvažuje o tom, ako by sa dal využiť priestor kina Baník. Ak by sa zlúčili tri pobočky mestskej knižnice, priestor kina by mohol byť centrálnou mestskou knižnicou.
Veľkorysý priestor patrí baletnej škole La Pointe, ktorá má tanečnú aj baletnú sálu a šatne.
Nájomníci a komerčné priestory
Výšku nájmu pre potenciálnych nájomníkov sa snažil nastaviť štandardne. Budova je v pomerne rušnej oblasti mesta, v blízkosti nákupných centier a množstva obchodov.
Nekomerčné prevádzky majú nájom o 20 percent nižší než komerčné, čo vychádza na 4 eurá za štvorcový meter bez energií. Michal Dobiaš uvádza, že zatiaľ nemusel vyvíjať prakticky žiadnu zvýšenú aktivitu ani jedným smerom. Platí dohoda, že polovica, ba momentálne aj viac než polovica priestoru je nekomerčného charakteru.
Ďalší nájomníci pribúdajú postupne, ako pokračujú rekonštrukčné práce. Zatiaľ v tom nevidí žiadnu prekážku, časom sa to môže, samozrejme, zmeniť.
Budúcnosť Prievidze a okolia
Michal Dobiaš, ako človek aktívne žijúci v Prievidzi, prirodzene vníma, že región hornej Nitry čaká zmena. Prívlastok „banícke mesto“ je podľa neho v súvislosti s Prievidzou veľmi zavádzajúci, keďže v katastri mesta baňa nikdy nebola. Myslí si, že Prievidza na okolitý banský rozmach skôr doplatila; najmä časti námestia, synagóga židovskej náboženskej obce a iné historické časti mesta boli zbúrané.
Budúcnosť Prievidze a okolia vidí v cestovnom ruchu a v priľahlých Bojniciach. Bez obchvatu a novej rýchlostnej cesty, o ktorých sa tu intenzívne hovorí, to podľa neho nepôjde. Zdôrazňuje však, že je omyl myslieť si, že jedna cesta tu všetko vyrieši.
Medzi najväčšie výzvy patrí oprava strechy, ktorá dnes zateká. Naplnenie predstáv o múzeu ešte vyžaduje veľa práce aj investícií, no dnes to už vyzerá nádejnejšie než pred rokom či dvoma.