Granátové jablko je exotické ovocie, ktoré obohatí jedálniček, doplní vitamíny na podporu imunity a v lete príjemne osvieži. Hoci rubínovo-červená šťava z neho môže byť náročná na čistenie, jeho konzumácia a pestovanie granátovníka vo vašej záhradke či v byte sa pre jeho skvelé účinky na zdravie a dekoratívny vzhľad naozaj oplatí. Granátovník máta svojím impozantným zjavom myseľ i chuťové poháriky ľudstva už po tisícročia. Ak toto exotické ovocie s krásou drahokamu ohúrilo aj vás, možno stojí za pokus začať ho pestovať.
Pôvod a botanická charakteristika granátovníka
Granátové jablko, alebo granátovník púnsky (Punica granatum), sa pestuje už viac ako 5000 rokov. Napriek svojmu názvu pochádza z malého ostrova Sokotra neďaleko Somálska, kde bol endemitom, a odtiaľ sa postupne rozšíril do celého Stredomoria. Táto subtropická rastlina pochádza zo Strednej a Malej Ázie, no rozšírila sa už po celej južnej Európe, v stredomorských oblastiach a v teplejších oblastiach Južnej Ameriky. Začína sa šíriť aj na Ďaleký východ.
Granátovník je teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom alebo ker, ktorý dorastá približne do výšky piatich metrov a šírky troch metrov. Môže sa dožiť až niekoľko sto rokov. Rastie ako vzpriamený ker vysoký do 1,5 m alebo ako strom vysoký 3-5 m, ktorého štvorhranné konáre často nesú tŕne. Farba kôry môže byť od červenohnedej až po sivú. Mladé konáre sú pozoruhodne štvoruholníkové a často tŕnité. Celistvé, tvrdé listy sú väčšinou protistojné, opadavé, oválne alebo kopijovité, 3-8 cm dlhé, s lesklým povrchom. Listové stopky sú veľké od 2 do 10 mm.
Kvety granátovníka pripomínajúce kalichy červenej farby kvitnú od jari do jesene, konkrétne koncom jari až začiatkom leta. Farba kvetov je od svetložltej po oranžovočervenú. Kališné lístky (sepaly) kvetu granátového jablka sú silné a mäsité. Ako sa puk formuje, kalich začína hustnúť a neskôr sa z neho vytvorí vonkajšia šupka plodu. Kvety sú obojpohlavné, samoopelivé, korálovo-červenej farby, ale opeľuje ich aj hmyz. Občas granátovník vytvorí v malom počte aj fertilné kvety. Prirodzené formy granátového jablka majú jednoduché kvety, ale boli vyšľachtené aj plnokveté formy. Rozdiel medzi nimi je len v dĺžke kvitnutia; jednoducho kvitnúce a bohato rodiace u nás kvitnú zväčša len raz, plnokveté kvitnú od jari až do jesene.
Vzhľad a zloženie plodov
Granátové jablko je ovocný plod stromu granátovníka, ktorý spadá do čeľade vrbicovité. Má guľatý tvar a je obalené tvrdou, kožovitou šupkou. Plod, ktorý začína zelenou farbou a neskôr sa mení na oranžovú, vyzerá ako bobuľa s priemerom približne 10 cm. Šupka granátového jablka je zvyčajne lesklo červená, ale v závislosti od odrody a zrelosti plodu môže mať aj žltú, oranžovú či hnedú farbu. Na povrchu šupky sú viditeľné pozdĺžne ryhy a výstupky, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad. Plod je viacsemenná, priehradkovitá bobuľa, pod hrubou šupkou rozdelená bielymi blanami.
Špecifickým znakom granátového jablka sú drobné sladko-kyslé zrniečka rubínovej farby, ktoré ukrývajú semiačka. Semená sú drobné, tvrdé a tmavočervené, obklopené šťavnatým, červeným až ružovým plodovým mieškom (arilmi). Existujú sladké aj kyslé plody, plody s mäkkými či tvrdými jadrami a aj odrody bez semien. Granátové jablká obsahujú veľké množstvo flavonoidov (ako sú antokyány a kvercetín), sú bohaté na draslík, vitamín C a vápnik.
Podmienky pre pestovanie granátovníka
Granátovník obľubuje horúce letá a mierne zimy stredomorskej klímy, čo je veľmi dobré i pre jeho dozrievanie. Je to teplomilná a svetlomilná rastlina, ktorá dobre odoláva suchu a znáša aj vysoké teploty. Pre bohatú úrodu je rozhodujúca dlhá a teplá jeseň, podobne ako u hrozna. V chladnejších oblastiach síce granátovník kvitne, ale plody nemusia dozrieť, a tak sa tu táto drevina využíva len ako okrasná.
Granátovník nie je náročný na pôdu, ale ľahšia humózna pôda je vítaná. Darí sa mu na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím. Rastlina je relatívne skromná na závlahy. Počas vegetačného obdobia je vďačná za výdatnú zálievku, ale to neplatí pre rastliny pestované v črepníkoch, ktoré naopak veľmi zle znášajú premokrenie. Vlhké prostredie však negatívne ovplyvňuje vývoj plodov, ktoré potom často praskajú.
Pestovanie v rôznych podmienkach
Granátové jablká si už vypestujete aj u nás - jednoduchšie v kvetináči alebo v najteplejších oblastiach aj voľne v záhrade. Na Slovensku mal granátovník zatiaľ význam len ako interiérová, balkónová, alebo nádobová rastlina, ktorá pôsobí veľmi dekoratívne listom, ale hlavne dlho kvitnúcimi červenými kvietkami.
Pestovanie v kvetináči (prenosná rastlina)
Hlavne v prvých rokoch je vhodné granátovník pestovať ako prenosnú rastlinu v črepníku. Po kúpe ho presaďte do väčšieho kvetináča. Substrát má byť priepustný, môžete použiť záhradnícky s prídavkom kompostu. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko, znesú vysoké teploty či občasné sucho.
Bez zimného odpočinku granátovník neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od 0 do 8 °C, ideálne okolo 6 °C, na minimálne 6 až 8 týždňov. Granátovníky v kvetináčoch sa premiestnia do chladu hneď, ako im opadnú listy. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti. Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky. Doprajte mu výživnú, ľahkú a priepustnú zeminu s neutrálnym alebo so slabo zásaditým pH. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom.
Pestovanie v záhrade (voľná pôda)
V južnejších oblastiach, ako napríklad na južnom svahu nitrianskeho Zobora, sú pre naše končiny ideálne podmienky na pestovanie mnohých exotických subtropických druhov. V takýchto lokalitách môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severozápadnými vetrami. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15 °C a zároveň pučia neskôr, čím sa minimalizuje ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovník znesie pokles teploty na −15 °C, a ak sa pestuje v plazivej forme pod snehovou prikrývkou alebo pod umelým zateplením, tak znesie až −20 °C. Odporúča sa vysádzať do voľnej pôdy rastlinu dopestovanú zo semien alebo vetvičiek len po piatom roku života.
V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu: pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh. Ak dôjde k premrznutiu nadzemnej časti, nemusíte sa báť, granátovníky nie sú štepené na podpníku (pravokorenné) a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov.
Starostlivosť o granátovník
Pestovanie granátových jabĺk, ovocia bohov
Zalievanie a prihnojovanie
Granátovník sa zalieva pravidelne a menej, aby nezačali hniť jeho korene. Počas vegetačného obdobia je vďačná za výdatnú zálievku, ale rastliny pestované v črepníkoch veľmi ťažko znášajú premokrenie. Počas sezóny môžete rastlinu dva- až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom.
Rez a tvarovanie
Dôležitý je správny rez na udržanie otvorenej koruny a dobrého oslnenia všetkých konárov. Vhodné obdobie pre zrezávanie je predjarie, ešte pred pučaním. Odstraňujú sa i zahusťujúce a choré výhonky, aby bol ker chránený. Koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky sa odstraňujú. Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až štyrmi kostrovými konármi. Kostrové konáre skracujte na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru. Kvitnutie treba podporovať správnym omladzujúcim a tvarujúcim rezom.
Rozmnožovanie granátovníka
Grenadier sa dá ľahko rozmnožovať odrezkami, zakorenenými stonkovými odrezkami a výsevom semien. Pri generatívnom množení semenami, hlavne pri šľachtených odrodách, sa nezaručuje, že dcérske rastliny budú mať tie isté vlastnosti ako rodičia.
- Zo semienok: Ak sa rozhodnete vypestovať granátovník zo semienok, je dobré ich očistiť od dužinatej vrstvy na povrchu a vysadiť do pripravenej pôdy asi 1,5 cm hlboko. Pre veľkoplodé odrody je dobré dať semená na niekoľko dní do chladničky alebo ich do jari (aspoň na 4 až 5 týždňov) stratifikovať pri nízkej teplote. Semienka budú dobre klíčiť pri teplote od 19 do 25 °C, ktorú je potrebné udržiavať od 30 do 40 dní. Keď majú semenáčiky 6 lístkov, rozsadíte ich. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7. roku. Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia alebo rodia až po veľmi dlhom čase.
- Z odrezkov: Najúspešnejšou a najrýchlejšou metódou rozmnožovania je použitie zakorenených stonkových odrezkov. Pri vegetatívnom množení začínajú rezkovance rodiť už v 3. roku a zachovávajú si vlastnosti rodiča. Z jednoročných drevnatých výhonkov odoberiete asi 15-25 cm dlhé odrezky, odstránite listy až po vrchný pár a spodnú časť ošetríte stimulátorom rastu. Vysaďte ich do rašelinovo-pieskového substrátu na výsev a množenie a nádoby umiestnite na teplé a tmavé miesto alebo do zatieneného pareniska. Pri jarnom rezkovaní použite jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov.
Odrody granátového jablka
S ohľadom na úrodu od jari do jesene sa pre naše podmienky hodia viac vyšľachtené odrody. Odrody granátového jablka sa delia do skupín podľa farby plodov: biele, žltozelené, tmavočervené, čiernofialové. Najčastejšie sa vyskytujú tmavočervené a žltozelené. Pestujú sa rôzne odrody rôznych chuťových kvalít - sladké, kyslé a sladkokyslé.
- 'Nana' (Punica granatum var. nana): Je to zakrslá odroda s malými a úzkymi listami, menšími kvetmi aj plodmi. Pestuje sa väčšinou v kvetináči, buď ako izbová, alebo prenosná rastlina. Kvitne už v druhom roku života a je mimoriadne dekoratívna, vhodná na dopestovanie nádherných bonsajov. Maximálna výška tejto črepníkovej rastliny je 1,20 m. Plody tejto rastlinky sú zo začiatku veľmi malé, ale u starších rastlín sa dajú porovnať s vonku pestovanými. Ich zrnká sú síce výrazne menšie a majú kyslú chuť, ale sú zdravé a osviežujúce.
- 'Dente di Cavallo' (Punica granatum "Dente di Cavallo"): Je to jedinečná a vzácna odroda granátového jablka, cenená najmä pre svoj jedinečný vzhľad a lahodné plody. Je pomerne odolná rastlina s jedlými plodmi, ktorá na jar a v lete vytvára oranžovočervené, lievikovité kvety. Z týchto kvetov sa neskôr vyvinú plody veľkosti jablka. Môže stáť vonku až do neskorej jesene. Chutné plody sa dajú použiť napríklad na výrobu sirupov. Vyžaduje teplé podnebie a dobre rastie na slnečných miestach.
- Plnokveté odrody: Medzi plnokveté patria napríklad odrody ’Flore pleno‘, ’Rubro pleno‘, čisto biela je odroda ’Albo plena‘, krémová ’Flore lutea‘. Sú vhodné pre okrasné účely vďaka dlhému kvitnutiu. Dekoratívne granátovníky sú zvyčajne bez tŕňov.
Škodcovia a choroby
Granátovník patrí medzi rastliny odolné voči chorobám a škodcom. Iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky. Ak sa granátovník pestuje na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru.
Využitie granátovníka
Okrasné využitie
Tento ker či stromček je dekoratívny nielen svojimi červenými kvetmi, ktoré po odkvitnutí plodia, ale aj listami. Od začiatku leta pútajú pozornosť veľkými nápadnými červenými alebo oranžovými kvetmi. Hustú korunu tvoria tŕnité konáriky a jednoduché lesklé listy. V našich podmienkach sa granátovník vplyvom chladnejšieho vzduchu skôr uplatní ako okrasná drevina, keďže plody nemusia vždy dozrieť. Je tiež výnimočne dobrým materiálom na dopestovanie nádherných bonsajov.
Kulinárske využitie
Drobné sladko-kyslé zrniečka granátového jablka sú veľmi cenné. V studenej kuchyni sa semienka granátového jablka používajú na spestrenie šalátov, v teplej sa hodí predovšetkým k hydine, ku grilovanému mäsu a k rybám. Lisovaná šťava je základom kokteilov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína. Bobuľky so semenami zvyčajne konzumujeme čerstvé, ale dostupné sú aj sušené mrazom, tzv. lyofilizované. Z listov granátovníka je výborný čaj. Z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy. Z nej možno pripraviť osviežujúce nápoje. Zo sušených kvetov si môžete pripraviť lahodný čaj a zároveň oživiť nejeden z vašich pripravovaných pokrmov.
Príprava čaju z kvetov granátového jablka
TIP: 1 čajovú lyžičku zalejte 250 ml vriacej vody, lúhujte 10 - 15 minút a potom sceďte. Nálev pripravujte vždy čerstvý. Pite 1 - 2x denne.
Zdravotné a kozmetické benefity
Granátové jablká obsahujú ľahko stráviteľné sacharidy, polyfenoly, triesloviny, vitamín C a vitamíny skupiny B. Ich vysoký obsah vitamínu C podporuje tvorbu kolagénu, ktorý spomaľuje vznik vrások. Vyživuje bunky, pomáha regenerácii a podporuje hojenie. Protizápalové a antioxidačné účinky granátových jabĺk zabraňujú vzniku nádorových buniek v tele. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím. Granátové jablká tiež podporujú dlhovekosť, metabolizmus, obnovu ciev či kože, a dokonca zlepšujú zrak.
Výťažky z kvetu granátového jablka sa používajú aj v kozmetických prípravkoch, ako sú pleťové vody, toniká, krémy a oleje, a v parfumérii pre svoju príjemnú a osviežujúcu vôňu.
Zaujímavosti o granátovom jablku
Granátové jablko patrí medzi najstaršie pestované plodiny na svete. Jeho odkaz siaha až do starej gréckej mytológie - v antickom Grécku ho Hádes v podsvetí využil, aby obalamutil Persefonu, Paris ním zase zvolil Afroditu najkrajšou ženou. Tisíce rokov si drží na svete svoje miesto ako ovocie lásky, krásy a zdravia. Traduje sa, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko prvého hriechu ľudstva bolo v skutočnosti jablko granátové. Gréci v ňom videli symbol plodnosti, lásky a šťastia, hádzali ich pod nohy novomanželom, aby im zaistili plodný a šťastný život. Rod Punica zahŕňa len dva botanické druhy - Punica granatum L. a Punica protopunica Balf. - granátovník sakaterský, vždyzelený ker malého vzrastu.