Úvod do hnojenia a jeho význam
Hnojenie je agrotechnický úkon, ktorým sa do pôdy i rastlinám dodávajú rôzne živiny a organické látky vo forme hnojív s cieľom zabezpečiť rastlinám dostatok minerálnych živín. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť úrodu a kvalitu poľnohospodárskych plodín a regulovať obsah uhlíka a humusu v poľnohospodárskych pôdach. Hnojenie je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho pestovania plodín.
Existujú rôzne druhy a typy hnojív, avšak exkrementy hospodárskych zvierat, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny vyprodukovanej biomasy v živočíšnej výrobe, je potrebné v prvom rade využiť ako organické hnojivá. Majú vysoký podiel organických látok a väčšia časť živín je na ne viazaná. Ich význam v poľnohospodárstve je nepopierateľný i napriek tomu, že v minulosti sa objavili tendencie vynechať ich z kolobehu látok a živín a nahradiť ich len hnojivami priemyselnými. Pevný maštaľný hnoj alebo kvalitná hnojovica predstavujú významný podiel organických hnojív využívaných v poľnohospodárskych podnikoch. Maštaľný hnoj predstavuje univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré zabezpečuje výživu rastlín a podieľa sa na udržiavaní pôdnej úrodnosti. Napriek týmto pozitívnym stránkam svojho pôsobenia zostáva mnohokrát poľnohospodárskymi podnikmi nedocenený. V žiadnom prípade nie je odpadom a pri udržateľnom hospodárení na pôde ani ním nemôže byť.
Pamätajte, že s hnojivami treba pracovať uvážene a používať ich v čase, keď ich rastlina potrebuje. Inak vaša snaha rastlinám pomôcť môže dopadnúť presne opačne.
Čo je maštaľný hnoj a proces jeho zrenia
Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškami krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov. Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom. Až po prekonaní rozkladných procesov vzniká výsledný produkt - maštaľný hnoj.
Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia. Maštaľný hnoj je najdôležitejším organickým hnojivom.
História a vývoj hnojenia maštaľným hnojom
Spôsoby hnojenia sú úzko späté s vývojom poľnohospodárstva. Už v rímskej agrárnej kultúre bolo známe využívanie hnoja. Kvalita a intenzita hnojenia závisela od existujúceho poľnohospodárskeho systému, účelu a polohy pozemku, ako aj od druhu použitého hnojiva. V niektorých oblastiach s rozšíreným dobytkárstvom sa hnojili najmä lúky a pasienky, zatiaľ čo polia ostali často nepohnojené.
Najstarším spôsobom bolo hnojenie popolom zo spálených porastov (žiarové hospodárenie). Neskôr sa používal aj popol z domácností, obyčajne zmiešaný s maštaľným hnojom. Rozšírilo sa i košarovanie, starý spôsob aplikácie hnojiva do pôdy. S chovom hospodárskych zvierat súviselo využívanie trusu (hnoj, mrva) na hnojenie. Extenzívny chov dobytka a nedostatok kvalitného steliva však až do rozšírenia striedavého hospodárenia spôsobovali jeho nedostatok.
Pri chove dobytka v maštaliach sa hnoj sústreďoval na hnojisku, z ktorého sa od neskorej jesene do jari vyvážal na vozoch alebo na upravených saniach na polia do kôp, z ktorých sa rozhadzoval vidlami. Na ťažko dostupné miesta sa vynášal v drevených putniach (kastičky), košoch alebo v plachtách. Na hnojenie pôdy vzdialenej od obce sa hnoj získaval z chotárnych maštalí.
Pri trojpoľnom hospodárení sa hnojilo priemerne jedenkrát za tri roky, vzdialenejšie pozemky až v šesťročných intervaloch. Nedostatok hnoja sa kompenzoval aj zaorávaním zelených úhorov (napríklad po ďateline). Zavádzanie priemyselných hnojív (hasené vápno, miešané s maštaľným hnojom, neskôr čílsky liadok, Thomasova múčka a superfosfát) začalo na roľnícke hospodárstva prenikať až v prvej polovici 20. storočia.
Kľúčové vlastnosti a benefity maštaľného hnoja
Maštaľný hnoj sa vyznačuje vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote. Keďže sa hnoj v pôde rozkladá niekoľko rokov, živiny sa rastlinám sprístupnia postupne. Je teda ich dlhodobou zásobárňou.
Súčasťou hnoja sú aj stimulanty, ktoré podporujú rast a vývin pestovaných plodín. Zároveň pozitívne ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti pôdy: ťažké pôdy vyľahčuje a zvyšuje ich priepustnosť pre vodu, zatiaľ čo ľahké pôdy robí súdržnejšími a zvyšuje ich vodnú kapacitu.
Maštaľný hnoj je tiež zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok. Najmä repa cukrová ho dokáže absorbovať aj cez koreňové vlásie.
Aplikácia organického hnojiva - Bio-Fer
Typy maštaľného hnoja a ich špecifiká
Existuje niekoľko rôznych druhov maštaľného hnoja a každý má svoje špecifické vlastnosti. Dôležité je pamätať, že sa nikdy nepoužíva v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj.
Konský hnoj
Konský hnoj má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky. Odporúča sa používať do ťažkých pôd ako základné jesenné hnojivo.
Kravský hnoj
Kravský hnoj sa používa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy. U záhradkárov je pomerne obľúbený.
Slepačí a holubí trus
Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse. Podobné vlastnosti má tiež holubí trus. Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako ako ostatné druhy maštaľného hnoja. Je však potrebné používať len skompostované slepačince, pretože oba druhy hnoja sú „horúce“ a v čerstvom stave by mohli spáliť rastliny. Alternatívou je jeho využitie na prihnojovanie rastlín počas sezóny, avšak opäť nie čerstvé hnojivo.
Prasací hnoj
Prasací hnoj taktiež obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.
Správna aplikácia maštaľného hnoja
Najvhodnejším obdobím na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Hnoj sa vždy musí zapracovať do pôdy alebo primiešať do kompostu. Nesmiete ho po rozhodení nechať ležať na hriadkach, pretože čím dlhšie zostane na povrchu, tým viac dusíka uvoľňujúceho sa do ovzdušia stratíte. Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia.
Pôda by sa mala hnojiť každých tri až päť rokov dávkami tri až päť kilogramov na štvorcový meter. Hydinový, ale aj holubí trus použite v dávke jeden až dva kilogramy na štvorcový meter. Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy, ale vo všeobecnosti sa odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m². Na ľahších pôdach ho zapracujte do hĺbky 15 až 20 cm, na ťažších do 10 až 15 cm.
Plánovanie a systémy hnojenia
Hnojenie sa rozdeľuje podľa:
- použitých hnojív (napr. hnojenie organickými hnojivami ako maštaľným hnojom, hnojovicou, zelené hnojenie; hnojenie priemyselnými hnojivami);
- použitej techniky (hnojenie pozemnými strojmi, hnojenie letecky);
- účelu a veľkosti dávky hnojív (predzásobné hnojenie na obdobie 2 - 3 rokov, základné hnojenie pred sejbou plodiny, zúrodňovacie a melioračné hnojenie a regeneračné, produkčné i kvalitatívne prihnojovanie, ktoré slúži na dodávanie pohotových živín počas vegetácie);
- spôsobu zapracovania (napr. hnojenie do riadkov, lokálne hnojenie, hnojenie do hniezd, hĺbkové a plošné hnojenie);
- konzistencie hnojív (hnojenie tuhými hnojivami, napr. maštaľným hnojom a kompostmi; hnojenie kvapalnými hnojivami, napr. močovkou a DAM 390; zriedkavo plynnými hnojivami).
Najčastejším spôsobom hnojenia je hnojenie naširoko, pri ktorom sa hnojivo rozmetadlom rovnomerne rozhadzuje po poli a následne sa zapravuje do pôdy (napr. orbou, plytkým prekyprením pôdy, bránením).
Dlhodobý plán hnojenia
Hnojenie sa realizuje podľa dlhodobého plánu hnojenia, ktorého úlohou je racionálne použitie organických a priemyselných hnojív vzhľadom na pôdne, klimatické a ekonomické podmienky poľnohospodárskeho podniku. Plán hnojenia organickými hnojivami sa zostavuje podľa produkcie maštaľného hnoja (vrátane hnojovice a kompostu) za rok. Ak výroba maštaľného hnoja nezaručuje v osevnom postupe priemernú dávku 7 ton na 1 ha ornej pôdy, plánuje sa napr. zelené hnojenie, hnojenie kompostmi, slamou a podobne. Plán hnojenia priemyselnými hnojivami vychádza zo zásady, že fosforom, draslíkom, vápnikom, horčíkom a ostatnými živinami sa pôda hnojí do zásoby s cieľom vytvoriť v nej optimálnu hladinu (obsah) živín. Dávky dusíka sa spresňujú každoročne pre konkrétne plodiny.
Cieľom progresívnej sústavy hnojenia je maximálne využitie ekologických podmienok prostredia a biologického potenciálu rastlín na dosiahnutie optimálnych a kvalitných úrod za ekologicky priaznivých podmienok.
Agrochemické skúšanie pôd
Výrobné dávky jednotlivých živín (množstvo živín, ktoré je potrebné každoročne dodať na 1 ha pôdy v osevnom postupe na dosiahnutie plánovaných úrod), ako aj potreba vápnenia sa stanovujú na podklade výsledkov agrochemického skúšania pôd. Dávky dusíka sa stanovujú pre jednotlivé plodiny na základe ich osobitnej potreby.
Agrochemické skúšanie pôd je pravidelné zisťovanie ich základných chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou (pôdna reakcia, potreba vápnenia, obsah prijateľného fosforu, draslíka, horčíka, prípadne mikroelementov). Jeho cieľom je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečistenie.
Systém hnojenia je určitý model, ktorý sa v rámci daného osevného postupu môže periodicky opakovať (vychádza z vypracovaného plánu hnojenia a rieši techniku hnojenia). Z jednotlivých systémov hnojenia pôdy sa v poľnohospodárstve uplatňujú napr. zúrodňovací, progresívny a racionálny.
Význam osevných tratí a nároky plodín
Aby malo hnojenie naozaj plnohodnotný efekt, dodržiavajte zásady pravidelného striedania osevných tratí. V podstate stačí rozdeliť pestovateľskú plochu na tri časti a každý rok na jeseň jednu vyhnojiť. Treba si uvedomiť rozdiel medzi náročnosťou rastlín na živiny.
Rastliny prvej trate
Medzi rastliny prvej trate patria hlúboviny (kapusta hlávková, pekinská, kel kučeravý, hlávkový, ružičkový, karfiol, brokolica), plodová zelenina (rajčiaky, papriky, uhorky, tekvice, melóny), kukurica cukrová či skoré zemiaky a pór. Tieto rastliny vyžadujú najviac živín a pestujú sa na pôde, ktorá bola čerstvo vyhnojená organickým hnojivom na jeseň.
Rastliny druhej trate
Na hriadkach, ktoré ste vyhnojili na jeseň pred dvoma rokmi (druhá trať), sa bude dariť všetkej koreňovej zelenine (okrem zeleru), cibuľovinám (s výnimkou póru) a tiež listovým druhom, ako sú špenát alebo šalát. Tieto rastliny majú stredné nároky na živiny.
Rastliny tretej trate
Zelenina tretej trate je najmenej náročná na živiny. Strukoviny (napríklad hrach, fazuľa) hnojenie neznášajú a vo vyhnojenej pôde by sa im nedarilo.
Ekonomická efektívnosť hnojenia
Ekonomická efektívnosť hnojenia vyjadruje pomer nákladov na hnojenie k realizovanej vyššej úrode hlavného produktu. Racionálne hnojenie maštaľným hnojom, berúc do úvahy všetky jeho benefity, môže výrazne prispieť k dlhodobej udržateľnosti a ekonomike poľnohospodárskej výroby.