Skleníková sezóna sa začína a pre mnohých záhradkárov je pestovanie papriky v uzavretom prostredí lákavou možnosťou. Hoci paprika pochádza z tropických oblastí strednej Ameriky, kde vládnu odlišné podmienky, dnes už nájdete množstvo odolných odrôd, ktoré bez väčších problémov porastú aj v našich záhradách. Najlepšie sa im však darí v skleníku alebo fóliovníku, ktoré im poskytujú stabilné podmienky, teplo a ochranu pred vetrom, za čo sa vám papriky odvďačia vyššou úrodnosťou. Správne pestovanie v skleníku je umenie, ktoré zahŕňa dodržiavanie základných pravidiel, aby ste využili maximum priestoru a zároveň sa plodinám darilo.

Príprava na pestovanie v skleníku
Typy skleníkov: Vykurovaný vs. nevykurovaný
Pri plánovaní pestovania je dôležité rozlišovať medzi vykurovaným a nevykurovaným skleníkom. Ak je váš skleník vykurovaný, vaša sezóna na jeseň skončiť nemusí. Kľúčové je sledovať a udržiavať správnu teplotu a vlhkosť vzduchu. V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali začať so sadením na konci februára - začiatkom marca, čo vám umožní výrazne predĺžiť dobu zberu úrody. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevykurovaný skleník viac ako dostatočný.
Príprava pôdy
Základom bohatej úrody je správne pripravená pôda, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku, pretože paprika vyžaduje pôdu bohatú na humus a živiny. Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.

Výber správnej odrody
Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám.
Medzi obľúbené odrody typu kápia patrí napríklad odroda Slovakia, ktorá je veľmi skorá, vhodná na poľné pestovanie, ale v skleníku poskytuje ešte lepšie výnosy. Má prevísajúce, kužeľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti svetlo zelenú a v botanickej zrelosti červenú farbu. Dužinu majú sladkú a aromatickú. Ďalšie obľúbené odrody sú PCR (žltozelené, mierne pálivé), Rafaela F1 (tmavočervené) a Slovana F1 (prispôsobivá).
Predpestovanie priesad papriky
Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Paprika je teplomilná rastlina, ktorá miluje slnko a neznáša mráz. Naša vegetačná sezóna je príliš krátka na to, aby sme papriku sadili v záhrade zo semien a dočkali sa úrody. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku.
Výsev semien
S predpestovaním priesad môžete začať vo februári až marci, najneskôr však začiatkom marca. Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek alebo menších kvetináčov (napr. plastových pohárov s minimálne 10 cm hĺbkou) naplnených vhodným substrátom. Nepoužívajte zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, ale voľte kvalitný výsevný alebo supresívny substrát, ktorý neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Semená papriky rozosejeme na vrch substrátu rovnomerne, tak aby sa jednotlivé semienka nedotýkali. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu (cca 0,5 až 1 cm) a jemne ho utlačíme. Výdatne zalejte a substrát udržujte vlhký, no nie premočený. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
Starostlivosť o mladé priesady
Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Keď sa objavia prvé pravé listy, môžete mladé papriky presadiť do väčších kvetináčov a prihnojiť. V tomto štádiu je tiež dôležité znížiť teplotu prostredia o 5 až 8 °C. V noci nesmie teplota klesnúť pod 15 °C.
Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.
Aklimatizácia pred výsadbou
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Výsadba papriky v skleníku
Termín výsadby
Paprike sa najlepšie darí v zakrytých priestoroch, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä podľa počasia. Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C.
Optimálne rozmiestnenie a opora
Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m² sa vojde okolo 8 ks paprík. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. Na dno pripravenej jamky môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Starostlivosť o papriky v skleníku
Paprika si počas rastu vyžaduje pomerne málo starostlivosti. Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny.
Teplota a vetranie
Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie. Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa. Papriky sú citlivé na prudké zmeny teplôt a chlad. V skleníku je dôležité vetranie, najmä počas veľkých horúčav. Skleník počas leta vetrajte, aby teploty neprekročili 35 °C, kedy táto zelenina prestáva rásť a zhadzuje plody či kvety. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - paprika nemá rada prievan a pri silnom vetre jej hrozí aj mechanické poškodenie. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike. V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny. Po zbere intenzívne vetrajte, až kým sa úplne zacelia.
Zálievka
Paprika má pomerne plytké korene a vysoké nároky na vlahu. Je náročná na dostatok vlahy, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Zálievka by mala byť pravidelná, radšej v menších množstvách a častejšie, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody, pri absencii zrážok. Medzi jednotlivými závlahovými dávkami však nechajte pôdu dostatočne preschnúť, aby sa ku koreňom mohol dostať vzduch.
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála, najlepšie dažďovou. Ak používate vodu zo studne, musíte ju nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Rastliny zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Pri polievaní paprík polievajte pri koreňoch, nie na listoch, aby ste predišli vzniku plesní. Závlaha nielenže dodáva rastlinám potrebnú vodu, ale podporuje aj zvýšený príjem živín. Osvedčilo sa aj nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy.
Hnojenie
Papriky nepatria medzi druhy zeleniny extrémne náročné na živiny, ale skleníkové papriky si vyžadujú pravidelné hnojenie. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná a obohatená kompostom. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. Ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov), akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Odstraňovanie prvých kvetov
Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia, je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Mulčovanie
Rastliny pozitívne reagujú na nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, ktorá bráni prerastaniu burín a zlepšuje prehrievanie pôdy. Buriny uberajú živiny, tienia a tvoria prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Porast preto udržujte čistý. Pri okopávaní nezabúdajte na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene.
Kompatibilita a striedanie plodín
Pri pestovaní viacerých druhov plodín v skleníku ich vieme kombinovať a priestor medzi väčšími plodinami využiť na zasadenie tých menších. Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť, aby nedochádzalo k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 - 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia.
Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast a bazalka navyše odpudzuje komáre. Perfektne sa znáša aj s okrou (ibištek jedlý), cibuľou, cuketou, mrkvou, karfiolom a baklažánom. Naopak, nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu. Hoci niektoré zdroje uvádzajú, že k paprikám môžete vysadiť aj paradajky, iné toto tvrdenie vyvracajú, pričom sa neodporúča pestovať ich spolu v jednom záhone kvôli rozdielnym potrebám a riziku prenosu chorôb.
Ďalším dobrým pravidlom pri sadení je striedanie plodín - listovej a hlúbovej zeleniny, plodín s veľkými a malými listami, s plytkými a hlbokými koreňmi.
Choroby a škodcovia
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny, aby ste proti škodcom a chorobám mohli čo najskôr zasiahnuť, keďže v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu. Okrem toho, môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán.
Bežné škodce
- Vošky a molice: Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy. Molica skleníková sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov, živí sa miazgou a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá podporuje rast čiernej sadzovej plesne.
- Roztočík: V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
- Slimáky: Príležitostne si na paprike pochutnávajú aj slimáky.

Najčastejšie choroby
- Vädnutie papriky: Často sa vyskytuje fuzáriové alebo sklerocíniové vädnutie.
- Suchá škvrnitosť: Prejavuje sa ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika).
- Hubové choroby: Vyskytuje sa alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba. Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.
- Vírusové ochorenia: Papriku napáda ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo.
Problémy s plodmi a listami
Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nielen papriku. Problémom môže byť aj celková nízka teplota, keďže paprika znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má rastlina nasadených veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.
Zber a využitie úrody
Kedy zberať
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Skleník vám môže zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos.
Výživová hodnota
Plody majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov - najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak, karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.
Skladovanie a spracovanie
Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.
Ako farmári strojovo zbierajú zelené čili papričky: Spracovanie olúpaných čili papričiek | Dokument o poľnohospodárstve
Pestovanie papriky v kvetináči a prezimovanie
Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Na hnojenie paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody.
Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca 10 - 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6 °C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne). Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.
tags: #pestovanie #kurtovska #kapija #vo #skleniku