Patríte k ľuďom, ktorí si nedokážu predstaviť jeseň bez sladkých bobúľ hrozna a poctivého domáceho vína? Ak ste podľahli chuti veľkých a šťavnatých bobúľ hrozna, môžete začať s jeho pestovaním vo vlastnej záhrade. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou.
Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú.
Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Pestovanie hrozna v záhrade môže vyústiť až do veľkej produkcie hrozna a dokonca máte šancu dosiahnuť pekné výnosy po ďalšie desaťročia. Pestovanie hrozna v záhrade nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Každopádne sa vám oplatí, lebo výsledkom budú šťavnaté plody hrozna.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Vinič potrebuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Ideálna je pôda s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6-7). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo prípravky z vermikompostu. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit).
Pri zakladaní nového vinohradu sa odporúča hlboká orba alebo rigolovanie so zapracovaním organických a priemyselných hnojív. Je zakázané pridávať NPK priamo do vykopanej jamy pod korene pri sadení alebo podsádzaní viniča.
Výsadba viniča
Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí napríklad Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. Ak hľadáte odrody vhodné pre začiatočníkov, osvedčili sa napríklad Chardonnay, Merlot a Shiraz, ktoré rastú dobre v rôznych typoch pôd.
Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať takmer celoročne, pokiaľ nie sú mrazy.
Príprava sadenice a výsadbovej jamy
Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Odporúčaná veľkosť jamy je minimálne 30x30 cm a hĺbka 40-60 cm. Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia).
Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Miesto štepenia pri naštepených odrodách je definované zrastením podpníka s očkom.
Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Sadenicu je vhodné pred výsadbou na 1-3 dni namočiť do vody. Korene sa zrežú na dĺžku 12-15 cm. Ak výhonok nie je zrezaný a sadenica je zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká. Po výsadbe sadenice dôkladne zalejeme a počas prvých týždňov zalievame intenzívnejšie, aby sa zakorenila.
Správna hĺbka výsadby
Sadenica by mala po výsadbe vyčnievať nad úroveň zeme približne o 6 cm. Toto opatrenie zabráni zakoreneniu z naštepenej časti, čo by oslabilo rast a vitalitu kra. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou, aby sme ho ochránili pred mrazmi. Pri jesennej výsadbe sa nad sadenicou vytvorí kopček zo zeminy na ochranu pred mrazmi, ktorý sa postupne odstraňuje na jar.
Starostlivosť počas vegetačného obdobia
Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Z očiek začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ich priväzujeme k opore.
Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny. Ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav.
V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.
Zálievka a hnojenie
Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Neskoršie preferujeme hnojivá s obsahom draslíka a fosforu pre podporu koreňov a tvorbu plodov.
Fázy hnojenia:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá: Dusíkaté.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listová výživa, aplikovaná postrekom na list, môže byť robená počas celej sezóny. Zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinná aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Rez viniča
Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu:
- Krátky rez: ponecháme 1 až 4 púčiky.
- Stredný rez: ponecháme 5 až 8 púčikov.
- Dlhý rez: ponecháme 9 až 15 púčikov.
Pri pestovaní viniča v nádobách na terase alebo balkóne sa uprednostňuje krátky rez.
Jarný rez
Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.
Letný rez
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Zahŕňa odstraňovanie letorastov a zelených výhonkov na podporu dozrievania plodov. V prvých rokoch po výsadbe je nevyhnutné ponechať dva najsilnejšie výhonky a ostatné odstrániť. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody.
Ako správne strihať vinohrad - Strihanie viniča - Rez viniča - Vinohrad
Podporné konštrukcie a zimná ochrana
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Bežným systémom je jednoriadkový drôtový systém s drôtmi natiahnutými vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Na mulčovanie pôdy sa používa slama, ktorá dobre udržuje vlhkosť a pôda pod ňou nevysychá a nepraská.
V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach, nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime.
Choroby a škodcovia viniča
Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok sa na všetkých nadzemných častiach viniča vytvára sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída, známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú a listy opadávajú.
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia ako múčnatka, peronospóra a botrytída. Viničnú sadenicu do tretieho roku života je potrebné postrekovať proti týmto chorobám a škodcom. Na trhu je dostupný široký sortiment ochranných látok. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí.
Pestovanie hrozna na balkóne alebo terase
Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez.
Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach.
Spôsoby rozmnožovania viniča
Vinič je možné rozmnožovať niekoľkými spôsobmi, pričom každý má svoje špecifiká. Najčastejšie sa používa množenie odrezkami, ale aj vrúbľovanie a očkovanie sú bežné metódy.
Rozmnožovanie odrezkami
Zakoreňovanie odrezkov je tradičná, ekonomická a spoľahlivá metóda, ktorá umožňuje získať novú rastlinu s rovnakými vlastnosťami ako materská rastlina. Tento spôsob je vhodný na rýchle rozšírenie vinnej záhrady.
- Kedy zbierať odrezky: Optimálny čas na zber odrezkov je neskorá jeseň po opadaní listov, keď rastlina prechádza do vegetačného pokoja. V tomto období sú odrezky tvrdšie a obsahujú dostatok zásob. Pre jarnú výsadbu je možné odrezky zozbierať aj skoro na jar, pred začiatkom rastu.
- Výber a príprava odrezkov: Na odrezky sú najvhodnejšie jedno- alebo dvojročné výhonky, ktoré sú dostatočne vyzreté a zdravé. Dĺžka odrezku by mala byť približne 20-30 cm a mal by obsahovať minimálne 3-4 očká. Odrezky by nemali byť poškodené chorobami alebo škodcami. Pri strihaní sa robí šikmý rez tesne pod očkom, ktoré bude v pôde, a rovný rez asi 2 cm nad posledným očkom. Pred zakorenením je vhodné odrezky namočiť na niekoľko hodín do vody alebo do stimulátora rastu.
- Metódy zakoreňovania: Odrezky sa môžu zakoreňovať vo vode, v pôde alebo substráte, prípadne v kontrolovanom prostredí skleníka. Pre udržanie sviežosti vody a podporu zakorenenia sa do nádoby s vodou často vkladá vŕbová vetvička.
Vrúbľovanie a očkovanie
Ušľachtilé odrody hrozna sa často rozmnožujú vrúbľovaním alebo očkovaním na vhodný podpník, najčastejšie z amerických druhov viniča. Dôležitým dôvodom pre využitie podpníkov je ich odolnosť voči fyloxére viničovej. V minulosti bolo v registrovaných vinárskych oblastiach dokonca zákonne zakázané sadiť nevrúbľovaný vinič.
Zber a skladovanie hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Strapce rozložené na slnečnej strane dozrievajú skôr. Zdravé strapce neskorších odrôd je možné skladovať v suchej, vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch. Niektoré odrody, ako napr. Souvenír či Conkordia, môžu zostať na kroch až do Vianoc.
Pestovanie hrozna môže byť jednoduché a obohacujúce, ak dodržíte správne postupy. Zabezpečte viniču dostatok slnka, dobrú pôdu, podporu rastu a pravidelný rez. Práve správny rez je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode.
tags: #hrozno #pre #zaciatocnikov