Pestovanie a výsadba viniča

Vinič (Vitis) je jednou z najstarších pestovaných plodín, ktorá je známa svojím chutným hroznom, používaným na priamu konzumáciu aj na výrobu vína. Pestovanie viniča si vyžaduje určité znalosti a trpezlivosť, no s dodržaním správnych postupov možno dosiahnuť bohatú úrodu. Vinič sa pestuje už viac ako 6 000 rokov a jeho pôvod siaha do oblasti Blízkeho východu. Vďaka svojej nenáročnosti na pestovanie sa táto rastlina môže pestovať v domácich záhradách alebo na rekreačných pozemkoch aj v chladnejších podmienkach.

Typy a odrody viniča

Existuje mnoho odrôd viniča, ktoré sa líšia chuťou hrozna aj svojimi pestovateľskými požiadavkami. Naši odborníci vyšľachtili paletu moderných odrôd od veľmi skorých až po veľmi neskoré, vhodné aj na dlhodobé skladovanie.

• Vinič stolový (Vitis vinifera) - Pestuje sa hlavne na priamu konzumáciu. Plody sú väčšie, šťavnaté a majú sladkú chuť.
• Vinič na výrobu vína (Vitis vinifera) - Pestuje sa na výrobu vín.
• Muškátový vinič (Vitis labrusca) - Je známy svojou výraznou, aromatickou chuťou, ktorá pripomína muškátové víno.
• Hybridný vinič - Hybridné odrody sú výsledkom kríženia európskeho viniča s americkými druhmi. Sú odolnejšie voči chorobám a majú lepšiu toleranciu na chladnejšie podmienky.
• Vitis labrusca (americká odroda) - Má silný rast, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
• Vitis amurensis - Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.

Eurázijský variant viniča je náchylnejší na choroby a neznáša mrazy, no jeho strapce a bobule sú výrazné, veľké a majú vynikajúcu chuť. Najnenáročnejšie na pestovanie sú muštové odrody viniča - ich bobule sú menšie ako u stolových a dezertných odrôd, zato sú veľmi sladké a samotné odrody sú vysoko výnosné. V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí, a zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí.

Výber vhodného miesta pre výsadbu

Kľúčové pre úspešné pestovanie viniča je vybrať slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto, ideálne orientované na juh, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám priameho slnečného svetla denne.

Typ pôdy a jej príprava

Vinič preferuje dobre priepustnú pôdu, ktorá nebude zadržiavať prebytočnú vodu, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6-7, alebo 6,5-7). Niektoré odrody, ako americké a hybridné, znášajú aj kyslejšie pôdy (pH 5 až 6). Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny a všetkých koreňov. Vyhýbajte sa oblastiam so slanou a mokrou pôdou s nepriepustnou spodinou.

Ak je záhradná zem nekvalitná, odporúčame použiť kvalitný záhradnícky substrát alebo kompost. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu. Chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať kompost alebo iné organické hnojivo, ktoré poskytne viniču dostatok živín na dobrý začiatok.

Vzdialenosť a umiestnenie

Vinič sa sadí vo vzdialenosti 1,2 - 1,5 m od seba v riadku a medzi radmi 2-3 m. Sadenice sa majú vysádzať najmenej 3 - 5 m od stromov, aby si s nimi nemusel deliť o živnú pôdu. Ak nie je k dispozícii otvorená plocha, sadenice môžu byť vysádzané popri stenách domu, kôlne, pri plote, k pergole alebo popri chodníku s postavenou opornou konštrukciou. Vinič pestovaný pri stene dozrieva skôr, pretože stena chráni kríky pred vetrom a odráža slnečné lúče, čo dodáva rastlinám doplňujúce svetlo a teplo. Pre výsadbu pri južnej stene domu alebo garáže môže rastlina plniť aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu. Vzdialenosť medzi kríkmi pri stene môže byť 100 - 150 cm.

Kedy sadiť vinič

Najlepší čas na výsadbu viniča je na jar (marec - apríl) alebo na jeseň (september - október). Jarné sadenie viniča je obzvlášť výhodné, pretože rastlina má celý vegetačný cyklus pred sebou a dostatok času na zakorenenie pred zimou. Jesenná výsadba trvá asi 2 mesiace, takže sa dá zvoliť si vyhovujúce obdobie. Sadenice vysadené v septembri a októbri sa stihnú dobre zakoreniť, a to aj v regiónoch s chladnými zimami. V južných oblastiach možno vinič vysádzať až do polovice novembra. Práce treba ukončiť skôr, než začnú vonkajšie teploty klesať pod bod mrazu. Za jeseň a zimu sadenice prirodzeným otužovaním zmocnejú, preto na jar rýchlo začnú rásť.

Celoročná výsadba kontajnerovaných sadeníc

Časy, keď sa vinič sadil iba jar či na jeseň, sú preč. Dnes môžeme toto atraktívne a obľúbené ovocie pokojne vysádzať aj celoročne. Predaj viničových sadeníc v kontajnerovanej forme je už dnes celkom bežný. Kontajnerovaný vinič sa dá sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy. Na základe toho, že má už dobre vyvinutý koreňový systém, je jeho ujateľnosť skoro 100 %, na rozdiel od prostokorenných - vykopávaných viničov s holými koreňmi. Obdobie výsadby si môžete prispôsobiť podľa vašej potreby a samozrejme počasia.

Príprava sadenice a výsadbovej jamy

Sadenica, ktorá bude pripravená na zasadenie do zeme a budúce plodenie, by mala byť predtým pestovaná aspoň niekoľko mesiacov. Najlepšie je vybrať dvojročné sadenice, ktoré sú už dostatočne vyvinuté, silné a odolné voči nepriaznivým podmienkam. Odrezky určené na jarnú výsadbu by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm; pred výsadbou odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky.

Príprava výsadbovej jamy

Dospelý vinič má veľmi dlhé korene, ktoré sa ťahajú na metre pod zemou za vodou a živnými látkami. Preto má byť výsadbová jama pre sadenicu vykopaná do hĺbky asi 60 cm, s priemerom 80 cm. Jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla.

Pre voľnokorennú sadenicu stačí jama s rozmermi 40 x 40 x 40 cm. Pre kontajnerovaný vinič vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 x 30 cm a hĺbkou 40-60 cm.

Dno jamy odporúčame vysypať vrstvou kameňov pre drenáž - zabráni to hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov.

Obohatenie pôdy v jame

Bude lepšie, ak korene sadenice nezasypeme obyčajnou zeminou, ale výživným substrátom. Pripravíme si ho zmiešaním:

• 3 dielov úrodnej pôdy;
• 1 dielu kompostu;
• 50-60 g fosforečného hnojiva;
• 40 g draselnej soli.

Dané množstvo by malo vystačiť na celý objem jamy. Prípadne do jamy pridajte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Pre kontajnerovaný vinič jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom.

Postup výsadby

Príprava sadenice na výsadbu

• **Voľnokorenná sadenica:** Zakúpime kvalitnú sadenicu a na 1 - 3 dni ju dáme do vody. Pred výsadbou sa korene zrežú na 12 - 15 cm. Ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká.
• **Kontajnerovaná sadenica:** Sadenicu vyberieme z kontajnera tak, aby sme neporušili koreňový bal a nespôsobili rastline zbytočný stres. Ak sadenice na krátku dobu ponecháte v polotieni a v závetrí, nesmiete zabudnúť na pravidelné každodenné zalievanie.

Výsadba do jamy

Takto pripravenú sadenicu vložíme do vykopanej jamy. Korene rozložíme do každej strany, prihrnieme zem a zalejeme vodou približne 3 - 5 litrov. Dôležité je, aby miesto štepenia zostalo nad zemou.

• **Voľnokorenná sadenica:** Sadenica by mala vyčnievať nad úrovňou zeme cca. 6 cm, aby nezakorenila z naštepenej časti, čo oslabuje rast a vitalitu celého kra.
• **Kontajnerovaná sadenica:** Vložte sadenicu do jamy a skontrolujte, či je hĺbka jamy dostatočná. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Ak sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, dobre ju utlačte - potom sa miesto štepenia zapustí na úroveň pôdy.

Nepridávajte hnojivo priamo do jamy, aby ste nespálili korene. Namiesto toho po výsadbe na povrch rozhoďte kravské granulované hnojivo, asi 1 hrsť na 1 rastlinu.

Zálievka po výsadbe

Nevyhnutným záverom každej výsadby je dôkladná zálievka. Vinič po výsadbe dostatočne zalejte čistou vodou bez hnojiva. Do jamy nalejte čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli.

Starostlivosť o vinič po výsadbe

Opora pre rast

Vinič je popínavá rastlina a potrebuje štruktúru, po ktorej môže rásť. Ideálna opora môže byť vo forme mriežky, napnutých drôtov alebo pergoly. K sadenici hneď pri výsadbe umiestnite oporný kolík (agátový, kovový), o ktorý ju budete v budúcnosti upevňovať, aby bol kmienik rovný. Vinič je vhodné viesť na drôtoch už od prvých mesiacov po zasadení sadeníc do zeme. Bez dodatočných opôr by pestovanie viniča nemalo zmysel, pretože sa neustále snaží o vertikálny rast. Hlavný letorast počas vegetácie neskracujte, len vylamujte zálistky a rastliny pravidelne vyväzujte k opore.

Zálievka a hnojenie

Po výsadbe je dôležité vinič pravidelne zalievať, aby sa dobre zakorenil. Počas prvých rokov rastu vinič potrebuje pravidelnú zálievku. Ak neprší, stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca. 10 - 15 litrov. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu, obzvlášť tam, kde sa pôda zohrieva oveľa rýchlejšie. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Keď sa začnú vytvárať bobule, postupne znižujte zálievku, pretože príliš veľa vody môže spôsobiť, že bobule budú vodnaté a stratia svoju chuť.

Hnojivá sa používajú na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním.

• Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel je podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané sú dusíkaté hnojivá.
• Po odkvitnutí (jún - júl): Účel je podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané sú draselné a fosforečné hnojivá.
• Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list sa môžu robiť počas celej sezóny. Prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinná aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Kvalitné hrozno dosiahnete pravidelným strihaním viniča, správnym hnojením a zavlažovaním.

Rez viniča

Strihanie viniča je nevyhnutné na zabezpečenie dobrej úrody a zdravého rastu, pretože vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

• Kedy strihať: Rez viniča sa najčastejšie vykonáva na jar pred začiatkom vegetačného obdobia, alebo na jeseň po zbere hrozna. Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Skúsení záhradníci odporúčajú robiť to najmenej dvakrát do roka: prvýkrát hneď po zbere plodov, ešte pred príchodom snehovej zimy (napr. v novembri), a druhýkrát pred začiatkom novej sezóny, najlepšie v marci. V dobe rýchlo sa meniacej počasia však nie je dobré striktne dodržiavať tieto termíny. Ak v marci prídu mrazy, môžeme s prvým strihaním viniča pokojne počkať až do apríla. Ak v októbri prídu mrazy, počkajte, kým sa oteplí, a až potom vykonajte najnutnejšie ošetrovacie práce.
• Ako strihať: Odstraňujte staré, poškodené alebo prekrývajúce sa vetvy. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihnite na 2-3 očká - na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihnite staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva. Vetvu strihajte tak, aby na prútiku zostalo asi 3-4 kvetné púčiky. Práca nožnicami musí byť rýchla a efektívna - trhanie viniča môže spôsobiť, že rastlina v miestach nešikovného strihania začne chorieť. Správne strihanie viniča spôsobí, že výhonky začnú produkovať väčší počet púčikov, hrozno bude bohatšie a úrodnejšie. Letné strihanie by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Ak má sadenica dva výhony, jeden silnejší vyväzujte a slabší zrežte, pričom z neho ponechajte jednu tretinu dĺžky.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Vinič môžu napadnúť škodcovia, ako sú vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy a výhonky viniča a v prípade potreby používajte ekologické prípravky na ochranu rastlín. Vinič môže byť náchylný na plesne, ako je múčnatka. Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu a svetla (vďaka pravidelnému rezu) je kľúčové pre prevenciu plesní. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.

Zazimovanie

Ak je tuhá zima, mráz môže púčiky a korene poškodiť. Preto je lepšie sadenicu na konci jesene prikryť. Začnite pracovať v suchom počasí, keď už lístie opadalo a teploty sa pohybujú okolo nuly. Pri výsadbe na jeseň sa nad sadenicou vytvaruje kopček zo zeme (okolitá pôda) na ochranu pred zimnými mrazmi. Pri jarnej výsadbe odporúčame sadenicu mierne zakopčekovať (kvôli neskorým mrazom) do 15. mája. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok, pretože piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda.

Nástupom zimných mrazov sa kopčeky skontrolujú, či nevyčnieva vrch sadenice. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie - prerazí. Kopček do konca mája postupne odstránime. V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Prihrňte kopček zo zeme k sadenici a vyviažte ju k opore, aby ste na jar sadenicu ľahko identifikovali.

Zber hrozna

Zber hrozna, najmä stolového, vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr. Hrozno je pripravené na zber, keď bobule dosiahnu svoju typickú farbu a sladkú chuť - na zistenie správneho času zberu môžete hrozno ochutnať. Pri zbere dbajte na to, aby ste hrozno nepoškodili. Používajte záhradné nožnice na jemné odstránenie strapcov. Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch, častokrát s viničovým prútom. Niektoré odrody ako napríklad Souvenír, Conkordia, Malverína, ak je vhodné počasie, vydržia na kroch až do Vianoc - neopadajú.

tags: #kedy #zapustat #vinic