Vinič hroznorodý je rastlina, ktorá zvládne takmer všetko, no medzi jeho výhonkami číha mnoho výziev, s ktorými sa vinohrad musí popasovať. A kým hrozno nedorazí do pivnice, vinári čelia výzvam spolu s ním. Počas celého roka sa vinohradníci musia starať o zdravie rastlín, aby bola úroda kvalitná. Medzi najčastejšie príčiny poškodenia na viniči patria hubové ochorenia, ktoré sú ovplyvnené počasím, lokalitou, odolnosťou odrôd voči patogénom a taktiež zelenými prácami na kríku. Prirodzená odolnosť rastliny je kľúčová, no nie vždy postačuje. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s usychaním strapcov, ktoré môže mať viacero príčin.
Rozlíšenie porúch a ich príznakov
Je dôležité rozlíšiť dve poruchy s podobnými príznakmi, ktoré môžu viesť k usychaniu strapcov. Prvou je odumieranie strapiny, pri ktorej strapina ostáva zdravá na celom strapci, no vo fenofázach tvorby bobúľ nastáva jej odumieranie. Chuť bobúľ je však kyslá. Druhou poruchou je, keď sa bobule scvrkávajú, usychajú a zostávajú na zelenej strapine. Doteraz nie je presne určená príčina tejto poruchy. Môže dôjsť k poškodeniu úpalom, čo sa prejavuje ako úpal a spála viniča.
Poruchu podporujú aj meteorologické faktory, napríklad sucho a vysoké teploty. Pri nadmernom zaťažení kríka hroznom alebo pri nedostatku živín, najmä pomeru K/Mg v listoch viniča, môže dôjsť k problémom. Ak je pomer K/Mg v listoch viniča 3,5 - 7,0, je správny. V prípade nerovnováhy výživy je potrebné urobiť ochranárske opatrenia.
Vädnutie strapcov sa tohto roku intenzívne vyskytovalo v mladých výsadbách, ktoré v auguste ešte nemali dostatočne vyvinutú koreňovú sústavu. V rodiacich vinohradoch bol výskyt vädnutia pozorovaný neskôr, v septembri, ale iba mierne. Jeho výskyt nebol rovnomerný a závisel od odrody, polohy a obrábania vinohradu. V súčasnosti sa začína intenzita vädnutia zvyšovať. Ide o vážne ochorenie, ktoré nemožno prejsť bez povšimnutia, aj keď na dosiahnutie dobrých úrod hrozna nemusí mať celkový vplyv.
Vzniká, keď vinič vstupuje do rastovej fázy BBCH 85, t. j. na jednotlivých letorastoch sa nachádzajú zdravé aj choré strapce. Príčiny ochorenia doteraz nie sú objasnené. Na vzniku vädnutia viniča pri zbere úrody sa podieľal predovšetkým deficit atmosférických zrážok, ktorý sa počas vegetácie nevyrovnal a do jej konca zostal vysoký. Ďalej to boli vysoké teploty vzduchu, ktoré v lete dosahovali tropické hodnoty, čo spôsobilo, že počasie bolo suché a veľmi teplé.
Hubové ochorenia a ich vplyv
Hubové ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny vzniku poškodení na viniči. Ich výskyt je ovplyvnený počasím, lokalitou, odolnosťou odrôd voči patogénom a taktiež zelenými prácami, ktoré boli na kríku vykonané.
Múčnatka viničová
Vyskytuje sa vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Biely povlak, ktorý pokrýva povrchovú vrstvu bobúľ hrozna, negatívne ovplyvňuje kvalitu muštu aj chuť vína. Napáda strapce, listy i letorasty viniča. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Tento jav je pre chorobu najtypickejší aj najškodlivejší. Puknuté bobule zasychajú alebo sú sekundárne infikované, najčastejšie botrytídou. Najvyššia citlivosť na napadnutie je krátko po odkvitnutí a tiež pri bobuliach do veľkosti hrachu. K napadnutiu bobúľ dochádza väčšinou do fázy zamäkania.
Príznaky: Silno napadnuté listy usychajú a opadávajú. Bobule pokrýva biely povlak, nekrotizujú. V štádiu veľkosti hrášku môžu praskať a vzniká takzvaná „semenná prietrž".
Náchylné odrody: ‘Müller Thurgau’, ‘Modrý Portugal’, ‘Rulandské’, ‘Sப்புகளில்ké zelené’ a ‘Veltlínske zelené’.
Chemická ochrana: Prvé ošetrenie je vhodné uskutočniť pri pučaní a aplikovať prípravky na báze síry. Ďalšie sa odporúča vykonať tesne pred kvitnutím a bezprostredne po odkvitnutí. V závislosti od počasia je potrebné vykonať ošetrenie aj v neskorších fázach vývoja až do obdobia mäknutia bobúľ.
Peronospóra viniča
Patrí medzi najnebezpečnejšie patogény vo všetkých oblastiach pestovania viniča. Napáda všetky časti kra, ako sú listy, kvety, hrozno a letorasty. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča. Kritickou fázou je obdobie od začiatku kvitnutia až do nasadzovania bobúľ. Na listoch viniča sa peronospóra prejavuje typickými olejovými škvrnami. V miestach týchto škvŕn na rube možno pozorovať hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Postihnuté časti listov neskôr zhnednú a odumierajú. Rozvoj ochorenia podporuje kombinácia tepla a vlhka.
Príznaky: Počiatočnými symptómami peronospóry je prítomnosť okrúhlych žltkastých olejových škvŕn na listoch, ktoré sú rôznej veľkosti. Spodná strana listov je pokrytá bielymi škvrnami, pričom napadnuté časti listov po určitom čase zhnednú a nekrotizujú.
Chemická ochrana: Preventívne postreky vykonajte tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných zrážkach.
Pleseň sivá (Botrytída)
Botrytída je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Napáda najmä bobule a strapce, menší význam má napadnutie jednoročných i starších častí krov. Bobule sa scvrkávajú a bývajú pokryté hustým sivým povlakom pôvodcu ochorenia, huby Botrytis cinerea. Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Šírenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty od 18 do 21 °C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie).
Príznaky: Bobule sa scvrkávajú a sú pokryté sivým povlakom.
Chemická ochrana: Proti botrytíde bojujte buď nepriamo zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok, alebo preventívnymi postrekmi rastlín pred uzatváraním strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Neskoré odrody sa za daždivého počasia ošetrujú aj neskôr.
Červená spála viniča
Zriedkavejšia hubová choroba spôsobená hubou Pseudopezicula tracheiphila. Vyskytuje sa najmä na jar pri vysokej vzdušnej vlhkosti a iba lokálne. Optimálna teplota na šírenie je 15 až 20 °C. Pri bielych odrodách sa prejavujú žltými, pri modrých odrodách červenými škvrnami, ktoré sú ohraničené žilnatinou. Nákaza sa začína na jar po teplých dažďoch na listoch. Červenou spálou častejšie trpia modré odrody a vinohrady v suchších oblastiach, na pieskoch a sutiach.
Príznaky: Žlté (biele odrody) alebo červené (modré odrody) škvrny na listoch, ohraničené žilnatinou.
Chemická ochrana: Najúčinnejší je postrek meďnatými prípravkami, ktorý účinkuje zároveň aj proti peronospóre aj na spálu.
Škodlivé obaľovače
Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) a obaľovač pásový (Eupoecilia ambiguella) poškodzujú kvetenstvo, strapinu a neskôr bobule viniča, preto v miestach ich pravidelného výskytu treba kry proti nim chemicky ošetrovať. Oba druhy prezimujú v štádiu kukiel, z ktorých sa od konca apríla liahnu motýle a počas mája prebieha hromadné rojenie. Po oplodnení začnú samičky klásť vajíčka. Vyliahnuté húsenice poškodzujú súkvetia viniča a spriadajú ho vláknami. Tu sa aj kuklia a v júli sa liahnu motýle druhej generácie oboch druhov. Húsenice tejto generácie poškodzujú vyvíjajúce sa bobule, ktoré často podliehajú hnilobe.
Menej známy je obaľovač viničový (Sparganothis pilleriana). Skoro na jar môžete pozorovať vyžraté púčiky, v ktorých sa nachádzajú červenohnedé húsenice. Neskôr na listových čepeliach húsenice vytvárajú dierky alebo väčšie otvory, dochádza k zdeformovaniu listov, ich zlému vývinu a usychaniu. Na výhonkoch a listoch, ktoré sú spradené pavučinou do hniezd, žijú húsenice. Škodlivosť tohto druhu predstavuje iba larválne štádium. Škodca má iba jednu generáciu za rok.
Chemická ochrana: Postrek proti prvej generácii všetkých druhov obaľovačov býva aktuálny v najteplejších oblastiach Slovenska v poslednej dekáde mája, proti druhej v polovici júla. Prípravky sa aplikujú podľa signalizácie.
Ďalšie príčiny odumierania strapcov
Odumieranie strapcov môže byť spôsobené viacerými faktormi. K najčastejším patrí nedostatok vody, vysoké teploty počas vegetácie, nerovnomerné zásobenie živinami, najmä horčíkom a draslíkom, alebo náhle výkyvy počasia. Významnú úlohu zohrávajú aj choroby, ako napríklad pleseň sivá či fytoplazmové infekcie, ktoré môžu poškodzovať cievne zväzky v rastlinných tkanivách. Problémy sa môžu objaviť aj v dôsledku nesprávneho rezu či nadmerného zaťaženia krov.
Preplnenie: Aj keď sa neodporúča kríky polievať počas obdobia dozrievania, v horúcich a suchých letách vám pomôže pár vedier s vodou, aby sa zabránilo zmenšeniu veľkosti bobúľ a ich následnému vysušeniu. Ak krík vytvoril veľa kefiek, je potrebné niektoré z nich odstrániť, najmä pre mladé rastliny.
Nedostatok podpory: Predpokladom pre pestovanie hrozna je vytvorenie opory pre krík.
Poškodenie úpalom: Ak vinič rastie na južnej strane lokality, je možné, že sa bobule popália pod vplyvom priameho slnečného žiarenia.
Poškodenie krupobitím: Ak dôjde k poškodeniu bobúľ krupobitím, neodkladne treba ošetriť vinohrad proti hnilobám.
Zlaté žltnutie viniča: Toto ochorenie je prenášané hmyzom, konkrétne cikádami, ktoré prenášajú fytoplazmu. Pri nasávaní fytoplazmy uschnú alebo sa zakrpatia strapce.
Prevencia odumierania strapcov
Prevencia odumierania strapcov spočíva najmä v dodržiavaní rovnováhy medzi rastom a násadou plodov. Dôležité je zabezpečiť pravidelné zavlažovanie, najmä v suchých obdobiach, a doplniť výživu o prvky, ktoré podporujú vitalitu rastliny, ako sú horčík, vápnik a bór. Vhodný rez, regulácia násady hrozna a prerezávanie listov na zlepšenie prevzdušnenia porastu takisto prispievajú k obmedzeniu rizika. Ochrana proti chorobám musí byť načasovaná a prispôsobená konkrétnym podmienkam vinohradu.
Osvetlenie strapcov: Asi 4 - 6 týždňov pred predpokladaným zberom uskutočnite odlistenie zóny strapcov. Osvetlenie strapcov je dôležité z hľadiska ich kvalitného vývoja, napr. ukladanie cukrov v bobuliach, rozštiepením disacharidu na glukózu a fruktózu. Osvetlenie zaisťuje aj podporou príslušného enzýmu, zodpovedného za transport cukrov. Strapce v prevzdušnenom prostredí, nezahustené, aspoň čiastočne osvetlené sú podstatne odolnejšie k infekciám rôznych chorôb, ako napríklad peronospóry, múčnatky či rôznych hnilôb. Odstraňujte len 1 - 2 listy z výhonku tak, aby ste uvoľnili strapce, ktoré majú byť prevzdušnené a tak menej náchylné na kyslú hnilobu. Nerobte intenzívne odlistenie na južnej a juhozápadnej strane. Odlistenie nesmie byť prehnané, aby strapce neboli poškodzované slnečným úpalom. Úloha každého listu má pre kvalitné dozrievanie hrozna veľký význam.
Optimalizácia výživy: Zamäkanie je druhým termínom odberu listových vzoriek. Výsledky analýzy listov potrebujeme k usmerneniu výživy vinohradu. Optimalizácia výživy viniča je základom pre dosiahnutie zvýšenia indukovanej rezistencie viniča voči chorobám. Dosiahnutie a udržiavanie optimálneho pomeru N/K pre každú fenofázu viniča má podstatný vplyv na akosť hrozna, na zloženie muštu a následný zdravý vývoj a tvorbu vína. Na začiatku dozrievania hrozna, v rastline sa opäť zvyšuje potreba dusíka, najmä pre kvalitné dozrievanie bobúľ a ukladanie rezervných látok do koreňov a dreva. Koncom septembra ošetrite draselným hnojivom na list. Pokiaľ ste ešte neurobili zber, môžete po tomto postreku rátať aj s výrazným zvýšením cukornatosti bobúľ. Listy viniča dokážu veľmi intenzívne a v priebehu krátkej doby (2-3 týždne) prijať draslík, a zabudovať tento draslík do svojho metabolizmu a tým výrazne zvýšiť odolnosť púčikov, ale i kambia viniča voči zimným mrazom.
Udržiavanie bezburinného stavu: V medziradí a príkmennom páse udržujte bezburinný stav, čím preventívne znížite riziko výskytu chorôb. Odlistením zóny strapcov zas zabezpečíte vzdušnosť porastu, a tým aj lepšie preniknutie postrekovej látky k hroznu.
Výber odrôd: Vo veľkej miere dokážu zabezpečiť dobrý zdravotný stav hrozna v čase, keď dozrievajú bobule a keď je ošetrovanie už menej žiaduce aj výber odrôd, ktoré sú rezistentnejšie voči najčastejším chorobám.
Preventívne zásahy: Je lepšie vinohrad trikrát postriekať ešte pred tým, ako začne kvitnúť, než zachraňovať úrodu dva týždne pred zberom. Vo veľkej miere sa využívajú moderné a šetrné postupy, ktoré kladú najväčší dôraz na preventívne zásahy v prvých fázach vegetácie.
Vplyv odumierania na kvalitu hrozna
Odumieranie strapcov má negatívny dopad na vývoj a dozrievanie hrozna. Poškodené strapiny prestávajú zásobovať bobule vodou a živinami, čo vedie k ich scvrkávaniu, zasychaniu alebo predčasnému opadávaniu. Výsledkom je nerovnomerné dozrievanie a zníženie výťažnosti aj kvality úrody.