Komplexný sprievodca pestovaním zemiakov od sadby po zber

Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej a kvalitnej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, aby ste si mohli užiť pocit zadosťučinenia z vlastnej, čerstvej „BIO“ úrody.

Výber sadbových zemiakov a vhodných odrôd

Pre úspešné pestovanie je kľúčový výber kvalitnej sadby a vhodnej odrody. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií, pričom jedným z rozhodujúcich je, či ich chceme pre okamžitú spotrebu, alebo či ich plánujeme dlhodobo uskladniť.

Typy odrôd podľa dĺžky vegetácie a využitia

• Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Zberajú sa postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Môžu sa sadiť dvakrát za sezónu (v apríli a v júni) pre priamy konzum. Príklady: ´Viviana´, ´Bellarosa´, ´Colomba´, ´Flavia´, ´Volumia´, ´Colette´.
• Skoré odrody: Vegetačná doba je 100 až 110 dní. Aj tieto odrody sú vhodné na rýchlu produkciu konzumných zemiakov. Ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Príklady: ´Marabel´, ´Elfe´, ´Dali´, ´Adela´, ´Madeleine´, ´Malvina´.
• Stredne skoré odrody: Vegetačná doba je 110 až 130 dní. Vhodné na uskladnenie, zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
• Stredne neskoré odrody: Vegetačná doba je 130 a viac dní. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
• Neskoré zemiaky: Dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú vhodné na dlhodobé skladovanie.

Varné typy zemiakov

Okrem doby zrenia sa zemiaky delia aj podľa varného typu, ktorý určuje ich najlepšie kulinárske využitie:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Dužina voskových zemiakov sa pri varení nerozpadá. Sú vhodné do polievok, dusených jedál, na pečenie a do šalátov.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny, hodí sa ako príloha, do šalátov, polievok, aj na pečenie a restovanie. Univerzálne zemiaky majú krémovú textúru, ktorá po uvarení drží svoj tvar.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov, čo je skvelé spojivo v cestách. Sú najlepšie na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Ak máte chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C. Múčne druhy zemiakov sa pri varení rozpadajú, preto sú ideálne na pyré a kaše.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste ho v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy (AB, BC atď.): Majú vlastnosti z oboch typov.

Význam certifikovanej sadby

Či už sa do pestovania zemiakov púšťate po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že je certifikovaná, teda úradne preverená a má patričné označenie. Zemiaky sú totiž často napádané vírusmi, ktoré sa prenášajú nekvalitnou sadbou. Na obale certifikovaného sadiva musí byť štítok predpísaných rozmerov a farby spolu s údajmi o kvalite vrátane rastlino-lekárskeho pasu. Týmto spôsobom budete mať záruku odrodovej pravosti, kvality a vysokého výnosu pri dodržaní všetkých pestovateľských podmienok.

Ak s pestovaním zemiakov len začínate, kúpte si zemiaky na sadenie v špecializovaných predajniach. Nepoužívajte tie určené na varenie z bežných obchodov, pretože sú často ošetrené chemikáliami proti klíčeniu a môžu mať aj rôzne choroby. Používanie certifikovaného sadiva je základ pre zdravú a kvalitnú úrodu. Pri opakovanej výsadbe zemiakov na rovnakom pozemku je dôležité vybrať si certifikované sadivo vyšších stupňov rozmnožovania, ako C1/A alebo ELITA.

Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť. Ak sú sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko“ (púčik). Krájanie hľúz je bežná prax, pričom rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko.

Príprava sadiva: Predklíčovanie zemiakov

Predklíčovanie zemiakov patrí medzi osvedčené agrotechnické opatrenia, ktoré vedú k skoršiemu zberu, lepšiemu rastu rastlín a k vyššiemu výnosu hľúz. Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu. Výhodou predklíčených zemiakov je, že rýchlejšie vzchádzajú, sú odolnejšie proti chorobám a úrodu dávajú približne o 2 až 3 týždne skôr ako nepredklíčené, navyše môže byť ešte až o 20 % vyššia.

Postup predklíčovania

Ideálne by malo predklíčovanie zemiakov trvať šesť týždňov, respektíve najmenej šesť týždňov pred plánovaným termínom sadenia by ste mali certifikované hľuzy zemiakov určené na vysádzanie pripraviť. Predkličovať treba aspoň 21 dní, ideálne až 6 týždňov pred plánovaným vysádzaním. Vo februári začnite predklíčovať zemiaky veľmi skorých a skorých odrôd.

1. Fáza narašenia v tme: Najskôr hľuzy naukladajte do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Na nakličovanie vyberte približne rovnako veľké sadivo. Debničky umiestnite do tmavej miestnosti s teplotou v rozmedzí 8 - 12 °C. V týchto podmienkach začnú vyháňať klíčky. Táto fáza trvá približne 3 týždne. Hľuzy nikdy nesmieme dať predklíčovať iba do tmy, pretože by narástli veľmi dlhé, tenké a krehké klíčky, ktoré by sa počas sadenia lámali.
2. Fáza presunu na svetlo: Po troch týždňoch, keď majú klíčky dĺžku 3 až 5 mm, sa sadivo presunie do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 18 °C. Hľuzy uložte v jednej vrstve do debničiek. Takto nechajte zemiaky „dozrievať“ približne 20 - 25 dní. Čím budú mať zemiaky viac svetla, tým kvalitnejšie, teda krátke (0,5 až 1,5 cm), hrubé, pevné a vyfarbené klíčky vytvoria. V spodnej časti hľuzy by mali tiež vyrásť jemné korienky.
   Môžete tiež nízku debničku naplniť 2 až 3 cm vlhkého piesku, preosiateho kompostu alebo rašeliny, zatlačiť zemiakové hľuzy (vždy len jednu vrstvu), zasypať v celej vrstve zvoleným materiálom a uložiť na svetlé miesto s ideálnou teplotou 12 až 15 °C.
3. Fáza otužovania sadiva: Zhruba týždeň predtým, ako budete klíčky sadiť do voľnej pôdy, dajte ich do chladnejšieho prostredia s teplotou 6 - 8 °C. Vďaka tejto fáze sa vyhnú teplotnému šoku a je oveľa pravdepodobnejšie, že sa úspešne ujmú.

Vylomenie klíčkov

Skúsení pestovatelia odporúčajú vylomenie vrcholového klíčka, čím podporíte pučanie ďalších, dovtedy brzdených hlavným. Ak chcete mať veľké zemiaky, poulamujte väčšinu výhonkov a nechajte len tri alebo štyri najsilnejšie. Zdravé a kvalitné klíčky, z ktorých možno očakávať silné rastliny, sú pevné, hrubšie a kratšie. Ich farba závisí od farby odrody. Ak klíčky narastú príliš dlhé, ľahko sa vylomia, sú tenké a neduživé - to sa stane, keď hľuzy necháte príliš dlho v tmavom priestore pri vyššej teplote.

Príprava pôdy na pestovanie zemiakov

Prvým krokom pred samotným sadením je dôkladná príprava pôdy, do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Zemiaky preferujú hlboké, priepustné, piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu, ideálne piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Naopak, ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Zemiakom vyhovujú chránené polohy; nevhodné sú len ťažké, zamokrené pôdy.

Pôdu by ste mali zrýľovať dvakrát: raz na jeseň a druhýkrát na jar pred sadením. Na jeseň pozemok dôkladne zrýľujte a do pôdy zapravte dobre vyzretý maštaľný hnoj, prípadne kompost. Tradične sa hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) zapracováva do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene. Na jar, pred výsadbou, zem ešte raz rozrýľujte a prekyprite (kultivátorom alebo ručne). Ak ste jesenné hnojenie nestihli, použite aspoň NPK hnojivo s pomerom živín 1:1:1. Na jar môžete na prihnojenie použiť aj kvalitný kompost.

Zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny, najmä na draslík. Nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Výbornou alternatívou je frass (hmyzí trus), ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru.

Dôležité je tiež striedanie plodín. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Každé dva roky je dôležité miesto na sadenie meniť, aby ste sa vyhli potenciálnym škodcom a chorobám v pôde z predošlých úrod. Najväčšiu kvalitu hľúz dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine.

Výsadba zemiakov

Správny čas a spôsob výsadby sú kľúčové pre dobrú úrodu. Zemiaky sú teplomilné rastliny. Ideálny čas výsadby je od polovice apríla do konca mája, v závislosti od konkrétnej odrody a priebehu počasia. Dôležité je, aby bola pôda pri sadení už mierne prehriata, ideálne na 8-10 °C. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. Preto sa s výsadbou netreba ponáhľať a obdobie sadenia si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz.

Hĺbka a rozostupy výsadby

Existuje viacero spôsobov, ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa najlepšie darí v kyprej a priepustnej pôde s dostatkom živín. Zemiaky sa vysádzajú do predom prekyprenej pôdy.

• Hĺbka výsadby: Najvhodnejšia je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba (napríklad 5 až 7 cm), tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka a ich zozeleneniu. Pri hlbšej výsadbe (napr. 20 cm) síce hľuzy vyklíčia neskôr, no je možné získať vyššiu úrodu a menej sa vyskytujú zelené hľuzy. Predklíčené zemiaky nesaďte hlbšie ako do 10 cm, pretože spodné vrstvy pôdy sú v apríli ešte priveľmi studené, čo by brzdilo rast.
• Rozostupy: Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 60 cm, v závislosti od kvality pôdy (čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy). Medzi výsadbovými riadkami by mala byť vzdialenosť 40 až 70 cm (väčšia vzdialenosť je dôležitá pre vzdušnosť, priestor pre rastliny a pracovný priestor na odburiňovanie a prekyprovanie). Ideálne rozostupy sú 30 cm medzi hľuzami a 60 cm medzi riadkami pre bohatú úrodu. Hľuzy vkladáme klíčkom nahor, pričom dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili.

Špeciálna jama na hľuzy

Mnohí záhradkári nedajú dopustiť na špeciálnu jamu určenú práve na predprípravu zemiakov. Ide o jednoduchý, no dôležitý krok, ktorý zabezpečí optimálne podmienky pre klíčenie a prvotný rast. Tým, že sa pôda v jame dokáže lepšie prehriať a zároveň zostáva vzdušnejšia, hľuzy sa rýchlejšie zakoreňujú a pripravujú na prenos do voľnej pôdy. Ak chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť - asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypte kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie

Po úspešnom zasadení zemiakov je starostlivosť už menej náročná, no stále dôležitá pre maximalizáciu úrody.

Zálievka

Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, obzvlášť v období sucha a vysokých teplôt. Voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam.

Prihŕňanie (kopcovanie) pôdy

Prihŕňanie alebo kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahrnieme čo najvyššiu vrstvu hliny. Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Tento proces sa odporúča opakovať 3-4 krát, čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.

Kopcovanie je nutné, pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Hľuzy nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu, keďže sa v nich tvorí toxický solanín. Pri hrobčekovaní si dávajte pozor, aby ste klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Odburiňovanie

Počas doby pestovania je dobré záhon so zemiakmi aspoň párkrát okopať a odstrániť burinu. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Robte to však veľmi zľahka a opatrne. Keď zemiaky vyrastú a vytvoria dostatočný tieň, rast burín sa potlačí.

Niekedy nás môže prekvapiť počasie. Stále platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli nepripravených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky, hoci sú pomerne odolné, môžu napadnúť rôzni škodcovia a choroby, ktoré môžu poškodiť, či dokonca celkom zničiť úrodu. Preto je dôležité vedieť, ako sa im brániť.

Najčastejší škodcovia zemiakov

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Asi najznámejší škodca zemiakov. Larvy aj dospelé jedince sa živia listami a stonkami. V malých záhradách sa mandelinky zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou, môžete pridať do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Ak pestujete zemiaky rok čo rok po sebe na rovnakom mieste, je vysoká pravdepodobnosť, že pásavka prezimovala na záhone a veľmi skoro nájde vňate tohtoročných zemiakov. Akonáhle sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Živia sa koreňmi rastlín. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine a pred výsadbou dôkladne odburiť hriadky. Drôtovce milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy.

Najčastejšie choroby zemiakov

• Chrastavitosť: Táto choroba je skôr estetická. Prejavuje sa tromi typmi takzvaných chrastičiek - vyvýšenými, hlbokými a plochými, ktoré sú viditeľné len na šupke a neprenikajú do dužiny. Baktérie zostávajú v pôde. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom. Na prevenciu pestujte odrody menej citlivé na toto ochorenie a predchádzajte podmienkam vhodným pre rozvoj baktérie (viac poškodzované sú porasty na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde nebol dostatočne rozložený organický materiál).
• Hnedá hniloba: Na povrchu hľúz vidieť tmavohnedé škvrny - zhluky podhubia, ktoré môžu vyzerať ako kúsky hliny. Po umytí sa však ešte viac zvýraznia. Dôležité je dodržiavať osevný postup a používať zdravé sadivo.
• Fytoftóra (pleseň zemiaková): Je to najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov, ktorá napáda vňať aj hľuzy. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Ak sa v pôde vyskytujú aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, je potrebné na danom mieste minimálne tri roky zemiaky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
• Suchá škvrnitosť: Na povrchu napadnutých hľúz sú plytké sivohnedé preliačiny. Základom ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone, hlavne na vlhších stanovištiach.

Zber zemiakov

Termín zberu zemiakov závisí od odrody a účelu pestovania. Vždy platí pravidlo, že zber prebieha až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam.

• Mladé/rané zemiaky: Zbierajte, keď rastliny kvitnú, teda približne 10 až 12 týždňov po výsadbe (60-90 dní). Rané zemiaky dozrievajú už koncom júna.
• Zrelé/neskoré zemiaky: Sú pripravené na zber na konci vegetačného obdobia, keď zelené časti odumrú a vňať začne vädnúť a žltnúť. Prejavuje sa to poklesom a žltnutím listov. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby, väčšinou až v auguste alebo v septembri až polovici októbra.

Pri zbere zemiakov si musíte uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili. Zemiakovú vňať po zbere nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

Skladovanie zemiakov

Po zbere je dôležité správne uskladnenie zemiakov. Úrodu jemne očistite, ale neumývajte, aby ste nepoškodili pokožku zemiakov. Nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu.

Zemiaky skladujte vo vrstvách na tmavom, vlhkom a chladnom mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C. Vyššie teploty zrýchľujú proces mäknutia, zatiaľ čo príliš nízke teploty, napríklad v chladničke, môžu prispieť k tvorbe nezdravého akrylamidu v hľuzách. Dôležité je tiež dbať na to, aby zemiaky nezačali klíčiť, klíčky totiž obsahujú zdraviu škodlivý solanín, ktorý môže pri konzumácii spôsobiť zdravotné ťažkosti.

Rané zemiaky majú pomerne krátku trvanlivosť. Ak ich skladujete dlhšie ako dva týždne, začínajú postupne strácať svoju čerstvosť aj nutričné prednosti. Rýchlejšie zvlhnú, zvodnatejú a strácajú typickú krehkosť. Ak sa ich rozhodnete uchovávať dlhšie, umiestnite ich do suchého a tmavého prostredia s teplotou ideálne okolo 8 °C.

Netradičné metódy pestovania zemiakov

Zemiaky nemusíte pestovať len v záhonoch. Úrodu si zabezpečíte aj pri pestovaní v nádobách, sudoch alebo vo vreciach. Keďže zemiaky rastú v zemi, na ich pestovanie mimo záhonov potrebujete väčšiu a hlbšiu nádobu. Nádobu umiestnite na miesto, kde je priame slnečné svetlo aspoň 6 hodín denne. Zemiaky potrebujú neustále vlhkú, dobre odvodnenú, kyslú pôdu s vysokým obsahom organických látok. V premokrenej pôde hnijú a v suchu nerastú.

Pestovanie v nádobách

Kúsky sadbových zemiakov vysádzajte tak, aby očká smerovali nahor a do hĺbky približne 10 centimetrov. Nemali by byť bližšie od seba ako 30 centimetrov, môžete ich, samozrejme, dať po jednom do viacerých kvetináčov. Keď budú stonky zemiakov vysoké približne 25 centimetrov, nahrňte okolo nich pôdu - do polovice a tento postup opakujte každé 2-3 týždne. Sadbové zemiaky zasaďte na dno kvetináča a zakryte len niekoľkými centimetrami zeminy. Keď narastú, pridajte do nádoby ďalšiu zmes, pričom každé 3 týždne zakryte polovicu vyrastenej stonky, kým nebude črepník plný. Pásavke zemiakovej sa niekedy nevyhneme ani pri pestovaní zemiakov na terasách či balkónoch. Ak si ju všimnete, jednoducho ju odstráňte ručne.

Pestovanie v slame alebo komposte

Zemiaky môžete pestovať aj v slame alebo komposte. Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.

Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním, aby bol viac kompaktný a lepšie zadržiaval vlahu. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký, až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.

Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.

Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.

tags: #sadbove #zemiaky #na #sadenie #vychod