Jabloň domáca: Charakteristika, pestovanie a význam

Jabloň domáca (lat. Malus domestica) je vytrvalý opadavý strom, ktorý patrí do rodu Jabloň (Malus) z čeľade ružovitých (Rosaceae). Rod Malus zahŕňa okolo 30 až 50 druhov listnatých stromov alebo kríkov, ktoré pochádzajú z mierneho pásma Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Jabloň domáca je jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších ovocných stromov na svete.

Podľa nedávnych výskumov vznikli súčasné kultivary jablone domácej vývojom zo stredoázijského druhu Malus sieversii, bez významnejšej účasti iných druhov, čo naznačuje, že nejde o rozsiahlu hybridizáciu, ako sa predtým predpokladalo. Jabloň domáca (Malus domestica) pochádza z juhozápadnej Ázie a v mnohých odrodách sa pestuje v miernom podnebí po celom svete.

Botanická charakteristika

Kmeň a koruna

Jabloň je dlhoveký strom, ktorý dosahuje výšku až 15 metrov a dožíva sa spravidla 60 až 100 rokov, u niektorých odrôd aj viac. Kmeň je priamy, s šedohnedou až čiernošedou borkou (kôrou), ktorá je v dospelosti šupinovito alebo v pozdĺžnych pruhoch popraskaná. Koruna jablone je široko guľovitá až rozložitá, prípadne vajcovitá.

Listy

Listy jablone sú striedavé, krátko stopkaté. Čepeľ listu je vajcovitá až elipsovitá, dlhá 3 - 10 cm, na okraji pilovitá alebo vrúbkovaná.

Kvety

Kvety sú zoskupené v chocholíkoch na skrátených vetvičkách, nazývaných brachyblasty. Sú päťpočetné, obojpohlavné, biele s ružovým až purpurovým nádychom. Rovnako ako u všetkých ostatných zástupcov čeľade ružovitých (ako sú hruška, čerešňa, hloh, trnka, slivka či ruža) majú kvety jabloní päť okvetných lístkov. Kvetné lístky sú zrastené do pohárika, z ktorého sa neskôr vyvíja dužina plodu.

Plody

Plodom jablone je guľovitá, dužinatá malvica - jablko. Uprostred plodu sa nachádza päťdielny pergamenovitý jadrovník s jedným až dvoma semenami v každom plodoliste. Jablko je dužinaté a v prírodných podmienkach dozrieva v období augusta až septembra. Farba, veľkosť a chuť jablka sú veľmi variabilné v závislosti od konkrétnej odrody, od zelenej cez oranžovú až po sýto červenú.

Pôvod a ekológia jablone

Jabloň planá (Malus sylvestris), známa aj ako plánka, je prirodzeným stromom lužných lesov a spoločností hrabových a dubových lesov. Rastie tiež na hrebeňoch a v divokých húštinách, avšak v súčasnosti sa v samovýseve vyskytuje už len nanajvýš zriedkakedy. Plody jablone lesnej sú malé, tvrdé a kyslé. V ovocinárstve sa plánka používa ako podpník pre pestovanie kultúrnych odrôd jabloní. Ak sa kultivované jablone vysídlia z ovocných záhrad, ich potomkovia opäť rýchlo nadobúdajú charakteristické znaky divokej formy jabloní, napríklad vytváranie tŕňov.

Archeologické nálezy jabĺk v ľudských sídliskách sú časté už od neolitu, čo svedčí o dlhodobom využívaní tohto ovocia človekom. Nie je však známe, koľko z týchto nálezov pochádzalo už z kultivovaných rastlín.

Niektoré druhy a krížence jabloní, napríklad Malus floribunda x Malus purpurea s ozdobnými tmavopurpurovými kvetmi, sa pestujú aj ako parkové dreviny alebo ako bonsaje.

Pestovanie a odrody jabloní

Nároky na pestovanie

Jabloň vyžaduje hlboké, priepustné, humózne a dostatočne vlhké pôdy s pH v rozmedzí 6,2 až 7,5. Najvhodnejšie oblasti pre pestovanie jabloní sú polohy do 350 m n. m., pričom niektoré odrody možno pestovať až do 500 m n. m., avšak s obmedzením pre neskoro dozrievajúce druhy. Pre jablonku je dôležité aj dostatočné množstvo slnečného svetla. Na ťažších pôdach býva rast stromčekov v prvých rokoch pomalší. Nevhodné sú kamenisté, plytké pôdy s vysokou hladinou spodnej vody.

Starostlivosť a podpníky

Dôležitou súčasťou starostlivosti o jabloň je strihanie konárov, ktoré zabezpečuje silu stromu a predchádza ich lámaniu pod váhou úrody. Zásadnou podmienkou pestovania jabloní v tvare vretien je výber vhodných podpníkov. Pre intenzívne nízkokmenné tvary štíhlych vretien sa volia slabé až veľmi slaborastúce podpníky. Momentálne najrozšírenejší a najplastickejší k stanovištným podmienkam je podpník M9 a jeho klony (T337, T339 a Carolina). Medzi ďalšie vhodné podpníky pre vretená patria M26, M27, J-TE-E, J-TE-F, J-TE-G, J-TE-H. Absolútne uspokojivé výsledky sú dosahované na bezviróznom podpníku M9, preto je dôležitá aj bezviróznosť výsadbového materiálu.

Rozmanitosť odrôd

Šľachtiteľskou činnosťou bolo po celom svete vypestovaných viac ako 7500 kultivarov jabloní, čo z jablka robí najrozšírenejšie pestované ovocie. Odrody sa delia podľa doby dozrievania na letné, jesenné a zimné. Rôzne odrody ponúkajú jablká rozličných farieb, od zelenej, oranžovej až po sýto červenú, a tiež rôznych chutí - šťavnaté či sypké, malé alebo veľké.

Medzi známe odrody patria napríklad Jonathan, Ontario, Golden Delicious, Rubín, Jonagold a Spartan.

• Jesenné odrody: K najvýznamnejším patria Gala a jej klony, najmä klon Schniga/Schnitzer/Schnico, ale aj novšie klony Simmons/Buckeye, Gala Decarli fendeca a Galaval, ktoré majú vysokú trhovú hodnotu. Z ďalších moderných jesenných odrôd sú to napríklad Honeycrisp, Antares a Daliclass.
• Zimné odrody: Stálicou výsadieb je odroda Golden Delicious a jeho klony (Smoothie, klon B, Reinders, Golden Parsi, Pink Gold). Pre oblasti s dlhšou vegetáciou sú vhodné neskoré odrody ako Fuji a jej klony (Kiku 8, Fubrax, King Fuji, Raku-Raku). Odroda Braeburn a jej klony Hilwell a Mema sú v modernom ovocinárstve už na ústupe, zatiaľ čo stabilné miesto si drží odroda Granny Smith a najmä jej klon Challenger. Hodnotným klonom odrody Pinovy je Evelina, ktorá pravidelne získava titul Jablko roka. Stálicami výsadieb sú aj české odrody Rubinola a Topaz (resp. Red Topaz).

Špeciálne miesto zaujímajú klubové odrody, ktoré sú marketingovo silno propagované, licenčne chránené a uvádzané na trh pod vlastnou značkou v limitovanom množstve. Tieto odrody sú často cenovo drahšie. V súčasnosti je však veľká škoda, že mnohé staré, overené odrody sú na ústupe a ťažko dostupné, čo ohrozuje ich zachovanie.

Zdravotné benefity a využitie jablka

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Jablká sú priam zásobárňou zdraviu prospešných látok pre naše telo. Posilňujú celú látkovú premenu, regulujú zažívanie a povzbudzujú tvorbu krvi. Obsahujú dôležitý vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, a tiež pektín, ktorý pomáha telu zbavovať sa škodlivín viazaním ich na seba a odvádzaním von. Z minerálov sú zastúpené vápnik, horčík, draslík a železo. Jablko je bohaté aj na antioxidanty, ktoré sú dôležité v boji proti rakovine.

Tradičné liečiteľstvo a bylinkárstvo oceňuje jablko pre jeho široké spektrum účinkov:

• Regulácia zažívania: Syrové jablká pomáhajú pri zápche, zatiaľ čo nastrúhané alebo varené jablká sú účinné pri hnačke. Dobrou kúrou pri hnačke sú 2-4 nastrúhané jablká trikrát denne za podpory bylinkového čaju. Ak zažívanie potrebuje skôr povzbudenie, potom sú tou správnou voľbou pečené alebo vyprážané jablká.
• Podpora imunity: V období chrípky je jablko účinné pri horúčkach, kašli a bolestiach hlavy.
• Metabolizmus: Povzbudzuje metabolizmus tukov, prečisťuje celý organizmus a pôsobí močopudne.
• Kardiovaskulárny systém: Znižuje krvný tlak a hladinu cholesterolu.
• Detoxikácia: Čerstvé alebo pečené jablká stimulujú činnosť pečene a obličiek, potláčajú tvorbu kyseliny močovej. Čaj z jablkových šupiek stimuluje močový mechúr a obličky.
• Pre diabetikov: Pomáha regulovať hladinu cukru v krvi.
• Ochrana mozgu: Pokladá sa za ochrancu mozgu pred chorobami ako Alzheimer a Parkinson.
• Ústna hygiena: Má dezinfekčné účinky v ústach a pomáha posilňovať ďasná.
• Diéty: Je skvelou potravinou pri diétach.

Mladé listy jablone sa v máji ojedinele zbierali na prípravu čajov čistiacich krv. Kvety sa v minulosti zbierali pre kozmetické účely, napríklad na výrobu pleťových vôd.

Spracovanie a kulinárske využitie

Jablká sa zbierajú zrelé v neskorom lete a na jeseň. Sú dôležitým konzumným ovocím a surovinou pre potravinársky priemysel. Spracúvajú sa celé alebo len ich šťava. Medzi obľúbené spôsoby spracovania patria:

• Sušenie (krížalky): Jablká sa krájajú na plátky (krížalky) a sušia sa prirodzene alebo v sušiarňach pri teplote do 60 °C. Je dôležité ich skladovať v suchu a tme, aby nezvlhli.
• Jablková výživa: Jablká sa olúpu, pokrájajú na menšie kúsky a varia s vodou (prípadne s iným ovocím) do mäkka. Potom sa rozmixujú, prípadne dosladia a horúce plnia do pohárov a sterilizujú.
• Jablkové šupky na čaj: Pretože jablčná šupka obsahuje najviac vitamínov, usušené šupky (pokrájané na menšie kúsky a sušené v rúre pri cca 50 °C do lámavosti) sú skvelým základom na čaj v zimnom a chrípkovom období.
• Pečený čaj: Základom sú jablká, ku ktorým sa pridáva iné ovocie (napríklad jahody, maliny, ríbezle, černice, čučoriedky - čerstvé alebo mrazené), cukor a korenie (klinček, badián, škorica, vanilka). Zmes sa pečie v rúre pri 150 °C 30-40 minút a horúca sa plní do pohárov a sterilizuje.
• Jablčný ocot: Jablká sa umyjú, odstránia sa stonky a nastrúhajú sa aj s jadierkami a šupkou (asi 1 kg). Zalejú sa 1,5 litrom vody, prikryjú gázou a nechajú kvasiť 10-12 dní za občasného miešania. Po scedení sa zmes preleje do čistého pohára a nechá kvasiť ďalších 21 dní bez miešania.
• Pleťová maska: Jablko sa očistí a nastrúha na jemnom strúhadle. Takto pripravené jablko (s možnosťou pridania lyžičky medu) sa preloží na gázu a priloží na tvár a dekolt, kde sa nechá pôsobiť 15-20 minút pre osvieženie pleti.

Jablko v kultúre a mytológii

Jablko bolo odedávna dôležitým symbolom v mnohých kultúrach. Bolo symbolom lásky, plodnosti, ale aj hriechu a večnej mladosti.

• Staroveké Grécko: V gréckom mýte bohyňa zeme Gaia darovala jednu posvätnú jabloň nebeskej kráľovnej Hére pri príležitosti jej svadby s Diom. Tieto zlaté jablká rástli v záhrade Hesperid, stráženej nymfami Hesperidkami a bdelým drakom Ladónom. Jablká sa spájali aj s Afroditou, bohyňou lásky a krásy. Je nápadné, že grécke "ostrovy jabĺk" ležali na západe, za západom slnka.
• Keltská mytológia: Významnou časťou keltského inosveta je Tir Nan Og, „krajina večnej mladosti“, ktorá sa často popisuje ako ostrov v západnom mori, nazývaný aj Avalon. Názov Avalon znamená „jablko“. Historický Avalon je starý keltský názov posvätného pahorku z Glastonbury, kde boli kedysi jabloňové sady. Okolité grófstvo Somerset bolo známe svojimi jablkami a jablčným vínom, hoci vtedy mohli byť jablone kultivované len na niekoľkých vyvýšeninách. Jabloňová záhrada a svätyňa trojjedinej bohyne bola s najväčšou pravdepodobnosťou bránou so sedemkrát obtočeným špirálovitým chodníkom. V keltských povestiach je jablko vnímané ako dar života a večnej mladosti, ktorý dopravuje smrteľníkov do zeme nesmrteľných, napríklad kráľa Artuša. V mýte je jablko platným lístkom, umožňujúcim dostať sa z jedného sveta do druhého.
• Germánska mytológia: V Asgarde, blízko srdca stromu sveta, stráži bohyňa Idun kúzelné jablká, ktoré udržujú bohov Ásov večne mladými.
• Kresťanská tradícia: Hoci v Biblii nie je špecifikované, aké ovocie Eva odtrhla zo stromu poznania, prví prekladatelia Biblie v súlade s predkresťanskou tradíciou nahradili granátové jablko jablkom miernych zemepisných šírok, čím posilnili jeho symbolický význam v kresťanskej kultúre.
• Obrady a zvyky: Obrady plodnosti a svadby s jablkami sa vyskytovali v celej západnej Európe, rovnako ako aj pri juhoslovanských svadobných zvykoch.

Ďalšie zaujímavosti

Terapia Bachovými kvetmi používa divokú formu jablka, plané jablko (crab apple), ktorá je spájaná s témou bezúhonnosti. Pre ľudí, ktorí inklinujú k pedantizmu a nevôli so sebou samým alebo sa cítia byť nečistými, môže extrakt z crab apple priniesť úľavu.

V zime si na plodoch jabloní pochutnávajú hlavne čierne vtáčiky drozdy, ale aj srnky, lane a diviaky.

tags: #jablon #domaca #celad