Jačmeň a pšenica patria medzi najstaršie pestované kultúrne plodiny. Všetky kultúrne druhy jačmeňov patria pod jeden kultúrny druh - Hordeum vulgare L. - jačmeň siaty. Jačmeň je samoopelivý. Jačmeň jarný má pomerne vysoké nároky na podmienky prostredia a vegetačné faktory. Veľmi citlivo reaguje na výkyvy počasia.
Pre úspešné pestovanie jarného jačmeňa je kľúčový správny výber odrody pre danú lokalitu a účel pestovania. Prvým predpokladom pre dosiahnutie dobrej úrody je použitie kvalitného, uznaného osiva.
Pôdne a Klimatické Podmienky
Najvhodnejším typom pôd pre pestovanie jarného jačmeňa sú černozeme, hnedozeme, luvizeme a fluvizeme. Z pôdnych druhov sú ideálne pôdy stredne ťažké, hlinité až piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prevzdušnené. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé a kamenisté.
Jačmeň jarný uprednostňuje stredne ťažké hlinité pôdy bez štrukturálneho poškodenia, s primeranými živinami a možnosťou vodného zásobovania na jar. V prípade ľahších pôd sa musí zabezpečiť adekvátne dodávanie živín a pravidelné zrážky.
Jačmeň jarný je však veľmi efektívny v súvislosti s vodou a dokáže poskytovať úrodu aj v suchých kultivačných oblastiach, pričom vhodné sú najmä spôsoby pestovania zachovávajúce vodu a adaptované odrody.
Keďže pre jačmeň nie je dôležitá dĺžka dňa, významne ani neovplyvňuje jeho pestovanie. Kvôli svojmu krátkemu vegetačnému obdobiu a relatívne malým požiadavkám na tepelný súčet (približne 1200 °C) potrebný na dozretie, môže byť vhodný pre vyššie položené alebo suboptimálne poľnohospodárske oblasti.
Úroda jarného jačmeňa je najlepšia na dobrých pôdach s neutrálnou reakciou zeminy. Úrodu redukuje okysľovanie a nedostatok vápenca, ako aj pestovanie vo vlhkých podmienkach.
Klimatické faktory ako svetlo sú nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu a ovplyvňujú najmä odnožovanie a neskôr kvalitu zrna. Svetlo má vzťah aj k vývinu jačmeňa. Jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto jačmene skôr siate prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čím sa predlžuje prechod etáp organogenézy, keď sa formuje klasové vreteno a klásky.
Príprava Pôdy a Výsev
Príprava pôdy
Základná príprava pôdy je závislá od predplodiny. Po zbere predplodín sa odporúča orba do hĺbky 0,18 - 0,24 m. V ekologickom hospodárení sa povrch pôdy po orbe urovná a podľa pôdno-klimatických podmienok a spektra burín sa likvidujú vzídené buriny plytkým podrezaním koreňovej sústavy.
Pri sejbe jačmeňa príprava pôdy spočíva v urovnaní a prekyprení povrchu pôdy do hĺbky 0,04 až 0,06 m.
Časté problémy spojené s jarnou prípravou pôdy a hnojením pozemkov v dôsledku nevhodného počasia nútili pestovateľov a výskumníkov prehodnocovať zaužívané postupy.
Termín sejby a výsevok
Termín sejby ozimného jačmeňa sa volí podľa konkrétnych agroekologických podmienok stanovišťa tak, aby sa umožnilo rastlinám na jeseň odnožiť.
Jačmeň jarný klíči pri teplote pôdy 1 - 3 °C. Sejeme ho čo najskôr na jar, zásadne do dobre pripravenej pôdy, pretože je citlivý na tzv. „zamazanie“ zrna. Pri extrémne skorej sejbe jačmeň klíči pomaly a hrozí riziko napadnutia pôdnymi mikroorganizmami alebo poškodenie z nedostatku vzduchu, čo vedie k horšej vzchádzavosti a nedostatočnému vývinu porastu.
Optimálna hĺbka sejby pre jačmeň je 30 - 40 mm. Odporúčaný výsevok pre pestovanie v dobrých podmienkach je 3,5 - 4,0 mil. klíč. zŕn na ha, v horších podmienkach a pri neskorej sejbe sa zvyšuje na 4,5 mil. klíč.
Vhodný výsevok sa volí podľa termínu sejby, výnosového potenciálu odrody a úrodnosti stanovišťa. Pri skorom výseve a priaznivých podmienkach pre klíčenie zvyčajne postačuje 300 až 350 klíčivých zŕn na m², čo pri hmotnosti tisíc zŕn 160 až 180 kg/ha vedie k porastom so 650 až 850 klasmi na m². V prípade nepriaznivejších podmienok a neskoršieho termínu sejby sa odporúča výsevok navýšiť na 380 až 500 klíčivých zŕn na m², teda 180 až 230 kg na hektár.
Vhodnosť skorého termínu sejby je daná aj tým, že jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto skôr siate odrody prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo má pozitívny vplyv na dynamiku rastu, rozvoj koreňovej sústavy a diferenciáciu klasov.
V prípade odstránenia nevýhod slabého koreňového systému je predpoklad na dosiahnutie vysokej úrody. Produkčná schopnosť jačmeňa je 3-krát väčšia ako u pšenice a za deň dokáže vytvoriť až 92 kg/ha fytomasy.
Pre rýchle a rovnomerné vzchádzanie a podporu rýchleho vstupu do odnožovania je dôležitá kvalitná príprava pôdy a hĺbka sejby 2 - 3 cm.
Výživa a Hnojenie Jarného Jačmeňa
Úroveň výživy rastlín je jedným z najdôležitejších intenzifikačných faktorov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast a vývoj rastlín. Živiny z pôdnej zásoby a hnojív formujú výšku a kvalitu produkcie, a ich sústavná úhrada sa podstatne podieľa na stabilizovaní vyšších úrod.
Jačmeň jarný je medzi obilninami považovaný za citlivý na hnojenie, čo vyplýva z jeho menšieho koreňového systému a krátkeho obdobia výživy, počas ktorého prijíma veľké množstvo živín. V prvom mesiaci po vzídení vytvorí asi 18 - 20 % celkového množstva fytomasy a prijme 40 - 60 % celkového množstva živín. Preto potrebuje dostatok prístupných živín v pôde, najmä dusíka.
Potreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva slamy je približne: N - 24 kg, P - 5,0 kg, K - 20,0 kg.
Dusík (N)
Dusík je najdôležitejšou živinou vo výžive jarného jačmeňa. Potreba dusíka na 1 t zrna a príslušného množstva slamy je 24 kg. Prihnojenie dusíkom je možné vykonať ako vo fáze odnožovania (pozitívne vplýva na kvalitu úrody), tak i na začiatku steblovania (pozitívne vplýva na kvantitu úrody).
Aplikácia minerálnych hnojív by mala vyplývať z pôdneho rozboru. Pri určovaní správnej úrovne výživy je potrebné zohľadniť úrodnosť a obsah jednotlivých živín v pôde, očakávanú úrodu, predplodinu a odhadovaný mineralizačný potenciál organickej hmoty v pôde.
V praxi sa stretávame s dvoma prístupmi k hnojeniu sladovníckeho jačmeňa dusíkom:
- Jednorazové predsejbové hnojenie: Pri jeho pestovaní na biologicky činných pôdach sa realizovalo jednorazové predsejbové hnojenie dusíkom. Nedostatočné hnojenie sa eliminovalo prihnojením, avšak s rizikom zhoršenia kvality zrna.
- Delená dávka dusíka: Predsejbová dávka a druhá dávka v štádiu odnožovania až začiatku steblovania. V tomto prípade je potrebné dávku a formu aplikovaného dusíka voliť podľa aktuálneho obsahu prístupného dusíka v pôde a v rastlinách.
Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár. Pri sladovníckom jačmeni, pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom, sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30 až 40 kg N na hektár. Po horšej predplodine (obilnina) sa dávky navyšujú približne o 20 - 30 kg.
Pre presnejšie stanovenie optimálnych dávok dusíka je potrebná laboratórna analýza obsahu živín v pôde.
Fosfor (P) a Draslík (K)
Na dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa je potrebné zaistiť dostatočnú výživu fosforom a draslíkom. Tieto živiny sa podieľajú na vyššej hmotnosti tisíc zŕn, znižovaní obsahu dusíkatých látok a na zvyšovaní obsahu škrobu.
Dobrá výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu a lepšie využívanie pôdnej vlahy. Draslík najviac ovplyvňuje sladovnícku hodnotu jačmeňa, pretože zvyšuje kyprosť zrna, škrobnatosť, podporuje tvorbu jemnej plevy, zvyšuje skorosť a odolnosť proti poliehaniu. Hnojeniu draslíkom treba venovať náležitú pozornosť.
Dobrá úroveň fosforečnej výživy pozitívne ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna, zvyšuje odolnosť proti poliehaniu, pôsobí na znižovanie obsahu bielkovín a pozitívne ovplyvňuje podiel zrna I. triedy.
Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdy. Tieto živiny sa čiastočne využijú v danom roku a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané v ďalších rokoch.
Využitie fosforu z hnojív je približne 20 %, z pôdy 13 %. Využitie draslíka z hnojív je 40 %, z pôdy 10 %. Na ľahkých, premývaných pôdach s malou sorpčnou schopnosťou môže počas vlhkej zimy dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy.
Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou.
Horčík (Mg) a Mikroelementy
Na kvalitu zrna vplýva tiež dostatočný príjem horčíka. Vzhľadom na súčasný stav porastov jarného jačmeňa, ktorý sa vyznačuje predovšetkým slabým koreňovým systémom a nedostatočným nasadením odnoží, je vhodné pri jeho výžive využívať cielenú stimuláciu prípravkami s obsahom mikroprvkov.
Principiálne sa v biopestovaní predpokladá využitie biostimulačného efektu v kombinácii s obsahom makro a mikro prvkov v rôznych prírodných materiáloch. Známy je účinok medi, kremíka, síry, fosforu (napr. Tecamin Flower), draslíka (napr. Tecamin Brix) pri preventívnej bioochrane rastlín pred napadnutím chorobami.
Hnojenie na list (Listová aplikácia)
V posledných rokoch je badať trend cielenej stimulácie rastlín prípravkami, ktoré sa aplikujú priamo na list. Vhodnou alternatívou pre jačmeň jarný je aplikácia prípravkov na báze humínových látok (napr. Humix® Univerzál).
Funkcia humínových látok v počiatočných rastových fázach jačmeňa spočíva v podpore tvorby nových koreňov, jemného koreňového vlásnenia a tvorby odnoží. V dôsledku intenzívnejšieho rastu sa zvyšuje úrodnosť a kvalita produkcie. Tieto látky zabezpečujú lepší príjem a zabudovávanie živín do rastliny, stimulujú regeneráciu rastlinných buniek a pôsobia protistresovo.
Hnojivo Humix® Univerzál je vhodné na pôdnu aplikáciu, ale odporúča sa používať aj na listovú aplikáciu. Aplikáciou na list sa zintenzívňuje výživa rastlín, podporuje rast koreňového systému a celej rastliny, čo vedie k dosiahnutiu vyššej a kvalitnejšej úrody.
Aplikácia Humix®-u Univerzál v dávke 3 - 5 l.ha⁻¹ v období odnožovania významne ovplyvňuje rast nových koreňov a podporuje odnožovanie. Na začiatku steblovania je optimálne aplikovať Humix® Univerzál v dávke 3 - 5 l.ha⁻¹, táto aplikácia zvyšuje intenzitu rastu rastlín jačmeňa čím výrazne ovplyvňuje výšku dosiahnutej úrody.
Svoje opodstatnenie má aj doplnková listová výživa v podobe špecifických prípravkov, ktoré dodávajú rastlinám potrebné mikroelementy počas vegetácie.
V rámci pokusov sa overoval aj vplyv pridávania stimulačných látok do morenia osiva, kde sa v porovnaní s kontrolou dosiahla úroda vyššia od 0,6 - 1,1 t/ha.
Ochrana proti Chorobám, Škodcom a Burinám
Pri biopestovaní sa orientujeme na potláčanie škodlivých činiteľov ako sú buriny, choroby a škodcovia. Proti premnoženiu burín a tvorbe prísušku v porastoch používame najmä bránenie prútovými bránami. Brány sa nepoužívajú v období od prvého po štvrtý list, z dôvodu vysokej citlivosti rastlín na vybránenie a mechanické poškodenie.
V ochrane jačmeňa proti chorobám využívame najmä preventívny zásah prírodnými účinnými látkami povolenými v Zozname prípravkov na ochranu rastlín povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Najčastejšími chorobami sú múčnatka (Blumeria graminis), hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres) a rýchloskvrnitosť jačmeňa (Rhynchospórium secalis). Jačmeň je na napadnutie múčnatkou náchylný už od vzchádzania, pričom ju podporuje vysoká vzdušná vlhkosť, teploty v rozpätí od 18 do 25 °C a striedanie teplých a vlhkých dní.
Pri obzvlášť hustej sejbe vytvárame predpoklady pre ľahké šírenie sa škodlivých činiteľov a prehustený porast ľahko poľahne.
Sejba jarného jačmeňa v optimálnom termíne je tiež jednou z preventívnych agrotechnických opatrení proti živočíšnym škodcom, ako je napríklad skočka obilná (Phyllotreta vittula).
Ochrana jačmeňa proti hubovým patogénom sa v prvom rade zakladá na kvalitnom morení osiva, ktoré predstavuje najekonomickejší a najefektívnejší spôsob ochrany pred hubovými patogénmi prenosnými osivom a napádajúcimi vzchádzajúce rastliny. Vďaka šľachteniu sa do jednotlivých odrôd jačmeňa integrovali gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam.
V praxi je väčšinu porastov potrebné aspoň raz fungicídne ošetriť. Za štandard sa považuje jedno ošetrenie v čase konca odnožovania, čím sa dá eliminovať široké spektrum chorôb.
Problémy môže spôsobiť neskorší výskyt listových škvrnitostí, ktoré v prípade vhodných podmienok dokážu porasty jačmeňa zdecimovať.
Rozdiely medzi Kŕmnym a Sladovníckym Jačmeňom
Pri využívaní jarného jačmeňa sa rozlišuje medzi kŕmnym jačmeňom a sladovníckym jačmeňom. Existujú náležité rozdiely v požiadavkách na živiny a teda aj pri hnojení.
Zatiaľ čo pre kŕmny jačmeň sú dôležité celé zrná a vysoký obsah bielkovín, v sladovníckom procese pri výrobe piva sa požaduje nízky obsah bielkovín a veľmi dobrá kapacita klíčenia.
Pri pestovaní jačmeňa na sladovnícke účely zohráva výber vhodnej odrody kľúčovú úlohu. Medzi známe a na Slovensku pestované odrody patria napríklad KANGOO a OVERTURE.
Systémy hnojenia jarného jačmeňa pestovaného pre sladovnícke účely zohľadňujú, že výsledkom pestovania má byť zrno s obsahom dusíkatých látok do 11 % (trieda A).
Zber, Pozberová Úprava a Skladovanie
Jačmeň zberáme pri zberovej vlhkosti zrna okolo 14 %, v plnej zrelosti. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna. Pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom.
Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere sa jačmeň predčisťuje, čistí, prípadne dosúša.
Extrémne počasie na jar, ako napríklad sucho, vysoké teploty či nadmerné množstvo zrážok, v posledných rokoch zapríčiňuje zníženie hektárových úrod.