Pestovanie jačmeňa siateho

Jačmeň siaty (Hordeum vulgare L.) je jednou z najstarších a najvýznamnejších kultúrnych plodín na svete, ktorá patrí do čeľade lipnicovité (Poacea). Z botanického hľadiska ide o samoopelivú, jednoročnú rastlinu, ktorá existuje v jarných a ozimných formách, s plevnatým alebo nahým zrnom. Celosvetovo sa jačmeň zaraďuje na štvrté miesto v produkcii obilnín, hneď po pšenici, ryži a kukurici. Na Slovensku mu patrí druhé miesto hneď po pšenici, pričom je považovaný za hlavnú obilninu suchších, chladnejších oblastí a vyšších nadmorských výšok.

Nároky na pôdu a prostredie

Pre úspešné pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, aktívnymi mikroorganizmami a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH 6,2 - 6,7). Ozimný jačmeň však dokáže uspokojivo rásť aj na pôdach, kde už ozimná pšenica neposkytuje dostatočné úrody.

Jarný jačmeň má vyššie nároky na pôdu, čo je dané jeho plytkým koreňovým systémom a krátkou vegetačnou dobou. Sladovnícky jačmeň navyše kladie prísne požiadavky na kvalitu úrody, preto vyžaduje rovnomerné zásobenie vlahou a dostatok ľahko dostupných živín. Vzhľadom na slabšie rozvinuté korene je jarný jačmeň citlivý na stres, pričom sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín v zrne. Pre najcitlivejší sladovnícky jarný jačmeň sú ideálne kypré, stredne ťažké pôdy, ako sú černozeme, hnedozeme a naplavené pôdy s priaznivým obsahom humusu.

Pre skorý výsev jačmeňa je dôležité, aby sa pôda na jar rýchlo prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach sa výsev a vzchádzanie oneskoruje, čo vedie k výraznému poklesu úrody.

Nevhodné pôdy a podmienky

Nevhodné pre pestovanie jačmeňa sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané, spravidla ťažké ílovité pôdy. Tieto pôdy sa vyznačujú narušeným vodo-vzdušným režimom a nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Na ľahkých pôdach sa tvorí zrno so silnejšími plevami a s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny. Pozemkom náchylným na podmáčanie je potrebné sa vyhýbať.

História pozemku a predplodiny

Pri výbere pozemku je dôležité zohľadniť aj jeho históriu. Je potrebné sa vyhýbať riziku prenosu chorôb a odrodovej kontaminácii, preto sa najmä vyvarujte pestovaniu jačmeňa po jačmeni. Parcelu môže negatívne ovplyvniť aj prítomnosť rezíduí perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, najmä ak majú dlhý polčas rozkladu a ich perzistenciu zvyšujú pôdno-klimatické faktory, ako je sucho a vyššie pH pôdy (napr. triasulfuron, chlorsulfuron). Rizikovými pre porasty jačmeňa sú aj rezíduá herbicídov ako diuron, terbuthylazine, pendimethaline, triallate, isoxaflutole a ďalšie.

Najlepšími predplodinami pre jačmeň v ekologickom aj konvenčnom poľnohospodárstve sú plodiny hnojené maštaľným hnojom. Jarný jačmeň dosahuje dobré úrody aj po pšenici. Pre jarný jačmeň sú najvhodnejšími predplodinami olejniny (mak, horčica, repka) a okopaniny (zemiaky alebo cukrová repa, pokiaľ pozemok nie je príliš vyčerpaný). Častejšie sa jačmeň zaraďuje po obilnine alebo kukurici, v takom prípade je však nutné počítať s vyšším infekčným tlakom chorôb.

Nevhodné predplodiny zahŕňajú tie, ktoré sú náchylné na rovnaké choroby ako jačmeň, aby sa minimalizovalo riziko prenosu patogénov.

Agronomické opatrenia

Príprava pôdy

Základná príprava pôdy závisí od predplodiny. Po zbere predplodín sa odporúča orba do hĺbky 0,18 - 0,24 m. V ekologickom hospodárení sa povrch pôdy po orbe urovná a podľa podmienok sa likvidujú vzídené buriny plytkým podrezaním koreňovej sústavy. Pri sejbe jačmeňa príprava pôdy spočíva v urovnaní a prekyprení povrchu do hĺbky 0,04 až 0,06 m.

Pre úspešné pestovanie je kľúčová kvalitná predsejbová príprava pôdy, ktorá zabezpečí rovnomerné uloženie osiva do optimálnej hĺbky (2-3 cm pre jarný jačmeň, 2-4 cm pre ozimný jačmeň) s dostatočným prísunom vody a vzduchu.

Výsev a termíny sejby

Jačmeň jarný klíči pri teplote pôdy 1 - 3 °C. Sejeme ho čo najskôr na jar, zásadne do dobre pripravenej pôdy, pretože je citlivý na „zamazanie“ zrna. Pri extrémne skorej sejbe klíči pomaly a hrozí riziko napadnutia pôdnymi mikroorganizmami a poškodenia nedostatkom vzduchu. Optimálna hĺbka sejby je 30 - 40 mm. Odporúčaný výsevok v dobrých podmienkach je 3,5 - 4,0 mil. klíčivých zŕn/ha, v horších podmienkach a pri neskorej sejbe sa zvyšuje na 4,5 mil. klíčivých zŕn/ha.

Ozimný jačmeň má užšie obdobie vhodného výsevu ako ozimná pšenica. Nie je vhodný na veľmi skorý výsev, kedy by mohol prerastať do fenofáz citlivých na mrazy. Tiež je citlivejší na oneskorený výsev. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.09., v zemiakarskej od 10. do 20.09. a v kukuričnej od 25.09. do 05.10. Vzhľadom na klimatické zmeny sa termín sejby môže posunúť, avšak oneskorenie o sedem až desať dní môže znížiť úrody.

Hnojenie

Pri hnojení je potrebné vychádzať z agrochemických rozborov pôdy a bilancie živín. Potreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva slamy je približne: N - 24 kg, P - 5,0 kg, K - 20,0 kg. V ekologickom poľnohospodárstve je dosiahnutie týchto hodnôt, najmä dusíka, náročnejšie, preto je dôležité správne zaradenie jačmeňa v osevnom postupe.

V prípade dostupnosti organických hnojív (hnojovica, močovka) sa aplikujú počas vegetácie. Pri biopestovaní sa orientuje na potláčanie škodlivých činiteľov a využívanie organických hnojív.

Hnojenie dusíkom: Pri jarnom jačmeni sa dávka N berie do úvahy na základe predplodiny, predpokladanej úrody, termínu sejby a obsahu minerálneho dusíka v pôde. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30-60 (80) kg N/ha. U ozimného jačmeňa sa odporúča jesenné hnojenie dusíkom (do 30 kg/ha), najmä po obilninách, spolu so základným hnojením fosforom a draslíkom. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania a horšieho prezimovania. Pre sladovnícky jačmeň sa od jesenného hnojenia dusíkom môže upustiť, ale súčasné podmienky často vyžadujú aj jeho aplikáciu na jar.

Hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami: Tieto živiny sa zapracúvajú do pôdy pred sejbou. Fosfor zlepšuje kvalitu zrna, podporuje rovnomernosť dozrievania a zvyšuje podiel predného zrna. Draslík pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu, zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.

Regeneračné hnojenie: Je kľúčové pre zvýšenie úrody, najmä pri kŕmnom jačmeni. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Vhodná je aplikácia liadku amónneho. Pre sladovnícky jačmeň sa odporúča spolu s dusíkom aplikovať aj síru.

Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom

Buriny: V biopestovaní sa proti premnoženiu burín a tvorbe prísušku používajú najmä prútové brány. Brány sa nepoužívajú od prvého po štvrtý list, kvôli citlivosti rastlín na vybránenie.

Choroby a škodcovia: V ochrane proti chorobám sa využívajú preventívne zásahy prírodnými účinnými látkami (meď, kremík, síra). V konvenčnom poľnohospodárstve sa aplikujú fungicídy, pričom ochrany sa často začínajú už moridlom osiva. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením a jedno proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania.

Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného sú štandardnými škodcami. Ich výskyt je pravdepodobnejší po výdatnejších zrážkach a teplej jeseni. Prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). Odporúča sa sledovať teploty a v prípade potreby porasty ošetriť insekticídmi.

Herbicídy: Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a prípravku.

Regulátory rastu

Na spomalenie vývoja a rastu, najmä v prípade prerastených porastov ozimného jačmeňa pred zimou, sa používajú rastové regulátory (napr. chlormequat chlorid/CCC). Aplikácia pri teplotách do 7 °C spomalí rast a zlepší zakorenenosť. Morforegulátory rastu sa využívajú aj na spevnenie stebla a vyrovnanie odnoží, aby sa predišlo poľahnutiu porastu.

Vplyv klimatických podmienok a teplôt

Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C, stebluje pri 10 - 12 °C, kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Každá vývinová fáza má svoje teplotné optimum.

Ozimný jačmeň je citlivejší na mrazy ako pšenica. Holomrazy bez snehovej pokrývky ho poškodzujú už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri pšenici. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé aj nedostatočne vyvinuté rastliny.

Jarný jačmeň je vhodný na výsev od marca do konca apríla. Pre dobrú úrodu je dôležitý teplý a suchý marec. Prílišné oteplenie v apríli nepraje odnožovaniu a vegetatívnemu štádiu, čo môže viesť k urýchleniu vývinu, skorému klaseniu a zníženiu úrody a kvality zrna.

Suma efektívnych teplôt potrebných pre vývin sa líši podľa formy jačmeňa. Ozimný jačmeň potrebuje vyššiu sumu denných teplôt ako jarný.

Zber, pozberová úprava a skladovanie

Jačmeň sa zberá pri zberovej vlhkosti zrna okolo 14 % v plnej zrelosti. Predčasný zber znižuje úrodu a kvalitu, oneskorený zber vedie k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla. Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere sa jačmeň predčisťuje, čistí a prípadne dosúša.

Jačmeň siaty ozimný - výhody a charakteristiky

Jačmeň siaty ozimný má oproti iným ozimným obilninám viaceré výhody. Je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd a predplodinu. Dobre odoláva suchu a na jar intenzívne odnožuje. Dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná, čo umožňuje následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne.

Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v kritickom období a môže sa zberať aj v podobe celých rastlín na senážovanie. Sladovnícke ozimné formy poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody v porovnaní s jarnými odrodami, vďaka priaznivému pôsobeniu zimnej vlahy.

Kľúčové faktory pre úspešné pestovanie ozimného jačmeňa:

• Hospodárenie s vlahou: Optimálny odstup orby od sejby je 3 - 4 týždne.
• Predsejbová príprava pôdy: Do hĺbky 4 - 6 cm, osivo do hĺbky 2 - 4 cm.
• Termín sejby: Dodržanie optimálnych termínov pre jednotlivé výrobné oblasti.
• Kvalitné osivo: Používanie certifikovaných osív.
• Predplodina: Jačmeň siaty ozimný nie je náročný na predplodinu, ale nemal by sa siať aspoň 2 roky po sebe. Najvyššie úrody a kvalitu dosahuje po strukovinách.

Nutričné vlastnosti zrna jačmeňa

Zrno jačmeňa je predovšetkým zdrojom sacharidov (75 - 85 %), s významným podielom škrobu (60 %). Obsahuje rozpustnú vlákninu beta-glukán (2 - 10 %) a všetkých osem esenciálnych aminokyselín. Bielkoviny tvoria 7 - 18 % v sušine. Jačmeň má najmenej lipidov zo všetkých obilnín (2 - 3 %) a je zdrojom vitamínov skupiny A, B a E a minerálnych látok ako draslík, horčík, vápnik, železo a kremičitany.

Nahý jačmeň, na rozdiel od plevnatého, má síce nižšiu úrodu zrna (o 25 %), ale vyšší obsah bielkovín, esenciálnych aminokyselín (lyzín), vitamínu E, škrobu, beta-glukánov, arabinoxylánov a amylopektínu.

Jačmeň v osevnom postupe

Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Vzhľadom na riziko prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi, by sa jačmeň siaty ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe.

tags: #jacmen #siaty #pestovanie