Rozmnožovanie jahôd: Sprievodca pre bohatú úrodu

Jahody patria pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Ich dopestovanie je pomerne jednoduché a zvládnu ho aj začiatočníci. Pokiaľ si ich zakúpite raz, môžete si ich do ďalších rokov rozmnožovať. Jahody sú trváca rastlina, ktorá má krátky podzemok. Ružica jej listov je uložená nízko pri zemi.

Prečo rozmnožovať jahody?

Jahodovisko treba pravidelne obnovovať, pretože úrodnosť starých rastlín postupne klesá. Vo všeobecnosti platí, že mladá rastlina urodí niekoľko krásnych, veľkých jahôd, staršia zasa viacero malých plodov. Optimálna životnosť jahôd sú 2 až 4 roky pri dobre zvládnutej starostlivosti. Ak si však chcete zabezpečiť vždy dostatok chutných a voňavých plodov, snažte sa jednotlivé jahodoviská obnovovať každé dva roky. Rast novej rastliny je dôležitý pre obnovu jahodoviska, ktoré by sa malo obmieňať každé 2-4 roky v závislosti od stavu jednotlivých jahôd. Stav jahodoviska posudzujeme podľa plodov jednotlivých sadeníc.

Hlavné metódy rozmnožovania jahôd

Existujú tri hlavné spôsoby množenia jahôd, ktoré sú dostupné pre bežného záhradníka, a jeden vysoko špecializovaný, laboratórny. Každá metóda má svoje pre a proti.

1. Vegetatívne rozmnožovanie pomocou poplazov

Toto je najprirodzenejší, najjednoduchší a najrýchlejší spôsob rozmnožovania jahôd, ktorý využíva väčšina pestovateľov. Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a dosahujú aj 1,5 metra. Na ich koncoch postupne rastú mladé, dcérske rastlinky. Dospelé rastliny bežne pestovaných odrôd vytvárajú poplazy, z ktorých si nové sadenice jahôd ľahko dopestujete.

Výber a odber poplazov

• Odoberajte len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny. Práve tie sú totiž najkvalitnejšie a najsilnejšie jedince.
• Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili.
• Ak už majú sadenice vytvorené korene, môžeme ich zasadiť priamo do pôdy.
• Ak nemajú dostatočné korene, je vhodné ich predsadiť do debničky alebo kvetináča.
• Silné, dobre vyvinuté poplazy využite. Malé rastlinky, ktoré vznikajú na ich koncoch, nechajte zakoreniť. Ak máte v záhrade kvalitnú zeminu, zakorenia samy.
• Výhodu predstavujú najmä z pohľadu ušetrenia času, kedy sadenice takto získané môžeme okamžite zasadiť a nemusíme čakať na vyklíčenie semena.

Hneď ako jahoda zakorení, okamžite ju odrežte z materského kríka. Zhruba po šiestich týždňoch začnú semenáčiku rásť nové listy, takže je čas odstrihnúť ho od hlavnej rastliny.

Nevýhody vegetatívneho rozmnožovania

Za nedostatok vegetatívneho rozmnožovania však môžeme považovať potenciálny prenos chorôb. Ak materská rastlina nie je vitálna a trpí nejakým ochorením, získaná dcérska rastlina taktiež nebude úplne fit. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa totiž vírusy prenášajú zo sadenice na sadenicu. Významne pri tom pomáhajú aj vošky a iný cicavý hmyz. V ohrození tak môže byť celý záhon. Preto je kľúčové vyberať na rozmnožovanie len zdravé materské rastliny.

Jahody bez poplazov

Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, lebo ich nevytvárajú. Typickým príkladom sú mesačné jahody, ktoré sa podobajú plodmi lesným jahodám. Mnohé odrody jahôd sa touto metódou nerozmnožujú, iba semenami.

2. Generatívne rozmnožovanie zo semien

Pestovanie jahôd zo semien je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu.

Výhody a nevýhody

• Určite zdravé a bezproblémové jahody získate pri generatívnom množení, pretože voľbou výsadby zo semienok ochránite svoju rastlinu pred vírusovými chorobami, ktoré môžu deformovať listy, znižovať rodivosť, alebo rastlinu celú zlikvidovať.
• Je to však trošku zdĺhavejší proces.
• Pestovanie jahôd zo semien má veľký potenciál, avšak vyžaduje veľa úsilia a nie vždy je úspešné pre začiatočníkov.
• Pokus o pestovanie jahôd zo semien, ktoré boli zozbierané z kúpenej jahody, pravdepodobne zlyhá.

Postup pestovania zo semien

• Ak semienka jahôd zasadíte v januári alebo februári, koncom leta si už budete pochutnávať na svojich prvých jahodách. V prvej fáze rastu počas zimného obdobia však môže jahody ohroziť nedostatok svetla. Rastlinky sa v takom prípade začnú príliš vyťahovať. Preto je lepšou voľbou nechať vysievanie jahôd na obdobie od marca až do júna. Sadenice tak budú pevné a zdravé.
• Priesady jahôd si môžete dopestovať doma na okennom parapete, ale aj v skleníku.
• Semienka jemne zatlačte na povrch výsevného substrátu. Keďže na vyklíčenie potrebujú svetlo, nezatláčajte ich hlboko.
• Dbajte na rovnomernú vlhkosť počas celého procesu klíčenia. Pomôže, ak zakryjete výsevnú misku fóliou či tabuľkou skla. Aj noviny položené priamo na substrát pomôžu udržať semienka v dostatočnej vlhkosti.
• Dopestovanie sadeníc trvá približne 3 mesiace. Z toho len samotné klíčenie zaberie 2 až 3 týždne. Sprvu sa vám môže zdať rast pomalý, to je ale bežné. Hneď, ako budú mať semenáčiky zopár prvých listov, sa rast zrýchli.
• Mladé rastlinky sa odporúča dvakrát presadiť. Keď majú mladé sadenice už 5 až 10 listov, je čas presadiť ich na záhon.

3. Rozdelenie materskej rastliny

Rastliny môžu byť rozdelené a presadené po vyrastení niekoľkých podzemkov. Geneticky možno podzemky rastlín za určitých okolností rozdeliť na samostatné časti, z ktorých každá má dostatočnú silu na vytvorenie novej rastliny.

Riziká a náročnosť

Tento typ rozmnožovania jahôd má však niekoľko nevýhod. Často hlavný koreň materskej rastliny odumiera, ak ho záhradník nesprávne rozdelí. Okrem toho je táto metóda časovo a technicky zložitejšia, pretože separácia vyžaduje presnosť a skúsenosti. Pri delení kríka musíte byť opatrní, aby ste nepoškodili koreňový systém, inak jahody odumrú.

4. Klonové rozmnožovanie in vitro (meristémové kultúry)

Jahody patria k rastlinám, ktoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom - poplazmi. Tradičný spôsob rozmnožovania je udržovacie šľachtenie, ktorého základom je výber najlepších jedincov po stránke zdravotného stavu a úrodnosti. Pri tejto metóde sa využíva poznatok, že vírus infikujúci rastlinu, zasahuje všetky vegetatívne orgány (korene, listy, stonky, poplazy), ale v meristémových pletivách vegetačného vrcholu sa vírus nenachádza, alebo len v malom množstve. Taktiež sa využívajú totipotentné vlastnosti meristémových buniek vegetačného vrcholu (schopnosť v ranom štádiu vývoja vytvoriť všetky druhy tkanív).

Laboratórny postup

To znamená, že meristémové pletivá, oddelené od rastliny, v podmienkach "in vitro" (mimo živého tela, v skúmavke) dávajú základ pre regeneráciu novej rastliny. Základom pri tejto metóde je vyizolovanie meristémového pletiva z vegetačného vrcholu pod binokulárnou lupou. Vyizolované explantáty 0,2 až 0,8 mm veľké, sa kultivujú v skúmavkách na živných agarových médiách. Živné médiá obsahujú makroelementy, mikroelementy, vitamíny, cukry, rastové látky a agar. Najpoužívanejšie je médium podľa MURASHIGE a SKOOG (1962). Skúmavky s explantátmi sa udržujú v kultivačnej miestnosti pri teplote 25°C za fluorescenčného osvetlenia. Intenzita osvetlenia je 3000 luxov a trvá 16 hodín denne.

Vývoj rastliny a testovanie

Už po niekoľkých dňoch začína regenerácia pletiva a postupne dochádza k organogenéze. Vývin prvého listu sa pozoruje na 20. deň a vývin prvého koreňa na 45. deň. Celá rastlina sa vyvinie za tri mesiace. Rastliny s dostatočnou koreňovou sústavou a listovou plochou sa presadia do črepníkov so sterilnou zeminou a perlitom v pomere 2:1. V prvých dňoch po presadení sú črepníky prikryté sklenými pohármi a udržované ďalej pod fluorescenčným osvetlením. Po štyroch týždňoch sú prenesené do izolovanej časti skleníka. Keď rastliny dosiahnu veľkosť 100 až 150 mm, testujú sa na vírusové choroby. Choré rastliny sú zlikvidované a zdravé dostanú nové číslo a vysadia sa do sieťového izolátu. Izolát slúži na udržovanie zdravého materiálu. Pôda v izoláte musí byť vydezinfikovaná proti pôdnym nematódam. Vysadené klony sa v izoláte udržujú pod insekticídnou clonou.

Klonové rozmnožovanie v skúmavke

U nás i vo svete je v súčasnosti rozpracované klonové rozmnožovanie v skúmavke. Pri tomto rozmnožovaní sa vychádza z meristémovej kultúry, ibaže sa využíva stimulačný účinok cytokinínu (6-benzylaminopurínu), ktorý v médiu stimuluje tvorbu axilárnych (pazuchových) pukov. Pre klonové rozmnožovanie "in vitro" vypracoval metodiku BOXUS (1974). Rozmnožuje sa z rastlín dopestovaných z meristémového pletiva 0,2 mm veľkého a udržovaných v skúmavkách na základnom médiu. Tieto rastliny sa testujú na vírusové choroby. Zdravé rastliny sa vyberú zo skúmaviek, zmladia sa a bez nákazy prenesú na živné agarové médiá, ktoré obsahujú vyššie dávky 6-benzylaminopurínu. Na tomto médiu sa meristém premení na masu pazuchových výhonkov. Výhonky sa oddelia a prenášajú opäť na médiá. Prenášanie sa niekoľkokrát opakuje. BOXUS a iní týmto spôsobom získali za jeden rok z jedného meristému milión rastlín. Zakoreňovanie výhonkov sa dosiahne na médiu, ktoré 6-benzylaminopurín neobsahuje. Tento spôsob rozmnožovania je prácny a náročný, lebo si vyžaduje špeciálne vybavenie pracoviska a dostatok laboratórnych priestorov. Zaručuje však úplne zdravý výsadbový materiál, zbavený viróz, mykoplazmóz, háďatok, roztočov a pôdnych húb.

Príprava pôdy a výber stanoviska pre jahody

Jahody sú obľúbeným ovocím, ktoré nás ako prvé poteší už na jar. Ak ešte nemáte vo svojej záhrade jahody, prišiel čas to napraviť.

Ideálne podmienky

• Jahody potrebujú slnečné stanovisko. Pri zakladaní nového jahodoviska sa vyhnite svahom a severným stranám.
• Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín.
• Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé.
• Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy.
• Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti.

Nevhodné miesta

• Nebude sa im dariť v pôde, v ktorej ste predtým pestovali zemiaky, hrozí im tak nákaza hubami alebo háďatkami.
• Rovnako nie je vhodné vysádzať jahody na miesto, kde ste predtým odstránili ich predošlú výsadbu.
• Menej vhodné sú svahy a severná strana.
• Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné.

Príprava záhonu a hnojenie

Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Pôdu odburiňujte a dobre prekyprite. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne.

• Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch.
• Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou.
• Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia.
• Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryte pôdu netkanou textilnou fóliou.
• Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou.
• Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo.
• Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.

Výsadba jahôd: Kedy a ako na to?

Optimálny čas výsadby

Jahody možno zasadiť aj na jar.

• Najvhodnejší čas na sadenie sadeníc jahôd je v auguste a v septembri.
• Ak ste to koncom leta nestihli, tak koncom apríla a v máji sa môžu zasadiť tiež.
• Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení.
• V tomto období však zvykne byť teplo a slnečno, preto by ste mali rátať s tým, že rastlinky bude po výsadbe potrebné pravidelne zalievať.
• August patrí v ovocnej záhrade výsadbe jahôd. Mladé sadenice sú už v tomto období dostatočne zakorenené, čo vám umožňuje zakladať nové jahodové porasty.
• Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať.
• Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete.
• Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli.

Postup výsadby

Sadenie jahôd je zábava a zvládnu to aj začiatočníci. Je už na Vás, či využijete klasické riadkové výsadby, pestovanie v textílii, záhonové výsadby. Nové rastliny vysádzame do pripraveného záhonu, najlepšie na slnečné miesto.

Vzdialenosti a textília

• Jahody sadíme priamo do pôdy, vyvýšeného záhonu či kvetináča.
• Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť.
• Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku, do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme.
• Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm.
• Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba. Pri výsadbe dodržujte dostatočnú vzdialenosť - odporúča sa 25-30 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-70 cm medzi riadkami.
• Vysádzať môžete tiež jednotlivo, bez chodníkov. Spon v riadku voľte 20-40 cm podľa vzrastu vybranej odrody. Pri jednom riadku budete potrebovať 4-5 sadeníc/m2.

Príprava sadeníc a hĺbka výsadby

• Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko.
• Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde.
• Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy, ale tiež musia byť dostatočne zakryté korene, aby v zime nezamrzli. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy.
• Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou.
• Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy.
• Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.

Zalievanie po výsadbe a ochrana

• Po výsadbe zavlažte. Po presadení jahôd ich dôkladne polejte. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové, aby sa koreňový systém úspešne zakorenil.
• Vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc.
• Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne.
• Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť.
• Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy.
• Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte.

Starostlivosť o jahody po výsadbe

Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní, je toho oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Jahodový záhon tak bude môcť začať svoj ďalší ročný kolobeh.

Zavlažovanie

• Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde.
• Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili.
• V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť.
• V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy.
• Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno.

Odstraňovanie poplazov a listov

• Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich.
• Okrem pravidelného polievania odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné.
• Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody.
• Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody.
• Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.
• Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby.
• V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte.

Mulčovanie

Ak nechcete záhony týždeň, čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadá pracné okopávanie.

• Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou.
• Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Do riadkov položte dosky pre zaťaženie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu.
• Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté.
• Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením. V zime obyčajne praská a trhá sa.
• Použite podložku pod jahody alebo okolo základne rastliny zastrčte slamu, aby sa nečistoty nedotýkali plodov.

Hnojenie

• Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody.
• Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov.
• Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody.
• Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo.
• Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody.
• Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom.

Ochrana pred škodcami a chorobami

• Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
• Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
• Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou.
• Ďalej ich radi napádajú aj slimáky.
• Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.
• Ak ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou. Odstránite tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky.

Zber plodov

Jahody bežne kvitnú v apríli a máji a o 6 až 8 týždňov dozrievajú prvé plody. Jahody zbierajte ideálne každé druhé ráno, pretože ráno je na zber najvhodnejší čas. Dbajte však aj na zber poškodených či nahnitých kusov. Tie zbierajte do osobitnej nádoby a ihneď zlikvidujte. Jahody si zachovajú dlhšie svoju čerstvosť, ak ich budete zbierať aj s kúskom stonky. Ak nie sú určené na okamžitú konzumáciu, uchovávajte ich v chladničke. Plnosť ich chuti a farby si však aj napriek uskladneniu v chlade užijete maximálne 3 dni.

Zimná ochrana

• Jahody dopestované zo semien vydržia zimu v záhonoch bez problémov.
• Ak pestujete v debničkách, môžete záhon prikryť čečinou a izolovať aj ich steny a dno. Vlahu zabezpečí sneh topiaci sa pri odmäku.
• Na jar záhony vyčistite. Odstráňte poškodené časti rastliny a skontrolujte, či majú všetky kusy korene v pôde.
• V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.

Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne

Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je, že dozrievajúce plody nepadajú na zem. Do väčšieho črepníka nasypeme vhodný substrát na pestovanie jahôd. Mal by zaberať viac, ako dve tretiny jeho obsahu.

tags: #jahoda #obycajna #rozmnozovanie