Jašterica krátkohlavá: Biológia, biotop a etológia

Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), známa aj pod názvami jašterica bystrá alebo jašterica obyčajná, patrí medzi najrozšírenejšie a najkrajšie plazy v Európe. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia, ktorý siaha od Británie až po strednú Áziu, vykazuje značnú variabilitu vo vzhľade a adaptácii na prostredie.

Detailná schéma hlavy jašterice krátkohlavej s označením nosných a záhlavných štítkov

Fyzický opis a farebné varianty

Dospelé jedince dorastajú zvyčajne do dĺžky 20 cm, pričom výnimočné kusy môžu dosiahnuť až 25 cm. Približne polovicu celkovej dĺžky tela tvorí chvost. Hlava je vysoká, masívna a v rostrálnej oblasti tupo kužeľovitá.

  • Samce: V období rozmnožovania majú boky sfarbené do sýtej zelenej, žltozelenej až zelenomodrej farby, často bez škvŕn v tvare kvetu. Brucho je zelenkasté s čiernymi bodkami.
  • Samice: Prevláda u nich sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Brucho majú krémové, biele alebo žltkasté.
  • Aberácie: Často sa vyskytuje forma erythronotus, ktorá sa vyznačuje šedohnedým až červenohnedým pruhom na chrbte.

Rozmnožovanie a životný cyklus

Rozmnožovací proces je kľúčovou etapou v živote týchto plazov. Párenie prebieha v apríli až začiatkom mája. Pred samotným aktom prebiehajú medzi samcami súboje o teritórium a samice.

Priebeh rozmnožovania:

  1. Zastrašovanie: Samce sa nafukujú, syčia a robia výpady.
  2. Súboj: Dochádza k útokom na krk a hlavu, ktoré môžu viesť k odtrhnutiu chvosta alebo zraneniam.
  3. Kladenie vajec: V júni až júli samica znáša 4 - 14 vajec (v teplých rokoch až 3 znášky) do vopred vyhrabanej jamky v hline, hlbokej 6 - 7 cm.
  4. Vývoj: Mláďatá sa liahnu po jednom až dvoch mesiacoch. Merajú 3 - 4,5 cm a krátko po vyliahnutí začínajú loviť vlastnú potravu.

How Eggs Are Graded: Inside A Grading Station With BC Egg

Biotop a rozšírenie

Jašterica krátkohlavá je eurytopný druh, ktorý obsadzuje širokú škálu prostredí. Vyhýba sa však súvislým lesom a príliš vlhkým lokalitám. Preferuje slnečné, trávnaté svahy, pastviny, štrkoviská a okraje lesov. Čoraz častejšie ju možno pozorovať v blízkosti ľudských obydlí, na železničných násypoch či v záhradách.

Typ lokality Výskyt (%)
Lada, krovinaté stráne, lesné čistiny 43,1 %
Násypy, priekopy, komunikácie 28,5 %
Záhrady, parky, cintoríny (urbanizované oblasti) 53,4 %

Potrava a aktivita

Ide o dravý druh, ktorého hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz, predovšetkým pavúky, muchy, koníky, červy a húsenice. U tohto druhu bol v prírode pozorovaný aj príležitostný kanibalizmus. Jašterica je najaktívnejšia ráno a podvečer. S teplotou okolia súvisí aj jej metabolizmus - čím je teplejšie, tým je jašterica pohyblivejšia. V októbri sa ukladá k zimnému spánku do dier po hlodavcoch alebo skalných štrbín, z ktorých sa prebúdza koncom marca.

tags: #jasterica #kratkohlava #rozmnozovanie