Naša príroda je bohatá a nádherná. Niektoré z jej krás však v sebe ukrývajú aj zdraviu škodlivé vlastnosti. Mnohé rastliny sú nebezpečné najmä tým, že sa neprezradzujú odpudivým pachom, ani nepríjemnou chuťou. Naopak, často lákajú svojou farbou, tvarom či krásou. Farebné, voňavé, priamo na zahryznutie. V záhradách pestujeme rôzne okrasné rastliny, no niektoré z nich by nás spoľahlivo otrávili, keby sme ich zjedli. Na jednej strane sú mnohokrát krásne kvety či dreviny, a na druhej fakt, že dokážu zabíjať. No pri dodržaní istých pravidiel je pestovanie „jedovatých rastlín“ úplne bezpečné. Častými obeťami otráv sú malé deti, prípadne domáci miláčikovia. Izbové a záhradné rastliny môžu byť krásnym doplnkom, ale niektoré z nich predstavujú potenciálne nebezpečenstvo, najmä ak máte doma malé deti alebo domáce zvieratá. Tieto rastliny obsahujú toxické látky, ktoré môžu spôsobiť podráždenie pokožky, zažívacie problémy alebo dokonca vážnejšie zdravotné komplikácie.
Tuja (Thuja): Nebezpečenstvo pre zvieratá
Jedovatá je aj tuja (Thuja sp.), ale otravy sú menej časté, pretože spôsobuje vracanie. Manipulácia s ňou môže narobiť starosti najmä ľuďom s citlivou pokožkou, spôsobuje totiž nepríjemné vyrážky, preto nezabudnite na rukavice. Okrem tisu sa treba vyhýbať aj ďalším nahosemenným krom a stromom, jedovaté sú napríklad tuje, borievka netatová (Juniperus sabina), či cyprušteky (Chamaecyparis sp.).
Tuja z čeľade Cupressaceae je celá rastlina jedovatá. Po konzumácii sa objavujú príznaky ako zvracanie, hnačka, neskôr aj krvácanie žalúdočnej sliznice. Jedovaté sú takmer všetky časti rastlín. Otrava sa prejavuje trasom, sťaženým dýchaním a záchvatmi.
Vybrané jedovaté rastliny a ich účinky
Starček Jakubov (Jacobea vulgaris / Senecio vulgaris)
Na nebezpečenstvo príjmu už malého množstva rastliny v sene, najmä pre kone a hovädzí dobytok, upozorňujú nemeckí odborníci. Jedovatý starček Jakubov sa šíri najmä vďaka suchému počasiu a môže ohrozovať zdravie koní i dobytka. Pribúdaním „ľadom“ ležiacej ornej pôdy, nevhodná extenzifikácia trvalých trávnych porastov a chybne prevádzaný manažment jeho šírenie ešte urýchľujú. Žlto kvitnúce rastliny sú jedovaté. Pasúce sa zvieratá sa starčeku v poraste kvôli obsahu horkých látok v podstate vyhýbajú. Sušením krmiva však tieto látky vyprchajú, zatiaľ čo toxíny zostanú a pre zvieratá potom nie je problém rastliny v suchom stave skonzumovať. Poľnohospodárom preto neostáva nič iného, než rastliny pred kosbou vytrhať. Vysoká intenzita využívania totiž nevedie k ich likvidácii; rastliny zostávajú dlhšie vitálne a môžu prežívať i niekoľko rokov. Starček Jakubov z čeľade astrovité kvitne od júna do októbra. Jedovatá je celá rastlina. Zvlášť nebezpečné obdobie pre zvieratá je čas do kvitnutia, kedy na pastvine s chuťou požierajú zvlášť jedovaté mladé listy starčeka, vyznačujúce sa zubatým okrajom a veľkosťou až 15 cm. Obsiahnuté pyrolizidinové alkaloidy sú v tele dobytka, oviec a koní metabolizované na škodlivé látky a vedú k akútnej alebo chronickej intoxikácii (poškodeniu pečene). Obzvlášť nebezpečné na tejto látke je, že sa nevylučuje, ale kumuluje v tele, najmä v pečeni. Starček (Senecio sp.) obsahuje alkaloidy, ktoré pôsobia ako pečeňové jedy. Časté u zvierat sú najmä chronické otravy, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch konzumácie rastlín. Vzniká nechutenstvo, žltačka, slepota až celkové zrútenie.
Tis obyčajný (Taxus baccata)
Tis červený sa prezýva aj strom smrti, v starom Grécku a Ríme bol dokonca zasvätený bohom podsvetia. Tento ihličnan, ktorý bežne nájdete na sídliskách, v parkoch a na cintorínoch, je prudko jedovatý „celým telom“ okrem červených plodov. Tie chutia sladko, ale keď už ich ochutnávate, pozor na kôstky - sú jedovaté! Tisové drevo sa kedysi používalo na výrobu lukov a jed na otrávené šípy. Strom obsahuje celú zbierku alkaloidov. Človeka zabije odvar z ihličia, po nevoľnosti a hnačke mu o pár hodín zlyhá srdce. Časté sú aj otravy domácich a hospodárskych zvierat, zaujímavé je, že hmyz a vtáky sú proti jedu tisu imúnne. Tis (Taxus sp.) je jedovatá celá rastlina okrem farebného mieška.
Prudko jedovatou rastlinou, na ktorú pri prechádzkach s vašim psom vonku často môžete naraziť, je tis obyčajný (Taxus baccata). Ide o ker, respektíve nízky strom, ktorý vzhľadom pripomína ihličnany, jeho listy sú však menej ostré. Na niektorých kroch sa na jeseň tvoria nepravé plody červenej farby pripomínajúce bobule. Silne jedovatá je celá rastlina okrem dužinatého červeného obalu na týchto nepravých plodoch. Semeno vnútri plodu je však jedovaté, takže ak pes prehltne plod a pri tom rozhryzie semeno, otrávi sa. Rovnako ak zje listy alebo iné časti tisu. Najtoxickejšia látka, ktorú tis obsahuje, sa nazýva taxín a v konečnom dôsledku spôsobuje zástavu srdca a dýchania a následne smrť. Pri otrave najprv nastanú silné bolesti žalúdka, nevoľnosť, hnačka, zvracanie, závrat, rozšíria sa zrenice, neskôr pes upadne do bezvedomia. Tis je jedovatý nielen pre psy, ale aj pre iné zvieratá a pre ľudí a proti otrave touto rastlinou neexistuje účinná protilátka. Jed obsiahnutý v tise sa rýchlo vstrebáva do organizmu. Ak sa veľmi rýchlo vyhľadá pomoc veterinára a včas sa vyvolá zvracanie alebo urobí výplach žalúdka, je šanca na záchranu. Tis patrí medzi veľmi jedovaté rastliny, obsahuje množstvo alkaloidov. Pre psa je smrteľná dávka 30g ihličia, necelé 2g pre králika. Smrť nastáva v priebehu 2 až 3 hodín.
Oleander (Nerium oleander)
Oleander má svoju domovinu v Stredomorí a Japonsku, u nás skrášľuje nejednu záhradku. Tento krásavec je celý jedovatý, má v sebe oleandrín, nereín a neriantín - jedovaté glykozidy, a smrteľný je už jeden list. Jedovatá je dokonca aj voda, v ktorej bol namočený, a ak sa ho rozhodnete v záhrade spáliť, môžete sa otráviť i z dymu. Oleander (Nerium oleander) je v našich klimatických podmienkach pestovaný väčšinou v nádobách. Jedovatá je celá rastlina, rovnako voda, v ktorej bola umiestnená a dym, ktorý vzniká pri jej spaľovaní. Oleander je vysoko toxická rastlina, ktorej všetky časti obsahujú jedovaté látky. Dokonca aj malé množstvo môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Príznaky otravy zahŕňajú nevoľnosť, zvracanie, problémy so srdcovým rytmom a v extrémnych prípadoch aj smrť. Oleandrin pôsobí toxicky na srdcový sval. Postihuje psy, hlodavce, prežúvavce a vtáky. Nasledujú poruchy srdcovej činnosti, arytmie a spomalený tep. Pri slabej intoxikácii pozorujeme zvracanie, krvavú hnačka a nepokoj. 5g listov je pre psa smrteľná dávka.
Zlatý dážď (Laburnum anagyroides)
Zabijakom dokáže byť aj úplne obyčajný zlatý dážď, žltokvitnúci ker známy najmä z jarných parkov. Už skonzumovanie piatich kvetov môže byť pre dieťa osudné a o jeho nezrelých plodoch ani nehovoriac. Veľmi jedovatá okrasná drevina, ktorej otravy môžu viesť až k úmrtiu, je aj žltokvetý štedrec ovisnutý, známy aj ako „zlatý dážď“ (Laburnum anagyroides). Jedovatá je celá rastlina, najviac semená. Štedrec obsahuje najviac toxického alkaloidu - cytizínu v nezrelých plodoch a kvetoch. Príznaky, ktoré sa môžu objaviť po požití, sú nevoľnosť, vracanie, hnačky, zrýchlená srdcová činnosť, zrýchlené dýchanie.
Prilbica (Aconitum)
Za najjedovatejšiu sa v Európe považuje prilbica modrá - dekoratívna iskerníkovitá rastlina. Obsahuje alkaloid akonitín, pár gramov zabije dospelého človeka. Tento kvietok v minulosti obľubovali traviči. Zvyčajne rastie divoko, je chránená, no využíva sa aj ako ozdobná rastlina našich záhrad. Pokiaľ s ňou chcete manipulovať, použite rukavice. Prilbica (Aconitum sp.) je silno jedovatá rastlina. Najviac jedovatých alkaloidov obsahujú listy a korene. Jed z týchto rastlín sa dokonca svojho času používal na zabíjanie vlkov a besných psov.
Rododendron a Azalka (Rhododendron)
Pri slove rododendron si možno spomeniete na scénku z českého filmu Pupendo, no po skonzumovaní jeho listov by už na vás spomínali pozostalí. Tento stav by vám spoľahlivo zaručil jed andromedotoxín, pre ktorý je rastlina obľúbená u samovrahov. Nevoľnosť, problémy s dýchaním a zlyhanie srdca. Azalka (Rhododendron) je krásna kvitnúca rastlina, ktorá však obsahuje toxické látky spôsobujúce problémy so srdcovým rytmom, nevoľnosť a zvracanie. Jedovaté sú listy, kvety aj plody.
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Jedovatý je i brečtan, modré plody lákajú najmä deti, a rešpekt majte aj pred bršlenom. Príznaky otravy sa prejavia zvyčajne po dvanástich až osemnástich hodinách po zjedení jeho červených plodov. K jedovatým rastlinám, ktoré môžu spôsobiť vážnejšie zdravotné problémy, patrí tiež brečtan popínavý (Hedera helix). Táto popínavá drevnatejúca rastlina s hrubými listami a modročiernymi bobuľami sa pestuje pomerne často, najmä pri plotoch záhrad, múroch a podobne. Niektoré kultivary brečtanu sa pestujú aj ako izbové rastliny. Jedovaté sú listy aj plody. Toxické sú najmä plody, ktoré môžu spôsobiť zvracanie, hnačku, nepokoj a kŕče. Celá rastlina je jedovatá. Mladé výhonky a listy môžu pri dotyku spôsobiť kožnú vyrážku.
Konvalinka voňavá (Convallaria majalis)
Konvalinka je kvetina s jemnými bielymi kvetmi, no je veľmi toxická. Obsahuje látky ovplyvňujúce srdcový rytmus, ktoré môžu spôsobiť problémy so srdcom. Ďalšou jedovatou bylinou, na ktorú môžete natrafiť napríklad pri prechádzkach lesom, je konvalinka voňavá (Convallaria majalis). Zvykne sa pestovať aj v záhradách. Kvitne na jar bielymi zvončekovitými kvetmi, plody sú červené bobule. Rastlina pomerne silno vonia. Konvalinka patrí medzi obzvlášť toxické rastliny, ich požitie môže spôsobiť až smrť. Spôsobuje zvracanie, ataxiu (strata kontroly nad svalmi), srdcovú arytmiu a smrť. Jedovaté pre psy aj mačky. Spôsobujú zvracanie, bledé alebo modrasté sliznice, poruchy srdcového rytmu a zníženú telesnú teplotu.
Náprstník (Digitalis purpurea)
Dva listy náprstníka môžu zabiť dospelého človeka, majú však takú horkú chuť, že takéto otravy sú zriedkavé. Náprstník je silno toxická rastlina, najviac jedovatých glykozidov je obsiahnutých v listoch. Príznaky otravy sú zvracanie, hnačka, slabosť, srdcová arytmia až zlyhanie srdca. Silnú otravu môže spôsobiť požitie už 1-2 listov.
Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
Ak si však do praženice omylom nakrájate cibuľky jesienky, narcisu alebo tulipánu, môže byť nadobro vaším posledným jedlom. Prudko jedovatou bylinou je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Rastie na vlhkých lúkach a v lužných lesoch, býva pestovaná aj v záhradách. Má dlhé, pomerne úzke listy, kvety sú bledofialovej farby. Kvitne na jeseň. Jedovaté sú všetky časti rastliny. Jed sa vstrebáva pomaly, príznaky otravy sa preto prejavia až po niekoľkých hodinách od požitia rastliny. Nastane nevoľnosť, zvracanie, hnačka, kŕče, v moči sa objavuje krv. Bez lekárskej pomoci nastanú problémy s dýchaním, zlyhanie obličiek až smrť.
Ľalie (Lilium)
Ľalie sú síce krásne kvety, ale sú mimoriadne nebezpečné pre mačky. Požitie akéhokoľvek množstva tejto rastliny môže spôsobiť akútne zlyhanie obličiek. Pre mačky sú extrémne nebezpečné - dokonca aj kontakt s peľom či vodou z vázy môže viesť k akútnemu zlyhaniu obličiek so smrteľnými následkami.
Hortenzia (Hydrangea)
Najjedovatejšie na hortenzii sú jej kvety, na svedomí to má jed hydragín, ktorý účinkuje podobne ako kyanid. Rastlina má aj halucinogénne účinky. Len pozor, hortenziový „rauš“ príliš za veľa nestojí, keďže pri spaľovaní sa uvoľňuje kyanovodík, čo znamená pre život človeka veľké riziko.
Vistéria (Wisteria)
Ak pestujete jedovatú vistériu, buďte opatrní, pretože najmä deti sa môžu otráviť jej strukmi, ktoré si ľahko zamenia s fazuľou.
Avokádo (Persea americana)
Aj keď je avokádo obľúbené medzi ľuďmi, pre zvieratá môže byť jedovaté. Je nebezpečné pre psy, mačky, drobné cicavce a vtáky. Jedovatá je dužina, kôstka aj samotná rastlina. Príznaky otravy sú sťažené dýchanie, kašeľ, zadržiavanie vody v podkoží, pľúcach a brušnej dutine a poruchy činnosti srdca. Pre psy môže spôsobiť tráviace problémy, alebo poškodenie srdca či pľúc. Dužina, kôstka aj samotná rastlina sú veľmi nebezpečné. Otravy malých zvierat nie sú žiadnou raritou a žiaľ neexistuje žiadna možnosť terapie. Toxická látka persín má výrazný kardiologický efekt a môže viesť k srdcovej slabosti.
Hrozno a hrozienka
Hrozno a hrozienka sú pre psy mimoriadne nebezpečné. Po ich požití môžu zvieratá trpieť akútnym zlyhaním obličiek.
Bežné izbové rastliny (Prehľad)
Za záhradnými nezaostávajú ani izbové rastliny. Mnohé z nich obsahujú dráždivú šťavu, ich listy či stonky sú jedovaté, na čo životom doplatila už nejedna mačka či kocúr. Medzi najčastejšie pestované jedovaté izbové rastliny patria:
- Dieffenbachia (Difenbachia): Obľúbená izbová rastlina s veľkými zelenými listami, ktorá však obsahuje šťavu toxickú pre deti aj zvieratá. Po kontakte s jej šťavou môže dôjsť k podráždeniu slizníc, bolesti v ústach, opuchom jazyka a hrdla, čo môže spôsobiť problémy s dýchaním. Obsahuje jehlicovité kryštály šťavelanu vápenatého. Rýchle podráždenie (hned v dutine ústnej) zabráni v ďalšej konzumácii, preto k vážnym otravám väčšinou nedochádza.
- Filodendron (Philodendron): Podobne ako Difenbachia je toxický vďaka obsahu oxalátu vápenatého. Pri kontakte s touto rastlinou alebo jej požití môže dôjsť k podráždeniu pokožky, opuchom úst a hrdla a problémom s trávením.
- Fikus (Ficus elastica, Ficus benjamina): Obsahuje latex, ktorý môže spôsobiť podráždenie pokožky a očí. Ak dieťa alebo zviera prehltne listy fikusu, môže sa u nich objaviť nevoľnosť a zvracanie. Fikus je mierne jedovatý.
- Pothos (Epipremnum aureum): Nenáročná izbová rastlina, ale jej konzumácia môže spôsobiť podráždenie úst, zvracanie a problémy s prehĺtaním.
- Monstera deliciosa (Monstera): Populárna izbová rastlina s veľkými listami, ktorá obsahuje kryštály oxalátu vápenatého. Tieto kryštály môžu spôsobiť podráždenie úst, pálenie hrdla a problémy s prehĺtaním. Hlavne stonky a riapiky listov obsahujú šťavelan vápenatý.
- Amarylis, hvězdník, zornice (Hippeastrum): Hlavne cibuľa obsahuje najvyššiu koncentráciu jedovatých alkaloidov. Príznaky otravy pri požití - malátnosť a zvracanie. Najtoxickejšia časť je cibuľka.
- Brambořík perský (Cyclamen persicum): Jedovaté sú čerstvé hľuzy. Príznaky otravy pri pozrení - zažívacie potíže a kŕče. U citlivých jedincov môže, pri kontakte s kožou, vyvolať miestne podráždenie.
- Kala, kornoutice (Zantedeschia): Obsahuje viac jedovatých látok, ale najvýraznejší je šťavelan vápenatý, ktorý pri dotyku poškodzuje pokožku. Príznaky otravy pri požití - pálenie v dutine ústnej, opuchy, zvracanie, žalúdočný a črevný katar (kŕče).
- Kroton pestrý, podivec pestrý (Codiaeum variegatum): Bezfarebná šťava, ktorá pri poškodení vyteká z rastliny, pri kontakte s kožou vyvoláva ekzémy. Príznaky otravy pri požití - podráždenie sliznice a zvracanie.
- Pryšec překrásný, poinsettie, vánoční hvězda (Euphorbia pulcherrima): Celá rastlina je jedovatá. Mlieko, ktoré z poškodenej rastliny vyteká, leptá pokožku. Príznaky otravy pri požití - tvoria sa pľuzgiere, zápal dutiny ústnej, zvracanie a hnačka.
- Pryšec trnová koruna (Euphorbia milii): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky sú ako u ostatných pryšcovitých.
- Řemenatka oranžová, klívie (Clivia miniata): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky otravy pri požití - slinenie, zvracanie, hnačka, pri väčšej dávke - ochrnutie a kolaps.
- Tenura páskatá, sansevieria, svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky otravy pri požití - nevoľnosť, zvracanie, poruchy tráviaceho ústrojenstva.
- Urginea přímořská, morská cibuľa (Urginea maritima): Rastlina je celá jedovatá, najviac cibuľa. Príznaky otravy pri požití - zvracanie, hnačka, bolesť pri močení.
- Pelargónie, muškát (Pelargonium hortorum): Pri dotyku môže (u citlivých jedincov) vyvolať svrbenie, začervenanie, zápaly, opuchy, vyrážku alebo sa objavia pľuzgiere.
- Primulka, petrklíč, prvosenka (Primula obconica): Pri dotyku môžu jemné chĺpky na listoch vyvolať kožnú vyrážku, pľuzgieriky, zápal kože.
Nebezpečenstvo z cibuliek a hľúz
Zvlášť nebezpečné sú rastliny s cibuľkami, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu toxických látok. Ak si do praženice omylom nakrájate cibuľky jesienky, narcisu alebo tulipánu, môže byť nadobro vaším posledným jedlom. Chovatelia psov by mali dať pozor aj na to, aby psy nezožrali cibule a hľuzy okrasných rastlín, ktoré zvyknú vyhrabať, pretože pri mnohých rastlinách sú jedovaté aj ich podzemné časti. Medzi tieto patria:
- Tulipány (Tulipa): Najmä ich cibule sú jedovaté pre psy, mačky aj ľudí. Po požití môžu spôsobiť nevoľnosť, zvracanie a hnačku. Obsahujú toxíny hlavne v cibuľkách.
- Narcisy (Narcissus): Veľmi toxické - opäť najmä cibulky.
- Amarylky a snežienky: Najtoxickejšia časť je cibuľka. Príznaky zahŕňajú zvracanie (niekedy aj krvavé), hnačky, nechutenstvo a podráždenie slizníc.
Prevencia a prvá pomoc
Netreba sa však báť, či už v záhrade, alebo doma pri kvetináči, pretože tieto riadky nie sú o strašení. Ide totiž o to, že ak vopred vieme, čo sa môže stať, dokážeme predísť zbytočnému nešťastiu. Majitelia psov by pri výbere rastlín mali prihliadať nielen na estetické vlastnosti. Je dôležité si uvedomiť, že každá rastlina je tvorená časťami (orgánmi) určenými na rast alebo reprodukciu. Pokiaľ máte doma psa, ktorý si rád skráti dlhú chvíľu hrabaním v kvetinových záhonoch, mali by ste zvýšiť pozornosť.
- Umiestnenie rastlín mimo dosahu: Jednoduchým riešením je umiestniť jedovaté rastliny na miesta, kam deti ani zvieratá nedosiahnu.
- Výchova detí: Učte svoje deti o tom, že niektoré rastliny sú nebezpečné a nesmú sa ich dotýkať alebo ich žuť.
- Náhrada toxických rastlín: Ak máte deti alebo zvieratá a obávate sa o ich bezpečnosť, zvážte výmenu jedovatých rastlín za netoxické alternatívy.
- Prvá pomoc: Ak máte podozrenie, že vaše dieťa alebo zviera zjedlo jedovatú rastlinu, okamžite kontaktujte lekára alebo veterinára. Pokúste sa identifikovať rastlinu a poskytnúť informácie o tom, koľko z nej bolo zjedené. Jedovaté rastliny sú krásne, ale môžu predstavovať skryté nebezpečenstvo.