Jedľa (lat. Abies Mill.) je rod rozsiahlych, vždyzelených stromov, ktoré sa vyznačujú kužeľovitou až valcovitou korunou. Ich konáre sú usporiadané v prasleňoch a kolmo odstávajú od rovného a priebežného kmeňa. Koreňová sústava jedle je hlboká, čo zabezpečuje dobré zakotvenie stromu.
Charakteristické znaky rodu Jedľa
Konáriky jedlí sú hladké a ich koncové púčiky sú okrúhle, väčšinou živičnaté. Ihlice sú vždyzelené, ploské, na báze stočené a na konárik prisadajú rozšírenou diskovitou plochou. Šišky jedle sú valcovité alebo vajcovité, vzpriamené a rozpadávajú sa priamo na strome.
Rod Abies zahŕňa vyše 50 vždyzelených druhov, z ktorých mnohé dorastajú do skutočne impozantných rozmerov. Jedle sú prevažne horské stromy, ktoré rastú v miernom pásme severnej pologule. Preferujú hlboké, vlhkejšie pôdy bohaté na živiny a vyžadujú si čistý vzduch. Suchšiu klímu nížin znášajú len niektoré druhy.
Rozmnožujú sa semenom, vzácnejšie druhy a kultivary sa štiepia, zatiaľ čo trpasličie formy sa môžu rozmnožovať aj odrezkovaním.
Vybrané druhy jedlí
Medzi známe druhy rodu Abies patria:
- Abies alba Mill. (Jedľa biela)
- Abies concolor (Gord.) Hopes. (Jedľa srienistá/kalifornská)
- Abies grandis Lindl.
- Abies koreana Wils. (Jedľa kórejská)
- Abies lasiocarpa (Hook.) Nutt.
- Abies magnifica Murr.
- Abies pinsapo Boiss.
- Abies procera Rehd.
Jedľa biela (Abies alba Mill.)
Jedľa biela, známa aj pod názvami jedľa obyčajná, jedľa bielokôra či jedľa strieborná, je vysoký ihličnatý strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 50-60 metrov, s priemerom kmeňa až 2 metre. Priemerný vek jedle bielej je 350-400 rokov, čím sa radí medzi najvyššie stromy na Slovensku. Najvyššia jedľa, ktorá je zároveň v súčasnosti aj najvyšším stromom na Slovensku, rastie vo Veporských vrchoch v NPR Dobročský prales a meria 58 metrov. V Dobročskom pralese rástla aj legendárna Dobročská jedľa, ktorá bola vysoká 56 metrov a mala priemer kmeňa 193 cm.
Charakteristika a výskyt
Mladé jedle biele majú štíhlu, pyramídovú korunu, ktorá sa v starobe stáva valcovitou a na vrchole sploštenou (tzv. bocianie hniezdo). Kôra je hladká, väčšinou svetlosivá, a na starších stromoch sa mení na tmavšiu, rozpukanú borku, ktorá sa môže olupovať v tenkých prúžkoch. Letorasty sú sivé, jemne plstnaté. Púčiky sú špicato vajcovité, hnedé a bez miazgy.
Ihlice jedle bielej sú dlhé 2-3 cm, ploché a nepichavé. Na vrchnej strane sú lesklo tmavozelené, zatiaľ čo na spodnej strane majú dva svetlé prúžky (prieduchy), ktoré im dodávajú striebristý alebo modrastý nádych. Kvitne na jar, zvyčajne v apríli alebo máji, pričom kvety sú malé, nevýrazné, žltkasté alebo hnedasté.
Plody sú vzpriamené, valcovité šišky, dlhé 10-20 cm a široké 3-5 cm, s hore zaobleným tvarom. Počas dozrievania sú zelené alebo fialové, neskôr sa menia na hnedé a dozrievajú v auguste. Šišky sa rozpadávajú na stromoch, pričom šupiny opadávajú a zostávajú iba vretená. Šišky obsahujú semená, ktoré sa šíria vetrom a sú dôležité pre lesný ekosystém.
Jedľa biela sa vyskytuje v európskych pahorkatinách a horských polohách s optimom v strednom Francúzsku a západnom Nemecku, ako aj v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny). Na východe zasahuje až do severozápadnej časti Malej Ázie, na juhu do Grécka a na Sicíliu. V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, kde spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukovo-jedľové lesy.
Jej rozšírenie je limitované nárokmi na vlhkosť a citlivosťou voči neskorým mrazom. Je tiež veľmi citlivá na znečistené ovzdušie, predovšetkým oxidmi síry. V južnej časti areálu je vyslovene horským stromom (vystupuje takmer do 2 000 m n. m.), kým smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (300 m n. m.). Prospieva jej dážď, hmla a chlad.
Využitie jedle
Jedľa je univerzálny strom s mnohostranným využitím, nielen ako vianočný stromček, ale aj v priemysle, medicíne a záhradníctve.
Drevo
Drevo jedle, najmä jedle bielej, je mäkké, ľahké a dobre spracovateľné. Historicky sa používalo na vodných stavbách, ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov, nábytku, hudobných nástrojov a papierových výrobkov.
Liečivé vlastnosti
Jedľa je cenená pre svoje liečivé vlastnosti a antiseptické účinky. Z jedle bielej sa vyrába jedľový olej (lat. abiatis albae aetheroleum), olej z jedľových šišiek (lat. oleum templini) a éterický olej z čerstvého ihličia. Jedľový éterický olej je účinný proti mikróbom, dráždi pokožku a vyvoláva miestne prekrvenie, čím podporuje odkašliavanie. Využíva sa v inhaláciách pri ochoreniach dýchacích ciest, v balzamoch proti prechladnutiu, mastiach a kúpeľoch pri natiahnutých svaloch, reumatických ťažkostiach a poruchách prekrvenia.
Jedľa biela sa používa na liečbu boľavých kĺbov, artritídy, svalových bolestí a kŕčov. Jedľa balzamová je vhodná na rezné rany, odreniny a vredy. Jedľová živica pôsobí antisepticky a podporuje hojenie rán. Čerstvé výhonky jedle sa využívajú pre vysoký obsah silíc pri kašli, zahlienení a bronchitíde. Jedľová silica v odparovacej lampe má posilňujúci a upokojujúci účinok pri strese a je vhodná aj ako prísada do kúpeľa, pretože zahrieva telo.
Farár Kneipp odporúčal čaj zo zelených jedľových šišiek pre jeho blahodarné účinky na hlasivky.
Vianočný stromček a okrasná rastlina
Jedľa patrí medzi najobľúbenejšie stromy a ako vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Živá jedľa v zimnom období je skvelou dekoráciou, ktorú možno dodatočne vyzdobiť svetielkami. Často sa používajú aj odrezané vetvičky vo forme vianočných aranžmánov a vencov.
V záhrade možno jedľu bez problémov použiť tak v skupinách, ako aj ako solitérne stromy. Charakteristický habitus jedle dodáva záhrade severský, zimný a elegantný charakter. Odrody ako jedľa biela, jedľa srienistá (kalifornská) či jedľa kaukazská sa lepšie osvedčia ako voľne stojace exempláre, rovnako ako zakrpatené odrody. Jedľa kórejská sa vďaka kompaktnému vzrastu a modrastým šiškám môže použiť na tvorbu neobyčajných živých plotov.
Pestovanie a nároky
Jedľa prirodzene preferuje pomerne úrodné pôdy, no ujme sa aj na o niečo slabších, kamenistých pôdach. Jej rast je pomerne intenzívny a po troch desaťročiach môže dosiahnuť približne 30 m. Väčšina jedlí vyžaduje úrodnú, humóznu pôdu a časté zalievanie. Mladé rastlinky zvyčajne uprednostňujú väčší tieň.
Hoci je jedľa citlivá na priemyselné plyny a kyslé zrážky, jedľa srienistá dobre znáša horšie pôdne a poveternostné podmienky, vrátane mrazov, a vyznačuje sa rýchlejším rastom. Rez jedle je najlepšie vykonávať na jar alebo začiatkom leta, pričom sa oplatí skrátiť aj hrubšie konáre.
Dôležité je dobre naplánovať výsadbu; príliš husto vysadené stromy budú súperiť o svetlo a môžu rásť slabo alebo neprežiť.
Jedľa v kultúre a symbolike
Osviežujúca vôňa jedle a jej majestátna sila podnecovali človeka k jej využívaniu v náboženských obradoch už pred stovkami rokov. U Keltov vzbudzovala jedľa posvätnú úctu hlavne pre jej liečivé a antiseptické účinky. V dobe zimného slnovratu, nazývanej aj „noc bielej jedle“, uctievali Kelti tento strom najviac. Zdobili ho farebnými stužkami, pečivom a posvätnými ozdobami, a prinášali pod neho dary svojim bohom. Vysoké jedle im symbolizovali jasný obraz minulosti a budúcnosti.
Jedľa je tiež považovaná za strom narodenia. Ihličie sa spaľovalo, aby chránilo čerstvú mamičku a bábätko. Pre Druidov jedle predstavovali pravdu, pretože sú mocné a priame. Starí Gréci zasvätili jedľu Artemide - bohyni Mesiaca, prírody a plodnosti, preto sa jedľa spája s narodením.
Ľudia narodení v znamení jedle (06.07.-16.07. a 06.01.) sú popisovaní ako veľmi pracovití a nadaní, húževnatí, nezľaknú sa žiadnych ťažkostí a s veľkým odhodlaním sa púšťajú do riešenia problémov. Voči okoliu bývajú nedôverčiví a uzavretí, často sa skrývajú za kamennou tvárou. V spoločnosti sú zdržanliví a chovajú sa dôstojne.
Kresbové testy: Strom ako zrkadlo duše
V diagnostikovaní školskej zrelosti a psychického stavu majú svoje miesto aj kresbové testy. Pomerne ľahko a rýchlo sa z nich dá určiť stupeň vývoja psychických funkcií, ilustrovať aktuálny psychický stav dieťaťa, poskytnúť informácie o emóciách a zhodnotiť, či dieťa bude schopné plniť požiadavky školy. Kresbové testy majú len orientačný charakter a pomáhajú spresniť diagnózu. Výklad sa nerobí mechanicky, vždy záleží na kontexte celej kresby.
Baum test (Test stromu)
Pôvodcom psychotestu s kresleným stromom (Baum test) je nemecký psychológ Karl Koch, ktorý ako prvý pochopil, že z vetiev stromu sa dá vyčítať rozpoloženie človeka, jeho minulosť a nahliadnuť aj do budúcnosti. To všetko vďaka 59 aspektom, ktoré každý človek zámerne či nechtiac zachytí na papier, keď dostane príkaz nakresliť strom (nie ihličnatý). Kresba je hotová za pár minút, takže sa dá rýchlo uskutočniť aj v detskom kolektíve alebo pri prijímaní do zamestnania.
Vývoj kresby stromu u detí
Vývin kresby stromu má podobné znaky ako vývin kresby panáka alebo domu. Žiaden strom nie je nakreslený správne alebo nesprávne. Spočiatku dieťa zobrazuje kmeň stromu ako čiaru, z ktorej hore v pravom uhle vyčnievajú kratšie rovné čiarky. Na nich sú umiestnené ovály alebo chumáče, pričom lístie a ihličie dieťa nerozlišuje. Neskôr konáre kreslí rozvetvené na menšie konáriky. Predškoláci by už mali rozlišovať v kresbe listnatý strom od ihličnatého. Na listnatom strome zobrazujú ovocie a listy, ktoré majú často dekoratívnu funkciu. Ihličnaté stromy sú ako kefky, drobné ihličie na konároch chýba. Proporcie stromu v pomere k formátu a iným zobrazovaným častiam súvisia so symbolikou stromu.
Analýza jednotlivých častí kresby
- Tlak ceruzky: Rázne a tvrdohlavé povahy vyvíjajú na kresbu neprimerane vysoký tlak. Nesmelí ľudia, ktorí sa vyhýbajú konfliktom, vyvíjajú čo najmenší tlak. Vyrovnaní ľudia, ktorí si stoja za svojím rozhodnutím, kreslia rovnomerným tlakom, prípadne aj tieňovaním. Silné či slabé ťahy upozorňujú na nevyváženosť v určitých oblastiach života.
- Opravované ťahy: Čím viac opravovaných ťahov sa na strome nachádza, tým viac sa autor cíti byť neistý sám sebou.
- Ročné obdobie a krajina: Ročné obdobie krajiny okolo stromu súvisí s dlhodobým emočným ladením autora a temperamentom. Jarné a letné stromy charakterizujú optimistické ladenie a chuť k zmenám. Jesenné stromy s plodmi môžu znázorňovať duševnú zrelosť. Zimné stromy zase predstavujú neistotu alebo pesimizmus.
- Okolie stromu: Sklon k sneniu, odstup od reality a túžbu po neznámom ukazujú ľudia, ktorí za stromom nakreslia horizont, more, hory. Pocity osamelosti a nepochopenia okolitého sveta naznačuje strom uprostred ohraničeného priestoru, ohrady. Pocity menejcennosti sa prejavujú, ak je strom zakreslený v priehlbine alebo na kopci. Optimálny strom by mal vyrastať z pôdy alebo trávy a mal by mať rozšírenú pätu kmeňa (základňu).
- Pridané prvky: Pridané prvky nad rámec zadania (vtáky, búdky, kvety, ovocie) sú prejavom hravosti, zmyslu pre humor alebo aj zakrytej neistoty (záleží od kontextu). Pocitovo založené, zasnené osoby kreslia strom s listami. Holé zimné stromy skôr osoby rezervované.
- Koreňový systém: Koreňový systém vykreslený jemnými ťahmi značí neistotu s vlastnou minulosťou. Ak na obrázku korene nie sú, nič sa z toho nevyvodzuje, ich význam sa posudzuje v spojitosti s ďalšími časťami stromu.
- Kmeň: Kmeň hovorí o zrení človeka, prechode a dospievaní. Hladké, nezvýraznené a neopravované napojenie vyznačuje bezproblémový prechod medzi detstvom a dospievaním. Akékoľvek šrafovanie, pokrivenie, suky a dutiny naznačujú neistotu v súčasnej situácii. Dutiny a deformácie kmeňa symbolizujú poranenie duše, traumy alebo nepríjemné spomienky na detstvo. Zvýraznená ľavá strana kmeňa vypovedá o introvertnej povahe kresliaceho, naopak pravá strana o extrovertnej povahe. Hrúbka kmeňa odráža silu ega, vitalitu a stabilitu. Silnejší a kratší kmeň je typický pre ľudí, ktorí sa zaujímajú skôr o fyzické záležitosti a veľa nepremýšľajú. Kmeň primeraný korune značí uvedomovanie si svojho intelektu. Príliš tenký kmeň znázorňuje nadmernú snahu niekomu niečo dokázať.
- Koruna a vetvy: Koruna všeobecne naznačuje osobnosť a sociálny kontakt. Dôležitý je prvý dojem. Pravidelná, plná koruna značí vitalitu a vyvážený vzťah k životu. Hustota konárov a ich prepracovanosť sa prejavuje u kreatívnych osôb s dobrým pozorovacím talentom. Slabé vetvičky kreslia osoby hanblivé a nedôverčivé. Otvorené, neuzavreté konáre značia ľahkú ovplyvniteľnosť autora.
- Veľkosť stromu: Pri kresbe sa sleduje aj relatívna veľkosť stromu vzhľadom k ploche. Priemerná veľkosť je 70 %. Väčší či menší strom sa hodnotí podobne ako veľké alebo malé písmo (väčší či menší sebacit). Zaplnený celý priestor predstavuje snahu všetko obsiahnuť, prehnanú expanzívnosť, kompenzáciu pocitov nedostatočnosti. Ak kresba presahuje okraje (väčšinou horný okraj), ide o nevyzretosť, neadekvátne ciele a neprijímanie obmedzení. Autor môže mať sklony k agresivite alebo dominancii.