Úvod do Kačice divej
Kačica divá (lat. Anas platyrhynchos) je najčastejší a najrozšírenejší druh kačice na všetkých vodách. Patrí medzi zúbkozubce z čeľade kačicovité (Anatidae) a u nás, ale aj v zahraničí, je najrozšírenejším druhom kačice. Vyskytuje sa takmer na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Na Novom Zélande bola dovezená a skrížila sa s domácou Anas superciliosa.
Jej výskyt je pomerne bežný aj v osídlených oblastiach a mestách, kde sa často kríži s kačicou domácou a máva iné sfarbenie. Vo východnej a severnej Európe sú kačice divé väčšinou sťahovavé vtáky a sťahujú sa od októbra do strednej, západnej alebo južnej Európy. V južnej a západnej Európe naopak spravidla nemajú sťahovavé správanie, ale sú stále vtáky.
Na Slovensku je kačica divá jedným z najrozšírenejších hniezdiacich a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese v nadmorskej výške 1 677 m n. m. a pri Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m.
Populácia a ochrana
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí kačica divá medzi najmenej ohrozené druhy. Celková populácia má stúpajúci trend; populácia v Európe je stabilná a v Severnej Amerike za posledných 40 rokov výrazne vzrástli stavy, a to o 99,3%.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov na Slovensku bol v rokoch 2013 - 2018 15 000 - 22 000 párov, zimujúcich jedincov 90 000 - 130 000. Krátkodobý (2007 - 2018) aj dlhodobý (1980 - 2018) trend boli stúpajúce. Veľkosť územia, na ktorom hniezdila, bola stabilná. Kačica divá je zákonom chránená a jej spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z.).
Opis a Vzhľad
Celková dĺžka tela kačice divej je 50 - 60 cm, rozpätie krídel až 95 cm a hmotnosť 700 až 1500 gramov. Pri lete dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 110 km za hodinu.
Pohlavný dimorfizmus a operenie
Charakteristickým znakom kačice divej je nápadný pohlavný dimorfizmus vo sfarbení. Káčer (samček) je vo svojom svadobnom šate pestro sfarbený. Má tmavú, lesklozelenú hlavu a krk s bielym golierom. Hrvoľ a hruď sú gaštanové, chrbát hnedosivý a spodok tela svetlý, slabo vlnkovaný. Na chvoste má dva páry čiernych kosierikov, ktoré sú vykrútené nahor. Konce chvosta sú kučeravé. Zobák je zelenožltý.
Kačica (samička) je sfarbená nenápadne, s prevahou žltohnedých farieb a tmavými škvrnami. Na zadnom okraji krídel obidve pohlavia majú zrkadlo (speculum) - čierno-bielo lemovanú modrú plochu s fialovým leskom, alebo kovovo modrý bielo lemovaný pás. U káčera je zrkadlo výraznejšie.
Počas leta, v období mimo reprodukcie, káčery pŕchnu a ich operenie sa stáva zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. V časovom období medzi júlom a augustom sa káčer pri pŕchnutí sfarbí ako kačica. Rozdielom zostáva sfarbenie zobáka: výrazný žltý zobák u samčeka a tmavosivý až hnedý zobák u samičky. Kačica pŕchne len raz do roka, a to v auguste po vyvedení mláďat. Počas preperovania vtáky nemôžu asi 3 týždne lietať a ukrývajú sa v rastlinných zárastoch. Káčery v júni - júli úplne pŕchnu, kačica pŕchne až do augusta, čiastočne obe pohlavia pŕchnu na jeseň a na jar. Keďže sa im všetky letky vymieňajú naraz, môžu byť kratší čas neschopné letu.
Zobák a hlasové prejavy
Nohy kačice divej sú oranžové a zelenožltý zobák je široký a ploský. Okraje sú jemne zúbkované, kadiaľ odchádza voda pri zbieraní potravy z vody. Na konci zobáka je malý, tvrdý čierny necht, ktorý slúži na utŕhanie potravy. Kačica divá používa pomerne rozsiahly repertoár rôznych hlasov. Typickým kvákaním sa ozývajú len kačice, káčery vydávajú sipocú "rrep-rrep". Hlučnejšie sa prejavujú najmä v čase párenia. Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip" a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.
Životné prostredie a Potrava
Kačice divé sa spôsobom života viažu na vodu. Žijú pri riekach, mŕtvych ramenách, rybníkoch, priehradách, odvodňovacích kanáloch, potokoch, ak tam majú dosť pokoja a vhodné úkryty medzi vodnými rastlinami. S obľubou sa zdržiavajú na rozsiahlych močiaroch. Ak ich nikto a nič nevyrušuje, osídľujú aj vodné plochy vo veľkomestách. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. Prebývajú výlučne v prostredí vôd a mokradí, ktoré im poskytujú dobrý úkryt a rozmanité rastlinstvo.
Potravné návyky
Kačica divá je všežravý druh, prevažne bylinožravá. Jej jedálniček pozostáva hlavne z rastlinných látok, semien, plodov, zelených vodných a pobrežných rastlín. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červy, a dokonca aj myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Potravu zbiera na hladine alebo tesne pod ňou v plytkej vode alebo pri brodení. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice čiastočne ponárajú, pričom chvost pritom vyčnieva z vody. Potravu získavajú filtráciou bahna cez zobák. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou, kde sa potrava zachytáva.
Kačice sú aktívne v noci, keď zaletujú aj na polia za pašou. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Tento spôsob prijímania potravy však vystavuje najmä plávavé kačice riziku prehltnutia aj loveckého broku, prípadne rybárskeho záťažového olova. Môžu si ich zameniť s drobným štrkom obsahujúcim hrubé zrnká, ktorých prítomnosť vo svalnatom žalúdku kačice je nevyhnutná pre trávenie tuhej potravy.
Vodoodolné perie kačici umožňuje ponáranie pod hladinu bez toho, aby sa zmáčala. Túto vlastnosť zaručuje zložitá štruktúra a voskovaný povrch peria. Káčatá majú najskôr prachové perie, ktoré im premasťuje matka.
Prirodzené rozmnožovanie
Obdobie párenia kačice divej je na jar. Páriky sa začínajú vytvárať už v zime alebo na jeseň na zimoviskách. Vo februári sa veľké zimné kŕdle rozpadávajú a vytvorené páry začínajú vyhľadávať vhodné miesta na hniezdenie a obsadzujú hniezdne teritóriá. Kačica na rozdiel od káčera býva vernejšia svojmu stanovištiu, preto je ďalší rok zvyčajne nútená zvoliť si iného druha.
Nahováračky a hniezdenie
Nahováračky sa začínajú už v polovičke januára. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Káčer predvádza typický, veľmi zložitý svadobný rituál, ktorým vyvolenú láka na párenie. Najskôr pláva okolo kačice so skloneným zobákom, s našuchorenými pierkami na hlave a neustále pritom vrtí chvostom. Potom kýva hlavou, ponorí zobák do vody a prudko sa vztýči do zvislej polohy, prskajúc okolo seba vodu. Počas toku často prenasleduje samicu cudzí samec a oboch nasleduje jej vlastný partner.
Hniezdenie prebieha v marci až júni. Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov, najčastejšie na zemi pri brehoch riek, kde má ideálne životné podmienky. Uprednostňuje hniezdenie v dutinách stromov a v hlavách vŕb. Hniezdo môže byť umiestnené pod kríkmi, neraz aj ďalej od vody. Väčšinou však majú možnosť hniezdiť v hustom podraste, kde si stavajú úhľadné, hlboké hniezdo vystlané hrubou vrstvou páperia. Miestami môžu zahniezdiť aj v špeciálnych pripravených obydliach na hniezdenie. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype.
Znáška a starostlivosť o mláďatá
Samička sedia na vajciach raz do roka. V znáške býva 7 až 12 vajec (výnimočne aj 20), na ktorých sedí sama 25 až 28 dní. Keď hniezdo opustí (bez vyrušenia), prikrýva ich páperím. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať.
Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. Pre malé kačiatka je dôležitá prvá interakcia s matkou, pretože automaticky bežia za tým, koho vidia po vyliahnutí ako prvého. To je najčastejšie matka, ktorá ich krátko po vyliahnutí odvádza na vodu. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé - je nevratné a po druhé - učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Káčatá vedia lietať v 8. týždni života. Kačica dohliada na mláďatá zhruba 50 až 60 dní. Káčer sa o odchov káčat nestará. Mláďatá nekŕmi, už deň po vyliahnutí ich odvádza na vodu, kde sa učia hľadať si potravu. V prípade nebezpečenstva sa matka snaží odpútať pozornosť od mláďat.
Umelý chov a rozmnožovanie
Kačica divá je najvýznamnejším poľovným druhom vodnej pernatej zveri. Perspektívy ich chovu sú dobré so zreteľom na rozširovanie plôch priehrad, retenčných nádrží a rybníkov a pomerne ľahký farmový chov. Kačica divá je našou najpočetnejšou kačicou aj vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných kačíc určených na odlov.
Význam a výzvy chovu
V minulosti sa na umelý chov využívali viaceré krížence kačice divej, napríklad s plemenom khaki campbell. Hoci to malo prednosti z hľadiska polointenzívneho hydinárskeho chovu, krížence boli príliš ťažké, horšie lietali a nemali potrebnú morfologickú, predovšetkým farebnú uniformitu. Tieto krížence nepriaznivo ovplyvňovali genofond voľne žijúcich čistokrvných populácií kačice divej.
Problémy s postupným zhoršovaním genetických, morfologických a fyziologických vlastností kačíc z umelého chovu zahŕňali znižovanie schopnosti tráviť prirodzenú potravu, viazanosť na človeka a genetické zmeny. Tieto negatívne javy nehrozia, ak sa do chovu pravidelne zaraďujú jedince z voľnej prírody.
Metódy chovu
Chov na rybníku
Medzi polointenzívne chovy patrí voľný chov na rybníku. Kačice sú viazané na určitú časť rybníka veľmi intenzívnym celoročným prikrmovaním. Vhodné prostredie a dostatok krmiva zabezpečia vysokú koncentráciu vybudovaných hniezd, ktoré v čase znášky slúžia ako zdroj nového chovného materiálu. Výhodou je nízka potreba prikrmovania, pretože kačice získavajú prirodzenú potravu z rybníka a jeho okolia. Nevýhodou je, že vzhľadom na roztrúsenosť hniezd nemožno nájsť všetky vajcia a je tu riziko strát chovaných jedincov a vajec vplyvom predátorov. Tomu sa dá predchádzať intenzívnym tlmením týchto predátorov v zmysle legislatívy. Nezanedbateľným plusom je, že kačice vyliahnuté na určitom mieste sa v nasledujúcich rokoch vracajú hniezdiť do lokality vyliahnutia.
Chov v ohrade
Vyššou formou, umožňujúcou lepšiu ochranu a kontrolu, je chov v uzavretých ohradách na brehu rybníka. Pri tomto systéme ohrada, v ktorej sú rodičovské jedince, sčasti siaha do rybníka. Rodičovské jedince majú zastrihnuté letky, aby neunikali z ohrady. Hniezda sú vo vnútri ohrady, čo zabezpečuje ľahké zbieranie vajec bez strát. Straty na rodičovskom kŕdli sú minimálne a počet znesených vajec, vzhľadom na pestrejšiu potravu získanú z rybníka, je vyšší.
Chov vo voliére
Najefektívnejší je chov v krytých voliérach s vyšším počtom oddelení. Voliéry s rozmermi 3x7 alebo 3x10 metrov sú zakryté sieťovinou. Mali by byť umiestnené na slnečnom stanovišti s južnou expozíciou. Pre uľahčenie pohybu ošetrovateľov by mala byť voliera vysoká aspoň 180 centimetrov. Táto výška nie je problém ako pri bažantoch, keďže divé kačice sú na rozdiel od bažantov či jarabíc v zajatí podstatne pokojnejšie. Bočné steny musíme zapustiť 15 - 20 centimetrov do zeme, aby sme zabránili vniknutiu predátorov (podhrabanie).
Na jeden kus treba počítať s plochou 4 - 6 štvorcových metrov vrátane vody. Vhodné je vybudovať manipulačnú chodbu, z ktorej vedú dvierka do každej voliéry. Voliéry sú umiestnené vedľa seba, pričom bočné, dlhšie steny majú spoločné. Zadnú časť voliéry musí tvoriť vodná plocha. Tú zabezpečíme tak, že voliéry vybudujeme na okraji prirodzeného potôčika, ktorý bude zasahovať do zadnej časti voliéry a pretekať postupne všetkými oddeleniami, poprípade vybudovaním umelého kanála.
Vodná plocha musí byť široká minimálne 60 centimetrov, hlboká aspoň 20 centimetrov a breh musí zostupovať pozvoľna. Voliéry by mali mať spád do vody, aby sa zabránilo ich zabahneniu pri vystupovaní kačíc z vody. Spád terénu zabezpečí rýchle stekanie vody. Voda vo voliére neslúži len na napájanie a kúpanie, ale je potrebná aj na párenie kačíc. Preteká zadnou, krajnou stranou voliéry. Aj jej prietok - vodná plocha, musí byť ohradený, aby kačice neprebehovali z jednej voliéry do druhej. Vo voliére je tiež násypec na krmivo s rozmermi 1x1 meter, alebo iné druhy kŕmidiel. Pokiaľ je kanál umelý, nesmieme zabudnúť na štrk a piesok, ktoré slúžia ako gastrolity. Voliéra musí byť umiestnená na priepustnej pôde, aby sa celá plocha nezamáčala. Osadenstvo jednej voliéry predstavuje káčer a 3 až 4 kačice. Znáškové kmene vytvárame v októbri. Vtáky ponechávame v znáške maximálne dva roky s tým, že každý rok obmieňame 50 percent zvierat.
Chovné jedince a znáška
Do voliér nasádzame vtáky zo skorých znášok. Nech už používame akýkoľvek spôsob chovu, vždy musíme venovať maximálnu pozornosť výberu chovného kŕdľa. Pri výbere postupujeme tak, aby sa do chovu dostali len zdravé, dobre vyvinuté jedince, o ktorých vieme, že sú zaručene čistokrvné. Musíme tiež počítať s rezervou pre prípad úhynu kačíc či neplodnosti káčerov. Pri farmovom chove môžeme rátať so znáškou 30-40 vajec na kačicu.
Kŕmenie rodičov
Výživa kačíc v znáškovom kmeni má veľký vplyv na množstvo a kvalitu znesených vajec a tiež na počet živovyliahnutých káčat. Kačiciam mimo znáškového obdobia a pri využívaní vodného výbehu stačí doplnkové kŕmenie zmesou zrnovín. Vhodnejšie je však podávať im plnohodnotnú výživu kombinovaním jadrových a objemových krmív s doplnkami minerálnych látok a vitamínov. Najneskôr 14 dní pred očakávanou znáškou musíme začať podávať kačiciam kompletnú kŕmnu zmes HYD-23 pre kačice v znáške, v ktorej je optimálne zastúpenie všetkých zložiek výživy, hlavne esenciálnych aminokyselín. Výživárske firmy vyrábajú kompletné kŕmne zmesi nutrične vybilancované presne podľa potrieb jednotlivých chovných kategórií a druhov zvierat.
Znáška
Kačice znášajú vajcia po celej ploche voliéry. Väčšinu vajec znášajú v ranných hodinách. Zbierame ich teda počas predpoludnia pri kŕmení, pri teplejšom počasí aj poobede, aby sa vajcia zbytočne neprehrievali. Takisto ako pri iných druhoch pernatej zveri je dôležité vajcia čo najskôr vyzbierať, vložiť do skladu vajec, vydezinfikovať a pri správnej teplote tam držať do naskladnenia do liahní. Maximálna doba skladovania vajec je 7 dní, lebo pri dlhšom skladovaní rapídne klesá liahnivosť. Kačice v dôsledku spôsobu života vo vodnom prostredí môžu byť zdrojom nákazy salmonelózou, a preto musíme veľmi zodpovedne dodržiavať zoohygienické opatrenia.
Liahnutie vajec
Liahnutie kačacích vajec prebieha pri teplote 37,6 stupňa Celzia a relatívnej vlhkosti 50 - 60 percent. Vajcia na 24. deň premiestňujeme z liahne do doliahne. Tu sa pri zvýšenej vlhkosti (80-85 %) a teplote 37,4 stupňa Celzia káčatá liahnu na 28. deň inkubácie. Káčatá po oschnutí vyberáme z doliahne a premiestňujeme ich do odchovne alebo ich expedujeme v klimatizovaných zariadeniach. Keď získame vajcia z kvalitného chovného kŕdľa a dodržíme všetky zásady správneho ošetrovania a liahnutia, môže byť ich oplodnenosť až 90-percentná a liahnivosť z oplodnených vajec 85-90 percentná.
Odchov káčat
Vyliahnuté a oschnuté káčatá premiestnime z liahne do komorovej odchovne. Pri vyberaní z doliahne mladé kačičky vytriedime, do odchovu zaraďujeme iba zdravé, dokonale vyvinuté a čiperné jedince. V komorových odchovniach ich chováme v kruhových ohradách pod umelými kvočkami - žiaričmi. Požadovaná počiatočná teplota pri naskladnení kačičiek je 29 - 30 stupňov Celzia a táto teplota sa v priebehu 14 dní odchovu znižuje približne o pol stupňa na 20 - 22 stupňov Celzia.
Indikátorom správnej teploty v odchovni je správanie sa a rozmiestnenie káčat v kruhovej ohrade. Pokiaľ sú káčatá rovnomerne roztrúsené po celej ploche odchovne, je to signál ideálnej teploty. Ak sú sústredené pod tepelným žiaričom, je to indikátorom nízkej teploty, keď káčatá vyhľadávajú priestor s najvyššou teplotou. Ak sú káčatá sústredené po okrajoch odchovne, je to znamenie, že teplota žiariča je príliš vysoká, preto vyhľadávajú chladnejšie priestory.
Podlahu komorovej odchovne vystelieme podstielkou. Ako podstielku môžeme použiť hobľovance vo vrstve 5-7 centimetrov. Vhodné je mať v odchovnom priestore pri stene 10 centimetrov hlboký vyspádovaný kanálik, zakrytý dreveným roštom, nad ktorým umiestnime prietokové napájačky. Kanálikom voda odteká a káčatá sa nemôžu namočiť. Pri odchove v komorových odchovniach počítame s 12-15 káčatami na štvorcový meter do veku 14 dní. Dovtedy nepotrebujú ani výbeh.
Keďže umelo vyliahnuté káčatá nemajú dostatok tuku na mastenie peria z vlastných tukových žliaz (v prirodzenom chove perie káčatám vymastí kačica zo svojho tuku), mali by ísť na vodu až vo veku 30 dní. Po 14 dňoch odchovu v komorových odchovniach môžeme káčatám otvoriť výbeh, čím sa zníži aj ich koncentrácia na jednotku plochy. Po 21 dňoch (podľa počasia) umiestňujeme kačičky do krytých spoločných voliér. Na jedno káča počítame s jedným štvorcovým metrom plochy.
Výživa mladých
Káčatá v odchovni kŕmime ad libitum. Prvých 10 dní je to kompletná kŕmna zmes HYD-19 a po 10 dňoch je to HYD-20. Môžeme tiež použiť zmes BŽ-2, ktorá má veľmi podobné zloženie. Od 21. dňa môžeme do zmesi HYD-20 postupne pridávať kukuričný šrot a zároveň postupne vyraďujeme cenovo náročnejšie kŕmne zmesi. Šrot pripravujeme zo zmesi kukurice, pšenice, jačmeňa, ovsa a strukovín. Kačičky v umelom chove veľmi intenzívne rastú, preto musia mať stále dostatok krmiva. Dôležité je, aby krmivo bolo bezchybné, dobre uskladnené, zabezpečené proti hlodavcom, vlhkosti a podobne. Samozrejmosťou je dodržiavanie hygienických zásad a čistoty, počnúc liahňou, skladovými priestormi pre vajcia, cez krmivá, odchovné priestory až po napájačky, kŕmidlá.
Vypúšťanie do voľnej prírody
Odchované káčatá určené na zazverovanie revírov vypúšťame do voľnej prírody rôznymi spôsobmi. Je samozrejmosťou, že ich vypúšťame do vhodného biotopu, to znamená na vodné hladiny. Dnes je prekonaný názor, že vek tri týždne je "spoľahlivou" hranicou pre vypúšťanie káčat do voľnej prírody, a odporúča sa ich vypúšťať neskôr.
Zaujímavosti o Kačici divej
- Podľa archeologických výskumov divé kačice chovali už starí Egypťania ako domáce zvieratá.
- Naše populácie sa zvyčajne presúvajú na zimu na juh a k nám prilietajú kačice zo severných krajov.
- Kačica divá je stále veľmi atraktívna poľovná zver najmä v nížinách a pahorkatinách južného a zvlášť juhozápadného Slovenska.
- Sympatický vzhľad kačíc a roztomilých káčat inšpiroval mnohých autorov rozprávkových knižiek a animovaných filmov.
tags: #kacica #diva #rozmnozovanie