Pestovanie fialových popínavých ruží

Úspešné pestovanie ruží si vyžaduje dodržiavanie niekoľkých základných zásad. Ruže sa líšia odolnosťou voči klimatickým podmienkam; najodolnejšie sú botanické druhy, po nich nasledujú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach je potrebné venovať zvýšenú pozornosť zazimovaniu.

Výber vhodného stanovišťa a pôdy

Ruže najlepšie rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej, ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá je dostatočne vzdušná a dobre prijíma vodu pri daždi alebo zalievaní. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvalo zamokrené, bahnité, studené, kamenisté alebo veľmi plytké. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých, celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa živiny rýchlo vyplavujú.

Ťažké pôdy je možné zlepšiť pridaním rašeliny, kompostu alebo rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zvýši pridaním piesku, popola, prípadne rozloženého hydinového alebo králičieho hnoja, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá môže spôsobiť žltnutie listov a podporiť výskyt čiernej škvrnitosti. V takýchto prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Ružiam vyhovuje občasné zavlažovanie, najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C.

Na svahovitých pozemkoch sa ružiam darí na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkodobom tieni vyšších stromov, avšak neznesú pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni, pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.

Šípové ruže by sa nemali vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä tých, ktorých korene nadmerne ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu (napr. brezy, javory, jasene). V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu, inej zeleniny alebo kríkov drobného ovocia.

Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami. Nevyhovujú im ani uzavreté polohy v obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Výsadba popínavých ruží

Hustota vysádzania ruží závisí od ich vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac.

Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť ich vysádzania závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Pri jesennej výsadbe ruže ešte pred príchodom mrazov vytvoria jemné korienky a na jar majú potom náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné.

Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je náročné. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechajú sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy; v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním sa začína až v ďalšom roku po výsadbe.

Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu. Sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom sa nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť.

Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe, odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale drevo i kôra okolo miesta rezu im zasychá. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Rez podľa typu ruže

• Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
• Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých, bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina v druhom roku kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté, a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
• Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
• Stromčekovité ruže sa režú ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerovať na von, ako aj pri jarnom reze.

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Starostlivosť o ruže

Kyprenie a mulčovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť.

S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať.

Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo, najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu.

Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Odporúčané termíny hnojenia:

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná.

Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza.

Zimná ochrana

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať.

Vo všeobecnosti sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C.

Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady.

Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria.

Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravku, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Typické choroby ruží zahŕňajú škvrnitosť listov, múčnatku, sivú pleseň, hrdzu ružovú a čiernu škvrnitosť. Škodcovia, ktorí napádajú popínavé ruže, sú vošky, nosánik ryhovaný a roztoče. Proti nim možno použiť prirodzených nepriateľov, ako sú larvy lienok a hmyz z čeľade zákernicovitých.

Pestovanie popínavých ruží v nádobách

Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže. Ruže potrebujú na bujné kvitnutie aspoň 5-8 hodín slnečného svitu denne.

Je dôležitá dobrá cirkulácia vzduchu, aby sa zabránilo chorobám. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody, pretože dlhšie udržujú vlhkosť. Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Tip: Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec, objem 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov.

Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu s neutrálnou kyslosťou. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody.

Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť. Pravidelná zálievka je veľmi dôležitá pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. Hnojivo dodá rastline všetko, čo potrebuje, a aplikuje sa podľa pokynov na obale.

Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na prítomnosť chorôb a škodcov. Ruže sú často napádané roztočmi, ktoré rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované. Múčnatka na ružiach vedie k vzniku charakteristických bielych škvŕn.

Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C. Avšak, je lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške.

Špecifické odrody a ich vlastnosti

Ruža Purple Siluetta je novinkou roka 2021, ktorá patrí do skupiny popínavých ruží Siluetta od firmy Kordes. Táto drobnokvetá popínavá ruža je vynikajúca pre dobré zdravie svojich listov a intenzívnu farbu kvetov, ktoré kvitnú opakovane. Je ideálna pre použitie v malých záhradách, hodí sa k plotu alebo obelisku.

Ruža popínavá ´INDIGOLETTA´ je jednou z najžiadanejších popínavých ruží vďaka svojej netradičnej, podmanivej farbe. Jej kvety majú unikátny fialový až jemne modrastý odtieň (lavender-blue), ktorý v záhrade pôsobí mimoriadne luxusne a exoticky. Kvety sú veľké, plné a majú elegantný tvar klasických čajohybridov, hoci rastlina patrí medzi vzrastné popínavé odrody. Táto ruža rastie silno a vzpriamene, pričom jej dlhé výhony sú ideálne na pokrytie pergol, treláží, altánkov alebo vysokých plotov. Listy sú tmavozelené, kožovité a vytvárajú skvelé pozadie pre svetlejšie fialové kvety. Odroda ´Indigoletta´ je známa nielen svojou farbou, ale aj vitalitou, vďaka čomu dokáže za pár sezón vytvoriť hustú kvitnúcu stenu. Intenzita jej vône je vysoká (4/5) s podmanivou sladkou vôňou s ovocnými tónmi.

Ruža Florentina je vrcholným dielom medzi červenými popínavými ružami.

Ruža ´Jasmina´ je voňavá odroda ideálna na miesta na sedenie a altánky.

Ruža ´Elfe´ je vhodná na stenu domu, ktorá je chránená pred dažďom. Dorastá do výšky 3 m a má nezvyčajné, zeleno-žlté plné kvety.

Ruže rambler (napr. ´Bobbie James´, ´Kiftsgate´, ´Ayrshire Queen´) sú vhodné na fasády domov a veľké pergoly. Sú vhodné aj na skrášlenie vysokých stien alebo vysokých stromov.

Špeciálne odrody ruží rambler zahŕňajú ´Ghislaine de Féligonde´ s oranžovými pukmi a svetlými kvetmi, a ´Maria Lisa´ s ružovými kvetmi, ktorá takmer nemá tŕne.

Medzi menšie odrody popínavých ruží, ktoré možno vysadiť do črepníka, patria napríklad ´Niobe´ a ´Blue Belle´.

Anglická ruža ´Teasing Georgia´ je síce kríková ruža, no vďaka opornému prvku možno jej rast smerovať nahor.

Ruža veľkokvetá popínavá fialová (Rosa) je okrasná rastlina kvitnúca celé leto až do jesene, od júna do októbra. Vytvára krásne kvety fialovej farby. Výška rastliny je až 200 - 300 cm.

tags: #popnava #ruza #fialova #pestovanie