Často sa stretávame s predstavou, že akonáhle pesticíd **exspiruje**, je automaticky nepoužiteľný a musí sa zlikvidovať. Táto všeobecná reakcia je podobná ako pri exspirovanom mlieku - snaha čo najskôr sa ho zbaviť. Avšak, realita v prípade pesticídov je odlišná a nie všetky exspirované prípravky sú poškodené alebo už uplynula ich platnosť v zmysle úplnej nefunkčnosti.
Exspirované pesticídy: Sú vždy na likvidáciu?
Hoci prvá reakcia mnohých ľudí je označiť exspirované pesticídy za "neplatné" a vylúčiť ich z predaja alebo použitia, v skutočnosti sú pesticídy špeciálnou komoditou. Ich **trvanlivosť** sa určuje na základe očakávaného kontrolného účinku na choroby rastlín a hmyzích škodcov pri normálnom dávkovaní.
Mnoho pesticídov, ktorých platnosť vypršala, môže mať stále dobré insekticídne účinky a účinky na prevenciu chorôb. Je to možné za predpokladu, že **dávkovanie je primerane zvýšené** a prípravok je používaný v prísnom súlade s vedeckými metódami. Na rozdiel od bežných komodít, ako sú exspirované potraviny, ktoré sú zjavne "neplatné, pokazené" a nedajú sa vyriešiť väčšou konzumáciou alebo použitím, účinnosť pesticídov môže po exspirácii klesnúť, no nie zmiznúť úplne.
Pravidlá pre použitie exspirovaných pesticídov
Ak sa rozhodnete použiť exspirované pesticídy, je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby sa zabezpečila ich účinnosť a minimalizovali riziká:
- Pred použitím je nevyhnutné **skontrolovať dátum výroby a dátum exspirácie**.
- Ak sa dátum exspirácie blíži, alebo už uplynul, dávka sa má **primerane zvýšiť** podľa očakávanej účinnosti. Niektoré pesticídy si aj po exspirácii udržia nezmenenú účinnosť, zatiaľ čo u iných sa účinnosť zníži.
- Pri použití zastaraných pesticídov je kľúčové **otestovať ich účinnosť**. Počiatočná dávka by sa mala nastriekať v súlade s odporúčaným dávkovaním. Po 3 až 5 dňoch skontrolujte výsledky. Ak nie sú ideálne, môžete dávkovanie primerane zvýšiť. Ak ani po druhom postreku nie je zrejmý výsledok, je potrebné pesticíd vymeniť alebo používať striedavo. Ak je efekt po použití výrazný, môžete ho používať naďalej.
- **Množstvo pesticídov** by sa malo určiť aj podľa stupňa vývoja plodín. Pre plodiny v štádiu sadeníc je listová plocha malá, a preto by sa množstvo použitých pesticídov malo znížiť, avšak postrek musí byť zmiešaný v pomere k množstvu usmernenia. V ďalších štádiách rastu je možné množstvo exspirovaných pesticídov primerane zvýšiť.
- **Rovnomerný postrek** je nevyhnutný. Pri striekaní sa uistite, že lektvar je vždy pripojený k stupnici tlaku vo vzduchovej komore. Tým sa zabezpečí premena elixíru na jemné kvapôčky, ktoré sa rovnomerne prilepia na prednú a zadnú stranu listov. Odporúča sa umiestniť trysku pod nože plodiny ústami nahor pre rovnomerné pokrytie. Vyhnite sa opakovanému postreku, aby sa predišlo fytotoxicite.
Likvidácia prázdnych obalov z prípravkov na ochranu rastlín
Pesticídy sú látky s vysokou toxicitou a výrazným znečisťujúcim potenciálom. Z tohto dôvodu sa s nimi a ich obalmi nesmie manipulovať ľahostajne. Ich likvidácia je náročný proces. Aj profesionálni technici, ktorí používajú špeciálne technické opatrenia, dokážu znečistenie iba minimalizovať, pričom náklady na zničenie sú pomerne vysoké. Preto sa neodporúča ničiť všetky exspirované pesticídy, pokiaľ je možné ich bezpečné použitie.
V súčasnosti je na Slovensku stále najviac využívaným spôsobom zneškodnenia prázdnych obalov z pesticídov ich uloženie na skládku nebezpečného odpadu. Tento spôsob je však už dlhodobo **neakceptovateľný a neudržateľný**. Hoci je možné obaly spaľovať v spaľovniach nebezpečného odpadu na energetické využitie (ohrev vody, vykurovanie), Slovensko trpí poddimenzovaním v počte takýchto spaľovní a ich ďalšia výstavba je otázna.
Spracovanie a zhodnocovanie nebezpečného odpadu | Veolia
Pilotný projekt ZORA na Slovensku
Slovenská asociácia ochrany rastlín (SARP) si uvedomuje závažnosť problematiky odpadov z prípravkov na ochranu rastlín a už v roku 2014 spustila pilotný projekt s názvom **„Pilotný projekt nakladania s prázdnymi obalmi z prípravkov na ochranu rastlín“**, známy pod komerčným názvom **ZORA**. Cieľom projektu je riešiť zber, zhodnotenie a recykláciu týchto obalov.
Priemysel ochrany rastlín na Slovensku sa inšpiroval skúsenosťami z okolitých krajín, ako sú Nemecko a Francúzsko, kde systémy nakladania s obalmi fungujú už vyše 20 rokov, a tiež z Maďarska, Poľska, Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Srbska. Projekt bol dokonca ocenený v súťaži Zlatý mravec za rok 2017 v kategórii „Firemné odpadové hospodárstvo“, čo podčiarkuje jeho význam pre životné prostredie a poľnohospodárstvo.
Aktuálne sa na Slovensku ročne generuje približne 400 ton odpadu tvoreného plastovými obalmi z prípravkov na ochranu rastlín. Napriek tomu, že prázdne obaly sú klasifikované ako **nebezpečný odpad**, analytické výsledky vzoriek z rozdrvených obalov (tzv. drviny) odobratých v rámci projektu ZORA a analyzovaných v akreditovaných laboratóriách v Nemecku a Grécku, neprekročili stanovený limit rezíduí. Tento argument potvrdzuje možnosť **preklasifikovania obalov na nie nebezpečný odpad**, čo by otvorilo cestu k ich materiálovému zhodnoteniu a recyklácii.
Finančné a legislatívne výzvy projektu ZORA
Zneškodnenie prázdnych obalov z prípravkov na ochranu rastlín prostredníctvom komerčných firiem predstavuje pre poľnohospodárov značné finančné zaťaženie. Tieto firmy si účtujú poplatky za naloženie, vyloženie, prepravu a uloženie odpadu na skládku, pričom poplatky neustále rastú. Veľkou výhodou pre poľnohospodárov zapojených do projektu ZORA je, že **zneškodnenie odpadu majú zdarma**, čo pre veľké podniky znamená významnú úsporu nákladov.
Projekt beží od jesene 2014 a aktuálne má zapojených 123 poľnohospodárskych subjektov v 15 okresoch Slovenska. Jednou z hlavných prekážok projektu je legislatíva o odpadoch, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2016. Táto legislatíva by vyžadovala, aby Slovenská asociácia ochrany rastlín, ak by založila vlastnú "Organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV)", zabezpečovala aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov a uzatvárala zmluvy s obcami, čo by zahŕňalo aj komunálny odpad ako sklo, papier či tetrapaky. Takéto komplexné spracovanie komunálneho odpadu je pre asociáciu neprípustné.
Finančné prostriedky, ktoré členovia SARP vynakladajú na platby akreditovaným OZV za obaly výrobkov uvedených na trh (približne 100-110 EUR za tonu odpadu), nie sú vždy efektívne využité, keďže obaly aj tak často končia na skládkach. Členovia SARP tak platia dvakrát - raz zo zákona a druhýkrát z vlastných zdrojov na budovanie paralelného systému pre odpady. K tomu sa pridávajú ešte platby poľnohospodárov komerčným firmám, čo znamená trojité preplácanie za likvidáciu odpadu.
V roku 2020 sa v rámci projektu vyzbieralo 12,72 ton prázdnych obalov, s ambíciou vyzbierať 50 ton v roku 2021 a 100 ton v nasledujúcom roku, s ďalším výrazným nárastom v budúcich rokoch.
Pravidlá pre správne odovzdanie prázdnych obalov v rámci ZORA
Pre úspešné fungovanie projektu a maximálnu recykláciu je kľúčové správne zaobchádzanie s prázdnymi obalmi zo strany poľnohospodárov:
- **Správne vypláchnutie, odtečenie a vysušenie** prázdnych obalov ihneď po spotrebovaní prípravkov. Tým sa zabráni návratu obalov so zvyškami kvapalín a uľahčí sa ich kontrola.
- **Skladovanie obalov** v priehľadných plastových vreciach až do ich odovzdania poverenej organizácii Slovenskej asociácie ochrany rastlín.
- Obaly musia byť odovzdané **bez uzáverov**. Uzávery sa zbierajú oddelene.
- **Separácia obalov podľa materiálu**: PET (polyetyléntereftalát) a HD-PE/PE-HD (vysokohustotný polyetylén) by sa mali odkladať do vriec osobitne.
- Súčasťou zberu je aj **zber čistých (nezatečených) kartónov**, v ktorých sa prípravky prepravovali.
- Po odovzdaní prázdnych obalov dostanú poľnohospodárske subjekty **„Sprievodný list nebezpečných odpadov“**, ktorý potvrdzuje zákonné zneškodnenie.
Konečným cieľom projektu je zabezpečiť recykláciu obalov a výrobu recyklovaných produktov. Systém sa zefektívňuje zapojením distribútorských spoločností, ktoré zvážajú prázdne, vypláchnuté obaly od svojich klientov. Kľúčovou pre ekonomickú udržateľnosť je efektívna logistika, napríklad lisovanie zozbieraných obalov, čo umožňuje prepravu väčšieho objemu (cca 20 ton lisovaných obalov namiesto 1,5-2 ton nezlisovaných).