Výtrusné rastliny (Sporophyta), v starších systémoch označované ako tajnosnubné rastliny (Cryptogamae), predstavujú dôležitý evolučný medzistupeň vo vývoji rastlinnej ríše. Hoci dnes tvoria už len asi 5 % recentných druhov rastlín, z historického hľadiska ide o kľúčovú skupinu, ktorá umožnila kolonizáciu súše.
Evolučný význam a prechod na súš
K prechodu rastlín na súš došlo pravdepodobne pred 420-425 miliónmi rokov v silúre. Dôvodom bola selekcia a fixácia adaptácií u zelených rias, ktoré zostali v dôsledku sezónneho sucha izolované bez vody. Tento proces si vyžiadal zásadnú anatomickú špecializáciu:
- Vodivé pletivá: Vznik drevnej časti (xylém) na vedenie vody a lykovej časti (floém) na rozvoz asimilátov.
- Krycie pletivá a kutikula: Ochrana pred vyschnutím a mechanickým poškodením.
- Spevňovacie pletivá: Vznik lignínu (drevovina) a suberínu (korok), čo rastlinám umožnilo rásť do výšky.
Telómová teória
Podľa telómovej teórie (Zimmermann, 1930) vznikli moderné rastlinné orgány postupnou modifikáciou jednoduchých, vidlicovito (dichotomicky) rozkonárených stoniek - telómov. Základné časti tiel prvých suchozemských rastlín (ryniorastov) tvorili:
- Rizomoid: Podzemný predchodca koreňa.
- Mezómy: Stredné nadzemné úseky stonky.
- Telómy: Koncové prútovité úseky, ktoré sa delili na sterilné (fotosyntetické) a fertilné (nesúce výtrusnice).
Rodozmena (Metagenéza)
Pre všetky výtrusné rastliny je typické striedanie dvoch geneticky odlišných generácií. Najväčšou slabinou tejto skupiny je nevyhnutná závislosť od vody pri rozmnožovaní, keďže samčie spermatozoidy musia fyzicky doplávať k vajcovej bunke.
| Generácia | Charakteristika |
|---|---|
| Sporofyt (2n) | Nepohlavná generácia, tvorí výtrusy (sporogónia). |
| Gametofyt (n) | Pohlavná generácia, tvorí gaméty v gametangiách. |
Zistite, ako sa papradie rozmnožujú | Životný cyklus papradia
Systém výtrusných rastlín
1. Ryniorasty (Rhyniophyta)
Najstaršia skupina fosílnych cievnatých rastlín (silúr, devón). Chýbali im pravé korene a listy, fotosyntéza prebiehala priamo v stonke. Najznámejším zástupcom je rod Rhynia.
2. Machorasty (Bryophyta)
Bezcievnaté rastliny, kde v životnom cykle dominuje haploidný gametofyt. Telo je rozlíšené na pakorienky, pabyľku a palístky. Zahŕňajú pečeňovky (napr. Marchantia polymorpha) a machy (napr. Polytrichum commune, Leucobryum album).
3. Plavúňorasty (Lycopodiophyta)
V prvohorách tvorili mohutné stromy, dnes sú to byliny s mikrofylmi (lístky s jednou žilkou). Zástupcovia: Lycopodium clavatum (plavúň obyčajný) alebo Selaginella (plavúnka).
4. Prasličkorasty (Equisetophyta)
Charakteristické článkovanou, dutou stonkou s obsahom oxidu kremičitého. Známym zástupcom je Equisetum arvense (praslička roľná), ktorá vytvára plodné (jarné) a sterilné (letné) byle.
5. Sladičorasty (Polypodiophyta)
Najúspešnejšia skupina výtrusných rastlín. Vyznačujú sa megafylmi (veľké listy), ktoré sú v mladosti špirálovite zvinuté (circinátna vernácia). Na rube listov tvoria výtrusnice zoskupené do sórusov. Príkladmi sú Dryopteris filix-mas (papraď samčia) či Pteridium aquilinum (papradie orličie).