Starostlivosť o pôdu: Kedy hnojiť maštaľným hnojom a kedy vápniť

Kvalita pôdy do značnej miery určuje kvalitu úrody. Ak je pôda ochudobnená a nevyhovuje potrebám plodín, sú slabé, malé a náchylné na choroby. Naši predkovia zistili, že samotné striedanie plodín nestačí na udržanie vhodnej kvality pôdy na siatie. Začali teda používať rôzne druhy hnojív, vrátane vápna a maštaľného hnoja. Hnojenie je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho pestovania plodín. Existujú rôzne druhy a typy hnojív. Pamätajte, že s hnojivami treba pracovať uvážene a používať ich v čase, keď ich rastlina potrebuje. Inak vaša snaha rastlinám pomôcť môže dopadnúť presne opačne.

Vápnenie pôdy

Vápno v záhrade je často opomínaným, no veľmi dôležitým krokom pri starostlivosti o pôdu. Pôda v mnohých záhradách býva prirodzene kyslá, čiže má nízke pH. Úprava pH pôdy je zásadným krokom k tomu, aby vaša záhrada prosperovala. Vápno pomáha zvýšiť zásaditosť pôdy a neutralizovať jej kyslosť, a práve to má obrovský vplyv na zdravie rastlín.

Prečo vápniť pôdu?

Nedostatok vápnika spôsobuje problémy ako obmedzený rast koreňov, hniloba koreňov od špičky, rozvoj húb a plesní (súvisí s kyslosťou pôdy), žltnutie rastlín, či dokonca typických hnedých škvŕn na plodoch rajčiny a papriky. Zvlášť náchylné sú na nedostatok vápnika rajčiaky a papriky. Na špičke plodov sa im tvoria okrúhle hnedé škvrnami. Suchá hniloba je fyziologické ochorenie, teda prejav nedostatku prijateľného vápnika v pôde. Nejde o hubovú chorobu. Glejotok je sekundárny dôsledok stresovej situácie, ktorej bol strom vystavený, napríklad aj nedostatku živín.

Vďaka vápneniu sa zlepší príjem živín, pôda ožije mikroorganizmami a organické látky sa rýchlejšie rozkladajú. Navyše môže vápno pôsobiť aj ako prevencia proti niektorým chorobám a škodcom, ktoré sa v kyslom prostredí lepšie daria. Optimálne pH pôdy pre väčšinu u nás pestovaných rastlín a väčšinu zeleniny je medzi 5,5 a 7,5 (ideálne 6,0 a 7,0).

Problém s prijateľnosťou vápnika môže spôsobiť aj prehnojenie pôdy dusíkom či draslíkom. Nadbytok týchto prvkom totiž narúša, či dokonca úplne brzdí jeho príjem rastlinami. Kvalitná jesenná príprava pôdy je základom dobrej jarnej prípravy pôdy.

Ako zistiť, či pôda potrebuje vápnenie?

Predtým ako siahnete po vreci s vápnom, zistite najprv, či to vaša pôda vôbec potrebuje. Prílišné vápnenie môže byť rovnako škodlivé ako jeho nedostatok. Ak si nie ste istí, či vápniť alebo nie, vykonajte analýzu pôdy. Ak je pH pod cca 5,5 - 5,8, je vhodné vápnenie. Taktiež sa zamyslite nad tým, ako ste vykonávali hnojenia pôdy v minulosti a či bolo vápnené pri predplodine. Ak rastliny chradnú, pomaly rastú alebo majú zožltnuté listy, je možné, že trpia práve nízkym pH.

• pH testery z obchodu: Rýchle, spoľahlivé a ľahko použiteľné. Stačí odobrať vzorku pôdy, zmiešať s vodou a vložiť sondu.
• Lakmusové papieriky: Cenovo dostupnejšia varianta. Podľa farby papierika zistíte, či je pôda kyslá, neutrálna alebo zásaditá.
• Vzhľad a správanie rastlín: Kyslá pôda býva zarastená machom, rastliny rastú pomaly, zle kvitnú, majú svetlejšie až žlté listy a často nechcú prijímať živiny ani pri hnojení. Či vašu záhradu zaburiňuje praslička alebo sa vám na povrchu pôdy tvorí zelený povlak - toto sú jasné príznaky príliš kyslého pH.

Typy vápna a ich použitie

Na trhu existuje niekoľko druhov vápna a každý má svoje špecifické využitie podľa toho, čo práve vaša záhrada potrebuje.

• Uhličitanové vápno (dolomitické vápno, mletý vápenec): Je to najčastejšia voľba záhradkárov. Obsahuje vápnik aj horčík. Pôsobí pomaly, ale šetrne a nespôsobuje popálenie rastlín. Pre relatívne pomalé pôsobenie (malú rozpustnosť), obsah horčíka a iných stopových prvkov sú na použitie v záhrade najvhodnejšie uhličitanové formy. Ak je pôda extrémne kyslá a chýba jej horčík, použite vápno s horčíkom vo forme granúl. Granulované horčíkové vápno je celosezónne hnojivo, ktoré dobre funguje na jeseň, na jar a v lete.
• Dusíkaté vápno (napr. Agro Dusíkaté vápno): Okrem vápnika dodáva do pôdy dusík, pôsobí aj ako hnojivo a mierny dezinfikátor pôdy. Je ideálne pre trávniky alebo zeleninové záhony.
• Nehasené vápno (pálené vápno, oxid vápenatý): Je veľmi silné a rýchlo reaguje s vodou. Čistí, neutralizuje. Je vhodné na silno kyslé pôdy, alebo ako sanácia. Je silne žieravé a jeho použitie je odporúčané skôr profesionálom. Odporúča sa používať len na veľmi ťažkých pôdach a treba s ním narábať obzvlášť opatrne. Účinok je rýchlejší a v prvých 2-3 rokoch výraznejší.
• Hydratované vápno (hasené vápno): Má jemnejší účinok, menej rizika spálenia. Je vhodné najmä na dezinfekciu skleníkov, kompostu alebo parenísk, ale s pôdou ho kombinujte opatrne.

Kriedové vápno je jedným z najbežnejšie používaných prostriedkov na zlepšenie kyslosti pôdy používaných v poľnohospodárstve. Odporúča sa prikryť zem kriedou ihneď po zbere.

Kedy a ako vápniť pôdu?

Čas hrá pri vápnení zásadnú úlohu. Vápnenie môžete vykonávať na jar pred sadením alebo na jeseň po zbere úrody. Najvhodnejšie obdobie na vápnenie pôdy je jeseň - po vyčistení záhrady v októbri až novembri. Vápnenie pôdy na jar je vhodné pred hlbším obrábaním záhonov, keď pôda vyschne. Na jeseň je vhodné povápniť po zbere plodín, keď sú už voľné záhony. Ak ste to na jeseň nestihli, môžete vápniť aj na jar, ale urobte to aspoň 2 až 3 týždne pred plánovaným výsevom alebo výsadbou. Alternatívou mimo týchto ročných období je vápnenie pôdy pod stromy, po výsadbe stromov a kríkov. Vápno aplikujte v menšom množstve, ale až keď sa pôda trochu usadí a nie priamo pri nových koreňoch. Niektorí poľnohospodári používajú uhličitan vápenatý v novembri, keď je zber ukončený, iní ho aplikujú v marci, niekoľko týždňov pred plánovaným výsevom.

Práškové vápno rýchlo preniká do pôdy, na rozdiel od granúl, ktoré sa rozpúšťajú pomaly. Výrobcovia odporúčajú používať granulované vápno na jeseň, aby postupne uvoľňovali prospešné zlúčeniny do zeme. Vápnenie sa môže vykonávať raz za 1-2 roky alebo menej často, v závislosti od úrovne kyslosti pôdy. Ak hnojíte dobre vyzretým kompostom, alebo ak v záhrade nemáte problém s prílišným okysľovaním pôdy, vápnenie nemusí byť témou číslo jedna. Napriek tomu sa vápnenie raz za niekoľko rokov odporúča, pretože hoci sa vápnik ako živina môže v pôde nachádzať v dostatočnom množstve, pre rastliny sa postupne stane nedostupný. Záhradkárom stačí, ak budú realizovať takzvané udržiavacie vápnenie, ktorého úlohou je pokryť straty vápnika z pôdy (vyplavovaním, odčerpaním rastlinami, okysľovaním vplyvom hnojív). Vo všeobecnosti ide o vápnenie každých 4 až 5 rokov.

Aplikácia vápna:

1. Očistite záhon alebo pôdu od rastlín, buriny a kameňov.
2. Potrebnú dávku rozsypte rovnomerne na povrch pôdy. Použiť môžete rozmetač hnojiva alebo posypový vozík.
3. Vápno sa vloží do vrstvy, premieša sa a dážď alebo závlaha ho pomôžu „zapracovať“ do pôdy. Zapracujte ho hrabľami alebo motykou (cca 5 až 10 cm hlboko).
4. Následne pôdu zalejte, aby sa vápno aktivovalo.

Dávkovanie: Závisí od typu použitého vápna a aktuálneho pH pôdy. Zvyčajne sa odporúča 0,5 až 1,5 kg na 10 m². Ak máte možnosť, najprv pôdu otestujte.

Dôležité upozornenia pri vápnení

• Neprekračujte odporúčanú dávku: Inak hrozí zasolenie pôdy, ktoré by mohlo rastliny dlhodobo poškodiť.
• Vyhnite sa horúcemu počasiu a priamemu slnku: Vápno môže reagovať príliš prudko a stráca účinnosť.
• Nekombinujte s čerstvým hnojom: Vápno nikdy nekombinujte s čerstvým hnojom alebo kompostom. Môže dôjsť k chemickej reakcii, ktorá spôsobí únik cenného dusíka z pôdy. Vápenaté hnojivá, hlavne pálené vápno, neaplikujte súčasne s maštaľným hnojom, pretože dôjde ku stratám dusíka.
• Neaplikujte priamo na rastliny: Mohlo by dôjsť k popáleniu listov alebo koreňov.
• Sklon záhrady: Pri svahovitých záhradách môže byť vápnenie bez očakávaného výsledku, ak sa hnojivo na jar rozpustí a odtečie po povrchu.

Rastliny, ktoré neznášajú vápno

Nie všetkým plodinám v záhrade vyhovuje vápno. Niektoré druhy preferujú kyslejšiu pôdu a vápnenie pôdy v záhrade by im skôr uškodilo. Preto je dôležité vápnenie pôdy prispôsobiť konkrétnym rastlinám. Vápnenie môže u týchto druhov obmedziť príjem živín, spomaliť rast alebo dokonca poškodiť korene. Dajte si pozor najmä na tieto citlivé rastliny:

• Zemiaky: Vápno podporuje rozvoj chrastavitosti, ktorá výrazne znižuje kvalitu hľúz. Ak vápnite záhony, kde plánujete zemiaky, urobte to aspoň rok vopred.
• Čučoriedky: Milujú kyslú rašelinu a pH okolo 4,5 až 5,5. Vápno by im zničilo ideálne prostredie.
• Rododendrony a azalky: Typickí zástupcovia vresoviskových rastlín, ktoré bez kyslej pôdy strácajú vitalitu.
• Vresy a vresovce: Tiež potrebujú kyslejšie podmienky, vápnenie u nich spôsobuje blednutie a slabnutie rastlín.
• Plodová zelenina (rajčiaky, paprika a uhorky): Paradoxne neznáša priame vápnenie, hoci je na vápnik náročná. Potrebuje ho však dodať už k predplodine.
• Hrach: Je výnimka zo strukovín, ktorá taktiež neznáša priame vápnenie.

Ak pestujete tieto rastliny, zabudnite na vápno a naopak uvažujte o pridaní rašeliny alebo špeciálneho substrátu pre kyslomilné druhy. Vhodné je aj pravidelné mulčovanie ihličím alebo kôrou, ktoré prirodzene znižujú pH pôdy.

Hnojenie maštaľným hnojom

Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov. Najstarším a stále veľmi často používaným hnojivom je maštaľný hnoj. Pôda je „tvorivý materiál“ pre väčšinu základných životných potrieb. Hnojenie maštaľným hnojom nebolo chemické. Keďže sa hnoj v pôde rozkladá niekoľko rokov, živiny sa rastlinám sprístupnia postupne. Je teda ich dlhodobou zásobárňou. Významne sa na tom podieľajú aj mikroorganizmy rozkladajúce minerálne látky. Súčasťou hnoja sú stimulanty, ktoré podporujú rast a vývin pestovaných plodín. Zároveň pozitívne ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Ťažké vyľahčuje a zvyšuje ich priepustnosť pre vodu, ľahké robí súdržnejšími a zvyšuje ich vodnú kapacitu.

Kedy hnojiť maštaľným hnojom?

Na hnojenie ovocných stromov na jar a na jeseň treba použiť rôzne hnojivá. Najvhodnejším obdobím pre aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Nikdy nepoužívajte maštaľný hnoj v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj.

Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia. Jesenné hnojenie môžete spojiť s rýľovaním. V ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm, na ťažších do 10 až 15 cm. Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov.

Teraz aplikujte maštaľný hnoj. Na 1m² treba dať cca 4 až 6 kg hnoja, pričom ho okamžite zarýľujeme, nech z pôdy zbytočne neuniká dusík. Tento proces odporúčame opakovať každé 3 roky. Ideálne je 2 - 3x ročne. Prvé hnojenie ovocných stromov vykonajte počas pučania stromov, druhé po odkvitnutí, tretie až po júnovom opadnutí časti nasadených plodov. Ak ste už na jeseň hnojili, prvé jarné hnojenie je zbytočné.

Druhy maštaľného hnoja a ich vlastnosti

Existuje niekoľko rôznych druhov maštaľného hnoja a každý má svoje špecifické vlastnosti.

• Konský hnoj: Má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Okrem toho je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo. Odporúča sa používať do ťažkých pôd.
• Kravský hnoj: Používa sa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy.
• Slepačí trus a holubí trus: Majú najvyšší podiel živín a organických látok. Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako, ako ostatné druhy maštaľného hnoja. Používajte však len skompostované slepačince. Sú „horúce“, a tak ich rozhodne nepoužívajte v čerstvom stave, mohli by spáliť rastliny. Je potrebné ich nechať odležať, najlepšie skompostovať.
• Prasací hnoj: Obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.

Pre hydinový, ale aj holubí trus použite dávku jeden až dva kilogramy na štvorcový meter. Väčšina záhradkárov nemá k dispozícii čerstvý maštaľný hnoj. Ak ste na jeseň nemali dostatok vyzretého kompostu, pridajte ho na jar.

Striedanie plodín a osevné trate

Aby malo hnojenie naozaj plnohodnotný efekt, dodržiavajte zásady pravidelného striedania osevných tratí. Niektoré rastliny totiž vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu. Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m². V podstate stačí rozdeliť pestovateľskú plochu na tri časti a každý rok v jeseni jednu vyhnojiť.

• Rastliny prvej trate: Majú najvyššie nároky na rýchlo prístupné živiny. Sem patria hlúboviny (kapusta hlávková, pekinská, kel kučeravý, hlávkový, ružičkový, karfiol, brokolica), plodová zelenina (priesady rajčiakov, paprík, uhorky, tekvice i melóny), skoré zemiaky, kukurica cukrová a pór. Pestujú sa po čerstvom organickom hnojení.
• Rastliny druhej trate: Majú stredné nároky na živiny. Patria sem cibuľoviny (s výnimkou póru), listová a koreňová zelenina (okrem zeleru). Týmto plodinám sa bude dariť na hriadkach, ktoré ste vyhnojili v jeseni pred dvoma rokmi.
• Rastliny tretej trate: Sú najmenej náročné na živiny. Strukoviny (cibuľa, cesnak, hrach, fazuľa) napríklad hnojenie neznášajú a vo vyhnojenej pôde by sa im nedarilo.

tags: #kedy #hnojit #mastalnym #hnojom #a #kedy