Jeseň znamená nový začiatok v záhrade a pre záhradkárov je ideálnym obdobím na výsadbu stromčekov a sadeníc. Stačí dodržať niekoľko jednoduchých zásad a výsadbu stromčekov zvládnete bez obáv. Tento článok krok za krokom prevedie postupom jesennej výsadby voľnokorenných aj kontajnerových sadeníc.
Význam jesennej výsadby
Ideálna pre voľnokorenné dreviny je výsadba na jeseň, kedy strom presúva živiny do koreňov. Kým nezamrzne pôda, môžeme sadiť aj v novembri a decembri. Dôležité je uprednostniť lokálne vypestované stromčeky, ktoré nemuseli zbytočne cestovať veľké vzdialenosti, pretože sú lepšie aklimatizované na klimatické podmienky počas výsadby.
Ak sa rozhodnete sadiť priskoro, môže sa stať, že do jari stromček neprežije, pretože v teplejšom období sa zásobné látky ešte nachádzajú v korune, nie v koreňoch, ktoré ich potrebujú na prežitie zimy.
Najlepší čas na výsadbu stromu je počas obdobia vegetačného pokoja. U listnatých stromov toto obdobie trvá od prirodzeného opadu listov až do chvíle, keď na jar opäť začne prúdiť miazga. V Európe sa stromy so zemným balom obvykle vysádzajú od polovice novembra do konca apríla, čo však závisí od klimatických podmienok a konkrétneho druhu stromu. Kľúčovú úlohu zohráva teplota na jeseň a na jar, pričom nie všetky stromy opadávajú listy v rovnakom čase, ani nezačínajú rašiť v rovnakom období. U stále zelených drevín a ihličnanov je obdobie výsadby obvykle o niečo dlhšie než u listnatých stromov.
Ujímavosť stromu, teda schopnosť vyvinúť nové vlásečnicové korene, závisí na niekoľkých faktoroch, ako je vlhkosť a teplota pôdy. Na jeseň sú tieto podmienky obvykle priaznivé. Pôda je stále dostatočne prehriata, čo umožňuje rast nových jemných koreňov ešte pred nástupom zimy. Vďaka tomu je na jar uľahčený príjem vody a strom sa lepšie vyrovnáva s povýsadbovým stresom. Rast potom pokračuje rýchlejšie a stabilnejšie.
Príprava na výsadbu: Náradie a materiál
Skôr než sa pustíte do samotnej výsadby, pripravte si všetko potrebné náradie a materiál. Uľahčí vám to prácu a pomôže stromčekom lepšie sa ujať.
- Oporný kôl: Zatĺcť ho treba aspoň 50 cm do zeme. Vysokokmenné stromy potrebujú kôl s rozmerom minimálne 200-250 cm a hrúbkou min. 6 cm. Slúži nielen ako opora pre stromček, ale aj ako pomocník pri ochrane pred zvieratami.
- Zváraná sieť: Chráni stromček pred zverou.
- Prírodný povraz: Z juty, ľanu alebo konope na uviazanie.
- Mulč: Pomáha udržiavať vlhkosť a zároveň bráni rastu nežiaducej trávy či buriny.
Pri výsadbe odporúčame pridať do pôdy zmes kompostu a biouhlia. Drevné uhlie sa už stáročia využíva na zlepšenie pôdnej štruktúry tak, že pomáha zadržiavať vlhkosť a dôležité minerály. Dôležité je ale pred použitím ho aktivovať, teda namočiť na niekoľko dní do kompostového čaju či zákvasu z hnoja či napr. zo žihľavy, aby na začiatku z pôdy živiny a vlahu neodoberalo.
Podrobný postup výsadby drevín
Tento návod vás prevedie správnym postupom pri výsadbe stromov tak, aby mali optimálne podmienky na zakorenenie a zdravý rast.
1. Príprava terénu a jamy
Terén, kde plánujete výsadbu, by mal byť poriadne prekyprený a bez vegetácie. To znamená, že najskôr odstránite trávne drny a odložíte si ich na neskoršie použitie. Následne prekypríte pôdu zhruba v hĺbke korienkov alebo koreňového balu. Namiesto jednoduchej jamy vytvoríte miernu „misu“ s hĺbkou asi 40-60 cm, v ktorej budú mať korienky priestor prirodzene rásť smerom von a nebudú sa stáčať. Priemer odkrytej plochy by mal byť aspoň 1 meter, lepšie až 2 metre.
Pri vykopávaní misy oddeľujeme na kôpky najkvalitnejšiu vrchnú pôdu a ďalšiu nižšiu vrstvu alebo aj dve menej kvalitnej pôdy. Časť najmenej kvalitnej pôdy si môžete odložiť bokom.
Vykopte jamu s priemerom 1,5 až 2-krát väčším, než je priemer koreňového balu. Ak má bal 60 cm, jama by mala mať aspoň 90 cm, ideálne 120 cm. Pri veľkých stromoch je nutné počítať so zosadaním zemného balu vplyvom jeho hmotnosti, ktorá môže stlačiť pôdu pod ním. Dno jamy dôkladne narušte aspoň do hĺbky jedného rýča a podľa potreby narušte najmä jej steny. Vo vlhkých ílovitých alebo hlinitých pôdach môžu hladké steny brániť prerastaniu koreňov. Ak je to potrebné, zmiešajte pôvodnú zeminu s kvalitnou ornicou, ale vždy tak, aby prechod medzi substrátom a okolitou pôdou nebol príliš náhly.
2. Umiestnenie oporného kola
Pred samotnou výsadbou zatlčte do zeme pevný oporný kôl, a to aspoň do hĺbky 50 cm. Mal by vydržať ako opora aj ochrana približne 5 až 7 rokov, preto siahnite po trvácnom dreve, ako je dub, agát alebo smrekovec.
Novo vysadený strom je nutné ukotviť, aby sa zabránilo jeho vyvráteniu vetrom. Vyberte kôly zodpovedajúcej dĺžky a hrúbky. Pre aleové stromy (minimálne 200 cm) použite kôly dlhé 250 cm, z ktorých 100 cm bude v zemi a 150 cm nad zemou. Vedľa balu vytvorte pomocou zemného vŕtáka dva alebo tri otvory a kôly pevne zarážte do zeme.
3. Úprava koreňov pred výsadbou
Veľmi odporúčame na niekoľko hodín korene ponoriť do vody, nie však na dlhšie než 24 hodín a bez rizika zmrznutia vo vode. Tesne pred výsadbou voľnokorennú sadenicu dôkladne skontrolujte. Ak sú niektoré korienky poškodené, odstrihnite ich čistým, rovným rezom, pričom vnútro by malo byť biele.
4. Správna hĺbka výsadby
Stromčeky pestované v škôlke na semennom podpníku nesáďte hlbšie, než rástli pôvodne. Počítajte s tým, že strom si sadne po dažďoch a zálievke. Stromy na vegetatívnych podpníkoch sadíme mierne hlbšie, ale miesto očkovania ponecháme 10 cm nad zemou. Pravokorenné kry, najmä liesky, ríbezle, egreše, muchovníky, zemolezy, figy, posaďte o 10-20 cm hlbšie, než rástli v škôlke.
Pri sadení voľnokoreniaceho stromčeka nesmú byť korene stlačené a ohnuté smerom hore, pretože by sa ťažko zakorenil. Musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení.
Výsadba stromov v správnej hĺbke
5. Zasypávanie jamy a vytvorenie závlahovej misky
Po vložení stromčeka či kríka jamu postupne zasypte pôdou, pričom neprevracajte horizonty. Teda najskôr dávajte tú menej kvalitnú, spodnú vrstvu pôdy a pokračujte až po tú najkvalitnejšiu, najvrchnejšiu. Jemne stromčekom potraste, aby sa hlina dostala medzi korene. Odloženú časť najspodnejšej zeminy a trávnu mačinu môžete použiť na vytvorenie lemu zálievkovej misy s priemerom aspoň 1 až 2 m.
Popri prihŕňaní stromček zalejte ďalšími 15 až 20 litrami vody, podľa aktuálnej vlhkosti pôdy. Následne mladý strom pevne priviažte k opornému kolu osmičkovým uzlom. Uviazanie však musí byť zároveň aj voľné, aby sa pri raste nezarezávalo do kmeňa. Dbajte na to, aby sa stromček neodieral o kôl, či už kmeňom alebo korunkou. Odreniny sú vstupnou bránou pre choroby a môžu oslabiť strom počas zimy.
6. Mulčovanie a ochrana proti zveri
Priestor medzi lemom zálievkovej misy a stromčekom zamulčujte kompostom v hrúbke 10 cm a v prípade, že cez zimu nehrozí poškodenie koreňov hryzcami či hrabošmi, aj 10 cm vrstvou mulču z dostupného organického materiálu: drevnej štiepky, slamy, sena, lístia, šúpolia a pod. Dbajte pritom na to, aby sa tento materiál nedotýkal kmienka. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka nie je nutné, no má viacero výhod: ušetrí vás to od neskoršej práce s odburiňovaním, zabraňuje tiež erózii pôdy a zadržiava vlhkosť v pôde. Ako mulč môžeme použiť akýkoľvek organický materiál. Napríklad, pri výsadbe 163 stromov a 33 kríkov na jeseň, bola pôda okolo stromčekov prikrytá kartónom, na ktorý bola položená slama a pridaný hnoj. Nakoniec boli stromčeky oplotené pletivom, aby boli dostatočne chránené proti domácej aj divej zveri.
Posledným krokom je zabezpečenie pletivom. V otvorenej krajine použite pevné zvárané pletivo (napr. vysoké 2 m), v menšej záhrade postačí aj zajačie pletivo. Pri umiestnení pletiva myslite na to, že sa k stromčeku musíte vedieť jednoducho dostať, aby ste sa postarali o jeho okolie, aby nezarástlo. V prípade výsadieb v krajine či na pasienkoch sa osvedčilo troj- až štvorkolové oplotenie zváraným pletivom umiestneným cca. 15 cm nad zemou v kombinácii so zajačím pletivom chrániacim priamo kmienok.
7. Zavlažovanie po výsadbe
Ak je pôda počas jesenného obdobia výsadby vlhká, nie je potrebná okamžitá zálievka. Novo vysadené stromy však potrebujú minimálne prvé dva roky zálievku. Množstvo vody závisí na klimatických podmienkach a druhu stromu. Pre efektívne zavlažovanie vytvorte závlahovú misku z pôdy, ktorá zabezpečí, že voda prenikne priamo do koreňového balu. Vlhkosť pôdy môžete skontrolovať vrtákom alebo rýčom - ak je pôda suchá do väčšej hĺbky, je potrebné zavlažiť. Počas celej vegetačnej sezóny udržiavajte koreňový bal vlhký, ale nie premočený.
Špecifiká výsadby voľnokorenných a kontajnerových drevín
Pri rozhodovaní, či kúpiť stromček s voľnými koreňmi (zväčša lacnejšiu verziu) alebo si priplatiť za kontajnerový stromček, je potrebné zvážiť aj náročnosť výsadby týchto druhov.
- Voľnokorenné dreviny: Nevýhodou je, že stratili pri vyorávaní v škôlke časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez. Pri výsadbe i po nej potrebujú väčšiu starostlivosť, aby dobre zakorenili. Dreviny s voľnými koreňmi je lepšie vysádzať iba v krátkom období v jeseni, a to buď v priebehu októbra, resp. začiatkom novembra, alebo na jar. Voľnokoreniace stromčeky je nutné vysadiť hneď po kúpe. Tesne pred výsadbou je však potrebné poškodené korienky upraviť.
- Kontajnerové dreviny: Sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom. Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať. Ak je stromček vo vrecovine, vysádzame ho aj s ňou. Avšak po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať.
Popostrebná starostlivosť a rez
Zdravé stromy majú prirodzenú rovnováhu medzi korunou a koreňmi, ktorá sa však pri presádzaní narušuje, pretože strom počas tohto procesu nevyhnutne stráca časť koreňového systému. Koreňový systém potom nemôže zásobovať korunu dostatočným množstvom vody, čo spôsobuje stres. Strom na túto situáciu reaguje tým, že tvorí menšie a menej početné listy, aby sa znížila celková spotreba vody. Ak je nedostatok vody príliš veľký, začne odumierať drevo v korunke, čo môže negatívne ovplyvniť jeho tvar. Počas dlhých horúcich období alebo extrémnych teplôt môže dôjsť k tomu, že listy uschnú, aj keď je bal stromu dostatočne vlhký. Koreňový systém jednoducho nie je ešte dostatočne vyvinutý na to, aby zvládol dodávať potrebné množstvo vody do koruny. V tomto prípade nepomôže zvýšená zálievka, pretože nadbytok vody spôsobuje nedostatok kyslíka v pôde a následne hnilobu koreňov.
Harmonizačný rez
Všetky voľnokorenné ovocné stromy aj kry nevyhnutne potrebujú na jar, pred vyrašením a po pominutí najsilnejších mrazov, teda niekedy koncom februára, v marci, tzv. harmonizačný rez. Ten preto, že uvediete do rovnováhy či harmónie podzemnú a nadzemnú časť. Pri vyorávaní totiž nevyhnutne prídu o veľkú časť koreňov a keby ste ponechali nadzemnú časť bez rezu, s veľkou pravdepodobnosťou by vyschla, lebo korene ju nestačia uživiť. Preto je nevyhnutné ju zakrátiť a v tomto prípade platí, že viac je lepšie.
- Hrotiaky (stromy bez založenej korunky): Odporúčame zakrátiť aspoň o polovicu až o ⅔ dĺžky, podobne aj voľnokorenné kry.
- Stromy so založenou korunkou: Vyberte 3 najsilnejšie kostrové konáre a tie zakráťte tiež o ⅔ tak, aby končili v rovnakej výške. Zvyšok ostávajúcich konárov nechajte len na pár púčikov, neskôr po zhrubnutí kmienka ich môžete odstrániť úplne. Terminál, teda pokračovanie kmienka, zakráťte tak, aby prečnieval asi o 15 cm kostrové konáre.
Ak si nie ste istí, či a kedy sa k stromčeku vysadenému napr. do krajiny na jar vrátite, režte radšej na jeseň hneď po výsadbe. Rez je ideálne vykonať ihneď pri výsadbe, aby sa predišlo tzv. povýsadbovému stresu počas obdobia rastu. Prvé dva roky bude strom mať menšiu korunku, ale zároveň bude menej zaťažený, rýchlejšie zakorení a lepšie sa vyvinie. Rez treba vykonať na jedno- a dvojročnom dreve. Silnejšie vetvy v korunke musia ostať, pretože obsahujú zásobné látky, ktoré strom potrebuje na tvorbu nových koreňov. Není nutné odstraňovať všetky jedno- a dvojročné vetvy. Stromy s hustou korunou vyžadujú výraznejší rez, zatiaľ čo druhy s riedkou korunou potrebujú len minimálny zásah. Nasledujúce roky sa v predjarí venujte tzv. výchovnému rezu.
Ochrana kmeňa pred prehriatím
V posledných rokoch dochádza stále častejšie k poškodeniu kmeňov stromov prehriatím, ktoré spôsobuje vznik trhlín. Za obvyklých podmienok chránia bunky kôry pred prehriatím transport vody v kmeni. Po výsadbe sa však do korunky dostáva menej vody, a tento prirodzený chladiaci systém nefunguje dostatočne. Ďalším faktorom je chýbajúca korunka, ktorá dospelému stromu kôru čiastočne pritieni. Kmeň je preto viac ohrozený slnečným žiarením, najmä pri západe slnka, kedy lúče dopadajú pod nízkym uhlom priamo na kmeň. Tepelná energia slnka môže spôsobiť také výrazné zahriatie buniek, že dôjde k ich poškodeniu a odumretiu. Obzvlášť citlivé sú stromy s hladkou a tenkou kôrou, ktoré je nutné chrániť.
Najlepšiu ochranu poskytuje obalenie kmeňa kokosovými alebo rákosovými rohožami, ktoré znižujú priamy dopad slnečného žiarenia a zároveň umožňujú dostatočné prúdenie vzduchu. Často sa používajú aj ochranné nátery, napríklad Arboflex a ďalšie. Kmeň stromu je vhodné obaliť vrecovinou a bielym papierom, aby sa chránil pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry. Predtým sa k ochrane kmeňa často používala jutová tkanina, ale prax ukázala, že môže mať negatívne dopady. Pevné obalenie jútou môže spôsobiť zvýšenie teploty pod ňou, čo paradoxne zhoršuje prehriatie kmeňa a môže poškodiť kôru aj celý strom.
Vplyv klimatických zmien na načasovanie výsadby
Správne načasovanie výsadby je základom úspešného pestovania. Klimatické podmienky sa neustále menia, preto je dôležité prispôsobiť pestovateľské plány aktuálnym trendom a odporúčaniam. Vplyvom klimatických zmien a miernejších zím sa posúvajú aj optimálne termíny sadenia. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa očakáva teplejšia jar s menším množstvom zrážok. Podľa predpovedí meteorológov sa očakáva mierna zima s pomalým prechodom do jari. To znamená, že niektoré rastliny môžete sadiť skôr, no treba rátať s rizikom neskorých mrazov.
Optimálne obdobie pre výsadbu stromov a kríkov
Jeseň je ideálnym obdobím na výsadbu okrasných ihličnatých a listnatých stromov a kríkov, ako sú tuje, smrečky, borievky, okrasné jablone, cezmíny, magnólie, sakury alebo javory. S výsadbou ovocných stromov a kríkov začnite približne v polovici októbra, čas máte až do prvých mrazíkov.
Najlepšia chvíľa na výsadbu jesenných rastlín je zvyčajne do konca októbra, niekedy až v novembri - v závislosti od toho, kedy prídu mrazy.
Dôležité zásady úspešnej výsadby
Úspech pri pestovaní zeleniny sa začína správnou prípravou pôdy. Je potrebné odstrániť burinu, kamene a iné nečistoty. Pôda by mala byť kyprá, úrodná a obohatená kompostom alebo dobre spracovaným hnojom. Optimálna hodnota pH pre väčšinu druhov je medzi 6,00 a 7,00.
Medzi kľúčové zásady patria:
- Zavlažovanie: Pravidelné zavlažovanie je základom zdravého rastu. Zavlažujte skoro ráno alebo večer, keď je nižšia teplota a menej slnečného žiarenia, aby sa minimalizovalo odparovanie vody.
- Hnojenie: Používanie prírodných hnojív, ako je kompost, podporuje zdravý rast.
- Pozorovanie: Trpezlivosť a pozorovanie rastlín sú kľúčové pre úspech.