Jabloň: Kvitnutie, Pestovanie a História Kráľovnej Ovocných Stromov

Jabloň domáca je jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších ovocných drevín. Jabloň patrí k najrozšírenejším ovocným druhom na Slovensku, pričom je pomerne nenáročná na podmienky aj starostlivosť, a preto rastie od juhu až po sever nášho územia. Niet sa čomu čudovať, pretože samotné jablká sú chutné, obsahujú množstvo vitamínov a majú všestranné využitie.

Za pravlasť jablone sa považuje Kaukaz, stredná Ázia a Čína. Podľa archeologických výskumov sa však jabloň planá vyskytovala v našich končinách už v praveku. K rozširovaniu nových druhov dochádzalo prirodzenou cestou a samozrejme aj importom z iných krajín. Jablone mali vo svojich sadoch aj Slovania a následne boli samozrejmosťou v kláštorných záhradách.

Keď v roku 1920 robil Štatistický úrad v Československu sčítanie ovocných stromov, zistil, že sa na Slovensku nachádza 1 250 514 jabloní. Najčastejšie išlo o polokmene a vysokokmene.

Kedy kvitne jabloň?

Jabloň domáca (Malus domestica) patrí do čeľade ružovitých, medzi jej "príbuzných" sa okrem hrušky radí napríklad aj dula podlhovastá. Obvykle kvitne na jar, spravidla v mesiacoch **apríl a máj**, súčasne s pučaním listov. Obojpohlavné kvety sú biele až ružové a sú päťpočetné, rovnako ako u iných zástupcov čeľade ružovitých. Doba kvitnutia je však ovplyvnená odrodovou príslušnosťou kultúry, ako aj lokálnymi klimatickými podmienkami. Pre obdivovanie tohto krásneho obrazu je dôležité vedieť, že maximálne po 2 týždňoch alebo ešte skôr sa okvetné lístky rozpadajú.

Kvitnúce jablone sú veľmi krásny obraz. Na jar medzi mladými svetlozelenými listami kvitnú na stromoch pomerne veľké kvetenstvo: je ich veľa a púčiky sú namaľované svetloružovou farbou. Kvitnutie a následné plodiace mladé sadenice jabloní začínajú vtedy, keď má strom dostatočne silný koreňový systém, ktorý dokáže zabezpečiť potravu pre samotný strom a jeho plody.

Nekvitnutie a jesenné kvitnutie jabloní

Častým dôvodom, prečo nekvitne jabloň, je ten, že záhradkár zlým rezom odstráni kvetné púčiky. Niekedy tiež jablone majú striedavú rodivosť.

Aj túto sezónu sa na niektorých ovocných stromoch ukázali kvety v netradičnom termíne - koncom leta až začiatkom jesene. Kým v minulosti bol vzácnosťou, v posledných rokoch sa tento jav stáva pravidlom. Hlavnú príčinu treba hľadať v priebehu počasia počas vegetácie. Pre ovocné stromy predstavuje veľmi teplé leto so zrážkami rozdelenými len do niekoľkých búrok stres. Rastliny sa nemôžu zobrať a schladiť sa v tieni, alebo si načerpať vodu zo studne. Kým počas leta vidíme krásne ovocné stromy, ktoré rastú, zelenajú sa a dozrieva na nich ovocie, ony sa už pripravujú na budúcoročnú úrodu - dochádza k iniciácii kvetných púčikov.

Koncom leta dreviny pomerne výrazne spomaľujú rast, no ešte stále nejde o obdobie vegetačného pokoja. Stále potrebujú dobré podmienky na vývin. Schladenie, ktoré často koncom augusta a začiatkom septembra nastane, pre stromy znamená nový impulz rastu. Snažia sa tak dobehnúť to, čo zameškali v období stresu. Podľa ovocinárky Ing. Evy Šidovej, PhD., je za normálnych okolností v období na konci leta či v jeseni pučanie stromov utlmované inhibičnými látkami, ako je napríklad kyselina abscisová. Postupne sa odbúravajú, ale až pri naozaj nízkych teplotách, teda počas zimy. Je však dokázané, že množstvo týchto látok v púčikoch nie je naprieč rastlinou rovnomerné. „Stres počas leta vyvolaný vysokými teplotami a nedostatkom vlahy tak spôsobí, že práve púčiky s nižším obsahom inhibičných látok vypučia a vykvitnú aj na prelome leta a jesene,“ vysvetľuje Šidová.

Ak stromy rozkvitli aj vám, určite nie v takej miere, ako na jar. Objavilo sa len niekoľko jednotlivých kvetov. Tento jav vyvoláva hlavne stres z nedostatku vlahy. Platí, že jabloniam a hruškám stačí na dobrú úrodu len 20 percent opelených kvetov, broskyniam 40 percent. Tie, čo zakvitnú v jeseni v podstate ani netreba odstraňovať, hoci niekedy sa to odporúča. Ich počet však spravidla nepredstavuje riziko vysilenia dreviny. Tie, čo vykvitnú koncom augusta, môžete vylomiť - rana sa ešte zahojí.

Podmienky pre rast a kvitnutie

Jablone najviac vyhovujú oblasti s nadmorskou výškou 250 - 300 m, s priemernou ročnou teplotou 7 - 8°C s priemernými ročnými zrážkami 600 - 700 mm. V domácich záhradách však môžeme pestovať jabloň aj mimo tohto pásma až do nadmorskej výšky 600 - 700 m. Nevhodné sú uzavreté polohy.

Základom vysokej úrody je vysoký počet kvetov a dobré opelenie. Jablone na uspokojivé opelenie potrebujú peľ z inej odrody. Výnimkou sú len niektoré sorty.

Nároky na vlahu a zavlažovanie

Nároky jablone na vlahu sú pomerne vysoké. Ročne potrebujú minimálne 500 mm, no optimálne aspoň 700 mm zrážok. Hoci v niektorých oblastiach Slovenska takéto množstvo dažďa spadne, nedochádza k tomu v ten správny čas. Pokiaľ bola suchá zima resp. málo prší v predjarnom období, je potrebné zavlažiť jabloň už v apríli, ešte pred vypučaním očiek. Ideálne 20 - 50 mm vody na m2.

• Druhý termín zavlažovania vychádza na obdobie po odkvitnutí (máj). Závlahová dávka by mala byť na úrovni 30 - 40 mm vody na m2.
• Tretí termín je v júni, po už spomínanom opade plodov (jún a júl). V tomto čase sa zároveň zakladajú kvetné puky na nasledujúci rok. Optimálna závlahová dávka je zhruba 30 - 50 mm.
• Posledný termín je v auguste. Zavlažovať by sme mali najneskôr 20 dní pred zberom plodov. Pokiaľ je jeseň suchá, môžeme po obratí úrody jablone výdatne zaliať.

Vyššie spomínané termíny sú určené pre rodiace stromy.

Pestovanie a starostlivosť

Výsadba jablone

Výsadba jablone je prakticky rovnaká ako pri ostatných ovocných stromoch. Jablone vysádzame ideálne na jeseň (koniec októbra a november). Základom je jama, ktorá by mala byť dva až trikrát tak veľká, ako je koreňová sústava sadenice. Vykopanú zeminu si môžeme odkladať do fúrika, kde ju následne premiešame s dobre uležaným kompostom. Poprípade môžeme odstrániť zvyšky tráv a koreňov rastlín.

Do stredu jamy je potrebné najskôr zatĺcť kôl. Ten bude poskytovať oporu pre mladý stromček. Samotné sadenie jablone sa robí ideálne vo dvojici. Jedna osoba položí sadenicu koreňmi na dno jamy tak, aby štepené miesto bolo aspoň 10 cm nad okolitým terénom. Pokiaľ zemina v jame chýba a sadenica by bola utopená, treba z fúrika prihádzať na dno jamy zeminu. Druhá osoba následne začne zasypávať sadenicu. Stromček je potrebné niekoľkokrát jemne ponatriasať. V prípade, že je pôda pri výsadbe suchá, je potrebné zasadený stromček poriadne poliať (aspoň dve krhly). Vodu lejeme tak, aby sa stihla pomaly vpiť. Okolo stromčeka následne zamulčujeme. Môžeme použiť seno, slamu, drevnú štiepku z listnatých stromov a pod. Pozor však na to, aby mulč nedoliehal až ku kmienku stromu.

Rezy jabloní

Rez jablone delíme podľa viacerých kritérií. Po zasadení robíme výsadbový rez jablone, kedy sadenici dáme základný tvar. V prvých troch resp. štyroch rokoch robíme výchovný rez. Po nástupe do rodivosti robíme už len udržiavací rez. Ten spočíva v odstraňovaní chorých, poškodených a zahusťujúcich konárov. Na rozdiel od výchovného rezu sa nemusí vykonávať každý rok.

Existuje niekoľko rôznych pestovateľských tvarov jabloní. Najprirodzenejšia a najjednoduchšia na tvarovanie je voľne rastúca poschodová koruna. Platia pri nej obdobné zásady ako pri ostatných ovocných druhoch.

Rez jablone po výsadbe robíme na jar. A to aj v prípade, že sme zasadili stromček na jeseň. Počas zimy sa totiž rezné rany nemusia dobre zaceliť. Pri reze si vyberieme jeden kolmo rastúci výhon (tzv. stredník). Vybrané letorasty musíme hlboko zostrihnúť. Necháme iba dve alebo tri púčiky, pričom posledný od kmienka musí smerovať hore. Stredník musí bočné výhony prevyšovať o zhruba 10 cm. V druhom roku pokračujeme v snahe o založenie pevnej koruny. Stredník skrátime tak, aby prevyšoval bočné konáre. Tie, pokiaľ sme rezali na vnútorné očko, spravili ten efekt, že najvzdialenejší prírastok rastie kolmo hore, no druhý, nižšie postavený rastie smerom von z koruny a vodorovnejšie. V treťom roku pokračujeme v tvarovaní koruny. Odstraňujeme výhony rastúce do koruny, križujúce sa a inak zahusťujúce letorasty. Pokiaľ je koruna dobre zapestovaná, môžeme založiť nové poschodie. Tento krok robíme tak, že vyberieme bočné letorasty vychádzajúce zo stredníka, ktoré sú vyššie od posledného spodného konára aspoň 50 cm. Následne postupujeme ako pri reze po výsadbe.

Udržiavací rez jabloní robíme zhruba od štvrtého roku po vysadení. V tomto období sme už skončili so založením koruny a strom nastúpil do rodivosti. Udržiavací rez sa zameriava prakticky iba na odstraňovanie chorých, starých či zahusťujúcich konárov.

Záhradkári robia často jednu chybu pri reze jabloní. Tento ovocný strom, pokiaľ má dobré podmienky, dokáže počas roka vyhnať dlhé letorasty. Mnohým ovocinárom sa to nepáči a myslia si, že je potrebné tieto prúty rok čo rok zakrátiť. Tým sa ale pripravujú o úrodu.

Čo sa týka odpovede na otázku, kedy strihať jablone, dôležitý je najmä predjarný rez. V tomto období vykonávame tvarovanie korunky, udržiavací rez aj zmladzovací rez. Letný rez jabloní je potrebné robiť prakticky iba pri odrodách, ktoré rodia na jednoročnom dreve (napr. rubín). Inak letný rez jabloní môžeme využiť pokiaľ chceme jabloň presvetliť, teda ju zbaviť zahusťujúcich výhonov.

Podpníky

Podpník je časť ovocného stromu, ktorá tvorí korene a prípadne spodnú časť kmeňa. Je preto dôležitým kritériom pri výbere ovocného stromu do záhrady. Dnes sa vo veľkej miere využívajú najmä slaborastúce podpníky. Tie sa hodia do menších záhrad, prinášajú skoro a pravidelne úrodu. Ich nevýhodou je kratšia životnosť a väčšia "závislosť" od človeka (potreba hnojenia a zavlažovania).

• Podpník M9 - patrí medzi najbežnejšie jabloňové podpníky. Je slaborastúci, naštepené odrody nastupujú rýchlo do rodivosti už v druhom alebo treťom roku od vysadenia. Prinášajú primeranú úrodu. Sú však náročné na úrodnosť pôdy (hnojenie) a zavlažovanie. Hodí sa najmä do menších záhrad alebo na pásové výsadby.
• Podpník M26 - ide o slaborastúci podpník umožňujúci skorý nástup do rodivosti. Hlbšie korení a je o niečo vyšší (a väčší) ako M9.
• Podpník MM106 - patrí medzi stredne bujne rastúce podpníky pre jablone. Nástup do rodivosti je zhruba od 3 rokov po vysadení. V období rastu rýchlo rastie, neskôr v čase plnej rodivosti si taktiež zachováva dostatočný rast. Podľa mnohých pestovateľov sa jedná o najlepší podpník.
• Jabloň planá - používa sa na extenzívny spôsob pestovania jabloní. Je silne rastúci, prispôsobivý pôdnym aj klimatickým podmienkam, takže dokáže zniesť aj prechodný nedostatok vlahy. Odrody vysadené na podpníku jabloň planá dorastajú do väčších rozmerov.

Redukcia násady ovocia

Dôležitým krokom pri pestovaní jabloní je redukcia násady ovocia. Platí to najmä pre tých, ktorý vykonávajú aktívnu ochranu proti škodcom. Pri správnom opelení dokáže mať jabloň až päť jabĺk na jednom kvetnom púčiku. Pokiaľ s tým nič nespravíme my alebo príroda, budú jablká pri oberačke príliš malé a nevyvinuté. Niektoré plody zhodí jabloň sama, iné napadnú škodcovia a odpadnú pred dozretím. Väčšinou to však nestačí. Najmä na menších stromčekoch rastúcich v záhradách je dôležité nájsť si jedno popoludnie a záhradnými nožnicami niektoré vyvíjajúce sa jabĺčka odstrániť.

Odrody jabloní a ich využitie

Rôzne odrody jabloní majú jablká rôznych farieb, od zelenej, oranžovej až po sýto červenú. Niektoré jabĺčka dozrievajú už v lete, niektoré až neskoro na jeseň. Podľa toho delíme odrody jabloniek na letnú, jesennú a zimnú. Šľachtiteľskou činnosťou po celom svete bola vypestovaná škála tisícky odrôd. Známe sú napr. Jonathan, Ontario, Golden Delicious, Rubín, Jonagold, Spartan.

Jablká majú zásadný význam pre zdravie človeka, obsahujú množstvo vitamínov, minerály zinok, horčík, vápnik, triesloviny, posilňujú látkovú premenu, regulujú zažívanie, povzbudzujú tvorbu krvi, metabolizmus tukov a prečisťovanie celého organizmu. Podľa starého príslovia „Jedno jablko denne udrží doktora v diaľke“.

Príklady odrôd

• Golden Delicious - odroda má zlatistú farbu a delikátnu sladkú chuť.
• Jonagold - táto odroda jabĺk vyniká svojou sladkokyslou chuťou a šťavnatosťou. Práve vďaka tomu je vhodná predovšetkým na priamu konzumáciu.
• Granny Smith - pochádza z ďalekej Austrálie a je jednou z najobľúbenejších odrôd jabĺk vôbec. Jablká sú zelené, lesklé a svojou osviežujúcou kyslastou chuťou ideálne na pečenie aj varenie.

Choroby a škodcovia

Aj jablone majú svoje choroby a škodcov. Múčnatka jabloňová - ide o hubu, ktorá napáda listy, letorasty, púčiky aj kvety. Dnes už však existujú aj rezistentné odrody, ktoré znižujú potrebu postrekovania na minimum. Nakoľko je táto téma komplexná, venujeme sa jej v samostatných článkoch.

Použitie a liečivé účinky jabĺk

Jablká posilňujú celú látkovú premenu, regulujú zažívanie, povzbudzujú tvorbu krvi, metabolizmus tukov a prečisťovanie celého organizmu. Okrem toho pôsobia vodopudne, znižujú horúčku, uvoľňujú a povzbudzujú chuť do jedla. Recept je nanajvýš jednoduchý: Jesť jablká. Je však potrebné dodržiavať určité zásady:

• Jablká sa nemajú jesť večer, pretože cez noc začínajú v žalúdku kvasiť.
• Pri hnačke sú dobrou kúrou 2-4 nastrúhané jablká trikrát denne za podpory bylinkového čaju.
• Ak zažívanie potrebuje skôr povzbudenie, potom sú tou správnou voľbou pečené alebo vyprážané jablká.
• Čerstvé alebo pečené jablká okrem toho stimulujú činnosť pečene a obličiek.
• Pečené jablká sú dobré aj pri chrapľavosti.
• Čaj z jablkových šupiek stimuluje močový mechúr a obličky, uvoľňuje nervový systém a znižuje horúčku.

V minulosti boli rozšírené ešte mnohé ďalšie spôsoby používania jabĺk. Liečba Bachovými kvetmi používa divokú formu jablka, plané jablko (crab apple). Témou je bezúhonnosť. Ľudia, ktorí majú veľmi presné predstavy o tom, akí by mali byť oni sami a ich okolie - a to síce čistí a bezchybní - a inklinujú tak k pedantizmu a nevôli so sebou samým a ďalej sa cítia byť nečistými, môžu cez crab apple dospieť k uľahčeniu.

Druhy jabloní

Jabloň domáca (M. domestica) je hlavný ovocný druh so stovkami odrôd, veľkými a chutnými plodmi. Jabloň lesná (M. sylvestris) je pôvodný európsky druh s malými kyslými jablkami, ohrozená hybridizáciou. Jabloň Sieversova (M. sieversii) je pradruh všetkých pestovaných jabloní, pochádza z Kazachstanu. Jabloň sibírska (M. baccata) je mrazuvzdorná a využívaná ako podpník. Okrasné druhy (M. prunifolia, M. coronaria, M. floribunda, M. × zumi) sú pestované pre kvety a dekoratívne plody.

Tradície a mýty

Zo všetkých členov čeľade ružovitých má jabloň najbohatšiu a najvýznamnejšiu mytológiu. V gréckom mýte daruje Gaia, bohyňa zeme, jednu posvätnú jabloň nebeskej kráľovnej Hére pri príležitosti jej svadby s Diom. Tento strom je potom v záhrade Hesperid strážený rovnomennými sestrami a tiež ostražitým drakom Ladonom. Keď sa Paris, princ Trójsky, musí rozhodnúť medzi Hérou, Aténou a Afroditou, podá jablko naposledy menovanej Afrodite, vznešenej bohyni lásky a krásy, matke Erosa. Plodnosť a erotika sú prirodzenou súčasťou tak celistvého symbolu života, aký predstavuje jablko, a orákula lásky, obrady plodnosti a svadby s jablkami sa vyskytujú v celej západnej Európe.

V Asgarde, blízko srdca stromu sveta, strážia s Idun kúzelné jablká, ktoré udržujú asy večne mladými. To pripomína plody, príp. miazgu samotného stromu života. Významnou časťou keltského inosveta je Tir Nan Og, „krajina večnej mladosti“. V okruhu bájí o kráľovi Artušovi je umierajúci kráľ naposledy videný, keď je bárkou prevážaný, v ústrety zapadajúcemu slnku, do „krajiny požehnaných“, ktoré sa tu nazýva Avalon. Avalon znamená „jablko“. Nápadné je, že ako grécke, tak aj keltské ostrovy jabĺk ležia na západe, na druhej strane západu slnka. V tomto svete je Avalon starým keltským názvom posvätného pahorku z Glastonbury. Okolité grófstvo Somerset bolo predtým močiarmi a blatami. Ešte stále je známe svojimi jablkami a ešte viac svojim jablčným vínom, ale vtedy mohli byť jablone kultivované iba na niekoľkých málo vyvýšeninách. Glastonburská brána so svojím sedemkrát obtočeným špirálovitým chodníkom bola s najväčšou pravdepodobnosťou jabloňovou záhradou a svätyňou trojjedinej bohyne.

tags: #kedy #kvitne #jablon