Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Navyše, paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant, ktorý bojuje proti voľným radikálom. Pre bohatú úrodu je kľúčové vybrať kvalitné sadenice, nájsť vhodné miesto, počkať na správnu dobu pre vonkajšiu výsadbu, riadne ich zasadiť do zeme a pravidelne sa o rastliny starať.
Optimálny termín pre výsadbu rajčín vonku
S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa neponáhľajte. Pri rajčinách sa oplatí počkať a priesady vysadiť von až po 15. máji, kedy už nehrozia neskoré jarné mrazy, známe ako "traja ľadoví muži". Aj napriek tomu, že v apríli je už obyčajne viac teplých ako studených dní, ešte sa môžu vyskytnúť prízemné mrazy. Hoci nás vyššie teploty koncom apríla a začiatkom mája neraz lákajú, aby sme sadenice vysadili konečne von na záhon, nemusí sa to každý rok vyplatiť. Riziko, hoci aj slabých mrazíkov, okolo takzvaných troch zamrznutých existuje.
Pre presnejší výpočet vhodného obdobia na sadenie sa riaďte pravidlom priemerného dňa za posledné roky, kedy v tej-ktorej oblasti prevládali posledné jarné mrazy. Dôležitejšia ako dátum je však teplota pôdy. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 °C, ideálne 12 °C až 15 °C. Rajčiaky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 °C.
Odlišný je termín vysádzania do skleníka a fóliovníka, kde sú pôda i vzduch teplejšie a poskytujú vhodné podmienky na skoršie pestovanie týchto teplomilných druhov. Ak plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka, v tom prípade začnite s výsadbou sadeníc už v prvej polovici marca. Ak pestujete paradajky v skleníku, môžete začať už koncom februára.
Predpestovanie a otužovanie sadeníc
Kedy začať s predpestovaním zo semien
Pre získanie vlastných sadeníc, ktoré sú kvalitné a odolné, si ich môžete vypestovať zo semien. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd, ktoré majú už odskúšané alebo obľúbené. Predpestovanie priesad trvá približne 2-3 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Pri klasickom pestovaní vonku je ideálny termín od začiatku do konca marca.
- Semená vysievajte do jemného výsevného substrátu do hĺbky približne 0,5 až 1 cm.
- Použite tégliky, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody.
- Zabezpečte ľahko priepustný substrát.
- Klíčenie paradajok trvá zvyčajne 5 až 10 dní pri optimálnych podmienkach. Ak teplota klesne pod 18 °C, klíčenie sa výrazne spomalí.
- Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
- Na zalievanie výsevu odporúčame použiť rozprašovač, aby ste zabránili vyplaveniu semienok.
- Takto pripravenú misku je ideálne zakryť potravinárskou fóliou či mikroténovým vreckom, čo pomôže udržať rovnomernú klímu.
Pikírovanie a presádzanie
Keď sa objavia prvé klíčky, je čas na premiestnenie výsevnej misky na slnečné miesto. Keď majú rastlinky dva pravé listy, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie alebo pikírovanie paradajok. Pri pikírovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Presaďte ich hlbšie - pokojne až po klíčne listy. Paradajky totiž dokážu vytvárať korene aj zo stonky, čím si vybudujú silnejší koreňový systém. Počas predpestovania je často potrebné rastliny ešte raz presadiť do väčších nádob. Najčastejšie sa to deje v apríli.
Tajomstvo silných sadeníc paradajok: Zmeňte tento detail pri zalievaní
Otužovanie pred výsadbou
Priesady sa najčastejšie dopestovávajú v skleníku, parenisku, alebo na okenných parapetoch. Pred tým, ako mladé rastlinky poputujú na trváce stanovište na hriadkach, mali by ste ich otužiť. Začnite približne dva týždne pred vysádzaním, ideálne od konca apríla. Rastliny najskôr vyložte von na 1 až 2 hodiny denne na chránené miesto bez vetra. Postupne čas predlžujte. Najskôr len zľahka vetraním v dlhších intervaloch. Približne po piatich dňoch môžete rastlinky premiestniť von, ale nenechávajte ich tam príliš dlho. Nezabudnite ich však preniesť späť, aby v noci nezmrzli. Nevystavte priesady hneď celodennému pôsobeniu slnečných lúčov bez zatienenia. Radšej začnite polotieňom a až postupne im doprajte plné slnko.
Príprava pôdy a výsadba rajčín do záhona
Príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Pre pestovanie paradajok sú ideálne záhrevné, humózne, hlinito-piesčité až piesčito-hlinité pôdy s hodnotou pH v rozmedzí 5,5 až 7, teda väčšina bežných pôd. Rastlinám sa dobre darí v pôde dostatočne zásobenej živinami a organickými látkami. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Výsadba sadeníc
Výsadba paradajok do pôdy nie je nijako zložitá a zvládne ju aj začínajúci záhradkár. Najskôr je potrebné na chvíľu namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžeme primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum). Rajčiaky môžete vysadiť hlbšie, len im treba odstrániť spodné listy. Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Sadenicu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Pre plodovú i hlúbovú zeleninu je veľmi dobré, ak do jamky pred vysádzaním nalejete veľa vody. Rastliny nebudú trpieť šokom zo sucha a rýchlejšie zakorenia. Sadenice výdatne zalejeme.
Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín.
Výsadba s oporou a rozostup
Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Pri kolíkových paradajkách sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter.
Starostlivosť o rajčiny po výsadbe
Zalievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Počas dozrievania zalievajte opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. Dávajte pozor, aby voda nestekala na listy, pretože na vlhkých listoch sa dobre darí plesniam. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu v okolí rajčiakov aj papriky zakryte netkanou textíliou, pomôže im lepšie hospodáriť s pôdnou vlahou a zabráni burinám v raste.
Zaštipovanie a odstraňovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo.
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.
Pestovanie rajčín na balkóne či terase
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.
Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť. V posledných rokoch je možné zakúpiť pestovateľské vrecia s namiešaným substrátom, ktoré stačí položiť na zvolené miesto, napríklad na terasu, spraviť v nich diery a priamo do nich sadiť sadenice. Pre prípravu pôdy použite špeciálny substrát určený na paradajky. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka.
Ochrana pred chorobami
Ak máte z predchádzajúcich rokov skúsenosť, že vám plody černajú od špičky, ide o nedostatok vápnika. Pleseň zemiaková (fytoftóra) je veľmi agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna.
Ak paradajky pestujete v nádobách, je vhodné umiestniť ich napríklad pod presah strechy, aby dážď nezmáčal listy - tým znížite riziko napadnutia plesňou rajčiakovou. Ak ste boli nedočkaví a vysadili ste rastliny príliš skoro a teraz sa obávate mrazov, pomôžte si fóliovými krytmi.
Typy a odrody rajčín
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody). Pre pestovanie paradajok vonku uprednostníme skoré odrody, pretože prinášajú úrodu skôr.