Výsadba stromov je dôležitým krokom k skrášleniu záhrady a získaniu úrodných plodov. Pri rozhodovaní o najvhodnejšom čase na výsadbu je potrebné zvážiť niekoľko faktorov, vrátane typu stromu, jeho koreňového systému a klimatických podmienok. Všeobecne platí, že stromy je možné sadiť na jeseň aj na jar, pričom každý z týchto termínov má svoje výhody.
Výhody jesenné výsadby
Jeseň je často považovaná za ideálny čas na výsadbu mnohých druhov stromov, najmä tých s voľnými koreňmi. Dôvodom je, že v tomto období sú stromy vo fáze vegetačného pokoja, čo znamená, že ich rastové procesy sú spomalené. To im umožňuje lepšie sa adaptovať na nové prostredie a začať zakoreňovať pred príchodom zimy.
Kedy je najvhodnejšie sadiť na jeseň?
Pre voľnokoreňové stromčeky je najvhodnejším obdobím na výsadbu október a začiatok novembra, kým pôda nie je premrznutá. V tomto čase stromy dostatočne zakorenia a budú lepšie pripravené na nasledujúce vegetačné obdobie. Aj napriek tomu, že v tomto období môže byť chladno alebo snežiť, stromy sa dajú bez problémov zasadiť a nie je potrebné sa obávať ich neujatia.
Na jeseň je vhodné sadiť aj okrasné stromy a kríky, ako sú maliny, černice, egreše, ríbezle, rododendrony či magnólie. Ihličnany je možné sadiť už koncom augusta a začiatkom septembra, aby do nástupu zimy stihli aspoň trochu zakoreniť. Pre ihličnany je ideálna humózna pôda, ktorá nie je trvalo zamokrená.
Ovocné stromy ako jablone, hrušky, slivky, čerešne či višne sú na jesennú výsadbu tiež vhodné. V nižších polohách sa na jeseň môžu sadiť aj marhule, orechy, jedlé gaštany či liesky. Pri jesennej výsadbe sa odporúča sadiť stromy mierne hlbšie, než rástli v škôlke, a mladé kríky prihrnúť zemou na ochranu pred zimnými mrazmi.
Jarná výsadba: Kedy a prečo
Jar predstavuje ďalšiu ideálnu príležitosť na výsadbu stromov, najmä pre druhy, ktoré sú citlivejšie na mráz, alebo pre tie, ktoré sa predávajú v kontajneroch.
Kedy je najvhodnejšie sadiť na jar?
Jarná výsadba ovocných stromov a krov začína ihneď po rozmrazení pôdy a zvyčajne trvá do konca apríla. V tomto období sú ovocné výpestky vo fáze vegetačného pokoja, čo ich robí ideálnymi na presádzanie. Je však dôležité myslieť na výsadbový rez, ktorý by mal byť dostatočne hlboký pre optimálne ujatie.
Na jar je vhodné sadiť najmä broskyne, nektárinky a marhule, ktoré sú citlivejšie na mrazy. Pri jarnej výsadbe je prvý mesiac nevyhnutné stromčeky dôkladne zalievať. Ak si zaobstaráte stromy a ruže v nádobách, je ich sadba prijateľná až do konca leta.
Ihličnany, ktoré sú chúlostivejšie na mráz, ako sú cyprušteky, cédre a dáždnikovce, je tiež lepšie sadiť na jar. V priebehu októbra sa potom dá nadviazať sadením okrasných stromov a kríkov, ak nie je pôda zamrznutá, až do Vianoc.
Rozdiely medzi voľnokorennými a kontajnerovanými stromčekmi
Pri výbere stromčeka sa stretávame s dvoma základnými typmi: voľnokoreňové a kontajnerované. Každý z nich má svoje špecifiká týkajúce sa výsadby a starostlivosti.
Voľnokoreňové stromčeky
Nevýhodou pri voľnokoreňových drevinách je strata časti koreňov pri vyorávaní v škôlke, čo si vyžaduje dosť silný rez a následne väčšiu starostlivosť pre dobré zakorenenie. Výsadba je možná v krátkom období na jeseň (október, začiatok novembra) alebo na jar. Voľnokoreňové stromčeky je nutné vysadiť hneď po kúpe. Tesne pred výsadbou je potrebné upraviť poškodené korienky. Pri výsadbe je dôležité, aby korene neboli stlačené a ohnuté nahor, ale rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda.
Kontajnerované stromčeky
Rastliny dopestované v kontajneroch sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom. Stromy a ruže v nádobách je možné sadiť až do konca leta. Ich jemné korene dobre pučia.
Postup správnej výsadby stromov
Správna technika výsadby je kľúčová pre úspešné zakorenenie a rast stromu. Zahŕňa prípravu jamy, samotnú výsadbu a následnú starostlivosť.
Príprava výsadbovej jamy
Pred samotnou výsadbou je nutné vopred pripraviť jamu. Veľkosť jamy závisí od veľkosti koreňového balu, pričom koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Odporúča sa, aby bola jama 3-krát širšia ako koreňový bal a mala tvar taniera, čo podporí rast koreňov smerom von. Hĺbka jamy by mala byť o niečo plytšia ako samotný koreňový bal.
Proces výsadby
Stromček s voľnými koreňmi nesmie mať korene stlačené a ohnuté smerom hore. Musia byť rozprestreté. Do stredu jamy sa zatlčí oporný kôl. Potom do jamy nalejeme cca 10 litrov vody a necháme ju vsiaknuť. Do polovice jamy nasypeme pôdu, mierne ju utlačíme a vložíme stromček. Popri prihŕňaní pôdy stromček zalejeme ďalšími 15 až 20 litrami vody. Mladý strom pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom, ale tak, aby uviazanie bolo voľné a nezarezávalo sa do kmeňa.
Pri stromčekoch s koreňovým obalom, ak je stromček vo vrecovine, sadíme ho aj s ňou, ale po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať. Stromček by mal byť zasadený v rovnakej hĺbke, v akej rástol v škôlke, alebo v kontajneri, a miesto štepenia by malo byť minimálne 10 cm nad zemou.
Rez po výsadbe
Voľnokoreňové výpestky vyžadujú po výsadbe jemné skrátenie koreňov. Pri jarnej výsadbe je potrebný dostatočne hlboký výsadbový rez. Na stromčeku sa zvyčajne ponechajú 3 až 5 základných vetiev, ktoré sa skrátia o 2/3 ich dĺžky. Rezné rany by sa mali zatrieť voskom alebo latexom.
Pri jesennej výsadbe sa s rezom zvyčajne počká až do jari. Rez po výsadbe dodá stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave.
Špecifické požiadavky niektorých druhov
Niektoré druhy stromov majú špecifické nároky na výsadbu a starostlivosť, ktoré je dôležité dodržať.
Ovocné stromy
Marhule sú citlivé na jarné mrazy, najmä kvety a malé plody. Rez sa vykonáva v období pučania. Broskyne sú teplomilné a svetlomilné rastliny, vyžadujúce hlboké, priepustné pôdy. Najlepšiu úrodu prinášajú jednoročné výhonky s hrúbkou ceruzky.
Nektárinky, podobne ako broskyne, vyžadujú teplé podmienky a slnečné stanovište. Ich sezóna vrcholí v júli a auguste. Pri výsadbe voľnokorenných kaki, granátového jablka a figovníkov je nutné vykonať rez po výsadbe (granátové jablká na 30 cm, kaki na 30-50 cm, figovníky na 30 cm).
Ihličnany
Ihličnany by sa mali sadiť do humóznej pôdy, ktorá nie je trvalo zamokrená. Chúlostivejšie druhy, ako sú cyprušteky, cédre a dáždnikovce, je lepšie sadiť na jar. Ostatné ihličnany je možné sadiť už od konca augusta, aby do zimy stihli zakoreniť.
Čo nerobiť pri výsadbe
Pri výsadbe stromov sa treba vyhnúť niektorým častým chybám, ktoré môžu viesť k ich úhynu.
- Nepoužívať vápno do jamy, ani priemyselne vyrábané hnojivá či čerstvý maštaľný hnoj priamo pri výsadbe. Tieto látky môžu spáliť korene a spôsobiť, že stromček bude veľmi ťažko korenit a v lete uschne.
- Vyhnúť sa príliš veľkému blatu, ktoré môže obaliť korene nepriedušnou hmotou z hliny a spôsobiť uhynutie stromčeka.
- Nezabudnúť na správne previazanie stromčeka k opornému kolu, ktoré musí byť voľné, aby sa pri raste nezarezávalo do kmeňa.
- Nechať koreňový krčok (miesto, kde sa na konci kmeňa začínajú vetviť korene) na úrovni zeminy alebo mierne nad ňou.