Zazimovanie mladých stromčekov: Komplexný sprievodca pre záhradkárov

Zazimovanie stromov nie je len sezónna povinnosť, ale aj príležitosť posilniť zdravie vašej záhrady. Mladé stromy, najmä tie vo veku 1 - 5 rokov, sú na premrznutie obzvlášť citlivé a potrebujú našu zvýšenú pozornosť. Prečo treba rastliny chrániť pred zimou? Na studené ročné obdobie by ste mali svoje rastliny vybaviť vhodnou ochranou proti zime, pretože mrazy ich môžu poškodiť rôznymi spôsobmi: na jednej strane poškodením následkom mrazu, na druhej strane takzvaným vysušením následkom mrazu.

Zima je pre rastliny obdobím odpočinku, no pre stromy zároveň náročnou skúškou odolnosti. Ak mladým stromčekom doprajeme správne podmienky na prezimovanie, na jar sa nám odvďačia bujným rastom, vitalitou a odolnosťou voči chorobám a škodcom.

Kedy začať so zazimovaním a kedy ochranu odstrániť?

Rastliny by ste mali zazimovať pred prvými nočnými mrazmi. Najlepší čas na zazimovanie stromov je po opade listov - teda od polovice októbra do začiatku novembra, v závislosti od počasia. Stromy už prešli do vegetačného pokoja, no pôda ešte nie je zamrznutá. Pokiaľ však prídu mrazy príliš skoro (napríklad v horách alebo vyššie položených oblastiach), zazimovanie treba urobiť skôr. Ochrana pred zimou sa potom väčšinou môže odstrániť od marca, keď je teplota znovu trvale nad 10 °C.

Odzimovanie rastlín závisí hlavne od počasia. Určite sa netreba s odkrývaním ponáhľať, aby vás neprekvapili jarné mrazy, ktoré môžu rastliny vážne poškodiť. Vhodným termínom je koniec marca, avšak ak hrozia neskoršie mrazy, rastliny znova prikryte. Vždy je lepšie počkať dlhšie a byť si istý, že počasie je stabilné a rastliny vám nepoškodí. V chladnejších regiónoch dáva zmysel počkať aj na obdobie "troch zamrznutých" (11. mája do 15. mája), keďže aj napriek tomu, že sa dnes nevyskytujú tak často ako predtým, môže naďalej dochádzať k mrazom v tomto období roka.

Prvá pomoc po výsadbe: Ako pripraviť stromček na zimu už na jeseň?

Opora a počiatočný rez

Hneď po zasadení stromčeku určite dajte oporu a poriadne ho polejte, ideálne dažďovou vodou, ktorá je vždy 100 % najkvalitnejšia. U voľnokorenných stromov hneď po zasadení treba samozrejme zostrihať korunku, aby bola rovná veľkosti koreňovej sústavy. Stačí ponechať stromu tri-štyri hlavné halúzky, z ktorých sa vytvoria kostrové haluze. Ak ho chcete pestovať napríklad ako kotlovitú korunu, tak si necháte štyri haluze, ktoré idú do bokov. Ak ho chcete ako štíhle vreteno, tak necháte jednu haluz, ktorá rastie dohora a 3-4 haluze necháte rásť do bokov, pričom sa zrežú na rovnakú výšku. Veľa ľudí nechá po zasadení voľnokorenného stromčeka všetky, aj bočné halúzky, ktoré má narastené, a taktiež neskrátia korunku. To má za následok, že nadzemná časť stromu je väčšia ako koreňová sústava a nedokáže ho teda dostatočne zásobiť. Pokiaľ je strom v črepníku a má bohatú koreňovú sústavu, môže sa nechať korunka a iba haluze zostriháte na jednu výšku.

Vápenný náter kmeňa

Mladé ovocné stromy môžete na jeseň „natrieť vápnom“. Kmeň pritom natriete ochrannou farbou na kmene. Bielenie kmeňov je starý, ale stále zlatý trik našich starých otcov. Vápenné mlieko (rozmiešané hasené vápno s vodou) natreté na kmene a hrubšie konáre odráža zimné slnečné lúče, čím zabraňuje prehrievaniu kôry a jej následnému popraskaniu. Ak ich nenatriete vápnom, v najhoršom prípade sa môže stať, že kôra po fáze mrazu rozmrzne a pukne. Nebezpečenstvo pritom spočíva v tom, že zásobovacie vedenia stromov sa poškodia alebo zničia. Toto opatrenie má taký účinok, že odráža slnko, a tým sa znižujú teplotné výkyvy.

Vápenný náter navyše obsahuje kalcium a síran železnatý, ktoré zaručujú dezinfekčné a ochranné funkcie. Obmedzujú tvorbu húb, rozširovanie škodcov, machu a lišajníkov. Je neškodný pre prírodu a chráni stromy počas celej zimy až do jari, čím predlžuje ich životnosť. Počas skorej jari dochádza k veľkým výkyvom teplôt medzi dňom a nocou, práve v tomto období hrozí vznik trhlín na kmeni aj konároch.

Mladý ovocný strom s bieleným kmeňom chránený pred mrazom

Ochrana koreňového krčka a pôdy

Okolo koreňového krčka nahrňte kopček zeminy, kompostu alebo lístia. Mulč je perina pre pôdu. Prikryte korene mladých stromčekov vrstvou lístia, slamy, vyzretého kompostu alebo čečiny. Pôda okolo stromov by mala byť vzdušná, výživná a chránená. Na záhonoch môžete listy pokojne nechať ležať, pretože izolujú a chránia rastliny pred mrazom. Pôdu pod stromami môžeme ešte pokryť vrstvou dobre vyzretého kompostu, ktorý pomáha rýchlejšiemu rozkladu zvyškov listov. Organický mulč je najlepším riešením na prikrytie prázdnych záhonov hrubou vrstvou organického materiálu. Popadané lístie (okrem orechového, ktoré obsahuje triesloviny spomaľujúce rast) je zadarmo a je to hotový poklad. Zmiešajte ho s kompostom, slamou alebo drevnou štiepkou. Pre kontajnerované mladé stromčeky môžete použiť aj kokosové kruhové rohože rôznych priemerov, ktoré sa pokladajú na povrch pôdy v kvetináčoch a slúžia na ochranu koreňového systému.

Dostatočná zálievka pred zimou

Ak je jeseň suchá, pred príchodom mrazov doprajte všetkým stromom, najmä tým čerstvo zasadeným a vždyzeleným, výdatnú zálievku. Vysadené stromy pravidelne zavlažujeme. V prípade absencie závlahy by stromčeky vyparovali svojím povrchom nadmerné množstvo vody, čo by zákonite viedlo k ich úhynu. Preto musíme dopriať výpestkom toľko vody, aby jej mali korene stále dostatok na transport do nadzemných častí stromu. Polievať však treba iba stromy, ktoré sú čerstvo vysadené na jeseň.

Materiály a metódy na ochranu mladých stromčekov pred mrazom

Obalenie kmeňa a koruny

Mladé stromy môžete pred mrazom chrániť vápenným náterom, plášťom juty alebo trstinovými rohožami. Na ochranu (aj celoročne) môžete iné novo vysadené stromy ovinúť jutou, rohožou z trstiny alebo netkanou textíliou. Dbajte pritom na to, aby ste na upevnenie použili kokosový povraz a nie tvrdý drôt. Juta, trstinové rohože alebo netkané textílie by mali držať, ale nemali by strom obmedzovať. Na premrznutie sú citlivé hlavne mladé stromy vo veku 1 - 5 rokov. Menšie ovocné stromy sa dajú celkom jednoducho zabaliť do bielej netkanej textílie.

Na obalenie kvetináča či prikrytie záhonových rastlín alebo menších drevín sú vhodné ochranné textílie, ktoré prepúšťajú vzduch. Nikdy nepoužívajte igelitové fólie, ktoré vzduch neprepustia a rastliny sa pod nimi zaparujú a prehrievajú. Juta je prírodný materiál s vhodnými vlastnosťami pre zazimovanie rastlín. Na výber sú jutové vrecia, ktorými môžete obaliť kvetináče alebo ochrániť koruny menších drevín. Pomocou jutových bandáží zase zabezpečíte kmene stromov. Netkaná biela textília je ľahká, dobre sa skladuje a dokáže sa prispôsobiť všetkým tvarom. Môžete ju použiť aj v niekoľkých vrstvách podľa citlivosti rastliny. Prepúšťa vodu aj zimné slnečné lúče a udržiava teplo aj vlhkosť.

Pri exotickejších mladých stromčekoch, ako sú figy, hurmikaki alebo granátové jablká, sa zvyknú čerstvo vysadené rastliny izolovať lístím okolo koreňov a baliť do netkanej bielej textílie. Ak hlásia silné mrazy (-10°C), obalte stromček do bielej netkanej textílie a nechajte ho tak až dokým neprestanú silné mrazy, približne koncom februára alebo v polovici februára.

Mladý ovocný strom obalený jutovinou pre zimnú ochranu

Ochrana kmeňa pred škodcami a mrazovými trhlinami

Kmeň mladého stromčeka má jemnú kôru, ktorá je lákadlom pre zajace a srnky. Zároveň je náchylná na mrazové trhliny, ktoré vznikajú pri veľkých teplotných rozdieloch medzi slnečným dňom a mrazivou nocou. Mladé ovocné stromy môžete na jeseň „natrieť vápnom“. Biela farba slnečné žiarenie odráža, čo bráni ohrievaniu a následnému poškodeniu kmeňa. Ak bývate niekde na lazoch, obalte strom pletivom, aby ho neožrali srnky.

Starostlivosť o zakúpené, nevysadené výpestky

Ak si záhradkár zakúpil ovocné výpestky a náhle ochladenie príde tesne pred výsadbou, je dôležité vedieť, ako s nimi naložiť. Treba si v prvom rade uvedomiť, že výpestky sú určené na to, aby rástli vonku, v exteriéri. Ich nadzemná časť je v závislosti od konkrétneho ovocného druhu rôzne odolná proti nízkym teplotám. Citlivé na mráz sú korene.

Zazimovanie koreňového systému

Preto je potrebné zakúpené a nevysadené rastliny prezimovať tak, aby bol dokonale chránený ich koreňový systém. V praxi to znamená vykopať dostatočne veľkú jamu, do ktorej vložíme celý zväzok výpestkov. Ich koreňovú sústavu následne dokonale prisypeme vhodným sypkým substrátom (piesok, piliny, záhradnícky substrát a podobne) a zalejeme. Dokonalá zálievka dokáže zmyť veľkú časť substrátu až hlboko ku koreňom, preto v takomto prípade korene opätovne dosypeme. Výška zasypania by mala byť taká, aby zakrývala aj miesto štepenia. Pokiaľ záhradkár takto zazimoval výpestky v oblasti s pravidelným výskytom veľmi nízkych teplôt alebo extrémnych mrazov, je vhodné zväzok výpestkov obaliť vhodným priedušným materiálom (jutovina, papierové vrecia a podobne). U mladých citlivých výpestkov prenesených do extrémnych podmienok je takéto zabezpečenie aspoň v prvom roku veľmi racionálnym opatrením.

Alternatívne skladovacie priestory

Vhodnou alternatívou na uskladnenie výpestkov sú studené nevykurované skleníky a fóliovníky alebo studené pivnice. Tu sa výpestky skladujú buď priamo v substráte alebo v dostatočne veľkej nádobe. Vyhýbame sa skladovaniu v priestoroch, kde je teplota ovzdušia dlhodobo vyššia (teplé pivnice, vykurované skleníky), pretože tu hrozí riziko predčasného vyrašenia púčikov. Nevhodné je tiež skladovanie v nádobách s vodou, kde korene nemajú zdroj potrebného kyslíka a následne hnijú.

Špecifiká kontajnerovaných výpestkov

Zvláštnu skupinu tvoria tzv. kontajnerované výpestky. Sú to rastliny druhov zväčša drobného ovocia a menej známych ovocnín, dodávané v kontajneroch. Tieto pred zazimovaním najskôr uvoľníme zo spoločného balu, resp. zväzku. Aj keď je ich koreňový systém pomerne odolný a navyše chránený kontajnerom, je vhodné vložiť celý kontajner až po bázu rastliny do zeme, aby sme takto rastlinu dokonalejšie ochránili. V prípade skladovania v studených skleníkoch a fóliovníkoch je úplne postačujúce ich uskladnenie na povrchu pôdy. Samozrejme je potrebné kontrolovať vlahu v kontajneri a v prípade potreby rastliny zavlažiť. Uskladnené výpestky vysádzame na stanovište hneď ako to stav pozemku dovolí, čiže čo najskôr po rozmrznutí pôdy. Skorá jarná výsadba je zárukou dokonalého zakorenenia a ujatia rastlín.

Polievanie počas zimy

Pri skladovaní v interiéri s premenlivou teplotou, suchým ovzduším a vysokým výparom je potrebné pravidelne kontrolovať vlhkosť substrátu a v prípade potreby ho zavlažiť. Túto kontrolu je potrebné vykonávať aj u výpestkov zazimovaných vonku. V období teplejších zimných dní bez snehovej pokrývky totiž dochádza k pohybu vody v rastline a jej následnému výparu. Preto zanedbanie závlahy v tomto období vedie k uhynutiu rastlín, ktorý záhradkári omylom pripisujú nekvalitnému materiálu. V skutočnosti nejde o nič iné ako o vyschnutie rastlín vplyvom sucha a mrazu.

Prevencia škodcov a chorôb počas zimy

Zazimovanie záhrady nie je iba estetickou záležitosťou upratania záhonov. Je to predovšetkým ochrana našej investície. Odstráňte všetky spadnuté lístie, napadnuté plody, burinu aj suché konáre. Tým minimalizujete riziko prezimovania škodcov a plesní. Preventívnym opatrením pred chorobami v ďalšom roku je aj odstraňovanie tzv. „múmií“, čo sú vyschnuté plody, ktoré ostali prilepené na konároch v korune stromov. Opadané lístie je v jarnom období zdrojom silnej primárnej infekcie; prezimujú na nich napríklad vývinové štádiá chrastavitosti jabloní.

Pri mladých stromčekoch odporúčam stromy čo najviac postrekovať, aby mali čo najmenej škodcov a mohli energiu investovať do rastu, nie do boja so škodcami. Napríklad, ak máte pri sebe slivky a broskyne, vošky na zimu prechádzajú na broskyne, kde si v koncoch halúzok vytvoria miesto na prezimovanie. Väčšinou sa striekajú v predjarí slivky a broskyne. Ak sa vošky premnožia, stromy sa postrekujú dokedy to dovoľuje situácia - ešte pred dozretím plodov. Netreba zabudnúť poodstrihávať konce halúzok, kde vošky prezimovávajú. Ostatné ovocné stromy by ste mali striekať až keď sa prejavia škodcovia. Na ostatných škodcov fungujú počas sezóny lepové pásy ako napríklad na vrtivky čerešňové, slivkové či orechové. Strihanie stromov na jeseň zabezpečí, že rastliny budú mať na jar väčšiu silu na rozvitie pukov. Pri reze v jeseni odstráňte všetky odumreté a choré výhonky.

Dôležité tipy na záver

Dopad mrazov na ovocné stromy je v mnohých regiónoch našej krajiny každoročnou realitou. Myslite na to už pri kúpe nových ovocných stromov. Voľte odrody odolnejšie voči mrazu, možno i s neskorším termínom kvitnutia. Taktiež je dobré vyberať rastliny s neskorším kvitnutím, čím predídete poškodeniu pri jarných mrazoch. Zároveň nepodceňte ani správne miesto pre nový stromček. Predísť poškodeniu rastlín môžete už pri ich výbere, hlavne ak pochádzate zo severnejších chladnejších častí. V dnešnej dobe nie je ťažké zistiť si pôvodné rastliny z vášho regiónu, ktoré už sú prispôsobené klíme a teplotným výkyvom. Tým pádom máte väčšiu istotu pri ich vysadení a dobrom uchytení sa.

Pestovateľ nikdy nevie, aké počasie ho môže zaskočiť. Preto je vhodné už pred zakúpením, resp. objednaním výpestkov pripraviť si dostatočne veľkú jamu alebo vhodný priestor na uskladnenie a dostatok vhodného substrátu. Jednoduchým spôsobom tak predíde nečakaným nepríjemným situáciám.

Moje tajomstvá zimnej starostlivosti o zdravé a produktívne ovocné stromy

tags: #mlade #stromceky #zazimovanie