Pestovanie paradajok: Od semienka po bohatú úrodu

Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám, ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia.

Ilustrácia rôznych odrôd paradajok: kríčkové, cherry, koktailové.

Druhy paradajok

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné koktailové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).

Vysoké odrody dorastajú do výšky 160 a viac centimetrov. Pri pestovaní potrebujú oporu - drevený kolík, kovovú špirálu, drôtenku, sieť alebo motúz na vedenie k opore. Počas vegetácie ich priebežne vyštipujeme.

Kríčkové odrody dorastajú do výšky 50 až 70 cm. Majú kompaktný, niekedy rozložitý alebo previsnutý vzrast. Opora nie je nevyhnutná, ale pri výške nad 50 cm odporúčaná, aby sa rastlina nezlomila alebo nepoložila na zem.

Náš tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Populárne odrody paradajok

  • Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
  • Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
  • Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
  • Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
  • Toro F1 a Start S F1: veľmi skoré odrody s čerešňovými plodmi.
  • Torino F1: skorá odroda s veľkými plodmi, ktoré nepraskajú.
  • San Marzano Gigante 3: skorá odroda s oválnymi plodmi.
  • Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead: poloskoré odrody s obrími plodmi (paradajky býčie srdce).
  • Yellow Gazi Ribbet F1: poloskorá odroda so žltými plodmi.
  • Tumbling Tom Red a Tumbling Tom Yellow: previsnuté a poloskoré kríčkové odrody s čerešňovými plodmi, určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
  • Minigold: skorá kríčková odroda so žltými čerešňovými plodmi.
  • Rubinek: skorá kríčková odroda s čerešňovými plodmi.
  • Šejk, Orbit, Diana: veľmi skoré kríčkové odrody so stredne veľkými plodmi (Diana je odolná voči plesni).

Kedy vysievať paradajky

Základné pravidlo je jednoduché: paradajky sa vysievajú 6 až 8 týždňov pred plánovanou výsadbou von. Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Ak pestujete paradajky v skleníku, môžete začať už koncom februára. Pri klasickom pestovaní vonku je ideálny termín od začiatku do konca marca.

Precitajte na sáčku so semienkami, koľko dní im treba na vypestovanie sadenice pre zasadenie do fóliovníka alebo von, a toľko dní pred dátumom bežného vysádzania ich začnite siať. Ak pestujete paradajky v skleníku alebo fóliovníku, môžete začať už koncom februára.

Napríklad:

  • Výsev do skleníka či fóliovníka: prvá polovica marca.
  • Výsadba do záhonov vonku: sklonok marca, prípadne až od polovice mája, keď už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov.

Priemerná doba predpestovania priesad trvá 2 až 3 mesiace.

Ako správne vysievať

Predpestovanie vlastných sadeníc paradajok nie je zložitým procesom. Bude vám naň stačiť niekoľko pomôcok z domácnosti.

Postup:

  1. V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte.
  2. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm.
  3. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra.
  4. Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Zabránite tak vyplaveniu semienok na povrch, tak by sa totiž znehodnotili.
  5. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet.
  6. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev.
Ilustrácia výsevu semienok paradajok do nádoby.

Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom.

Klíčenie a starostlivosť o mladé rastlinky

Pri optimálnych podmienkach klíčia paradajky pomerne rýchlo - zvyčajne 5 až 10 dní. Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Ak teplota klesne pod 18 °C, klíčenie sa výrazne spomalí.

Keď sa objavia prvé klíčky, je čas premiestniť výsev misky na slnečné miesto. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla.

Pikírovanie (presádzanie)

Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy (nie klíčne), je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Pri pikírovaní presaďte rastliny hlbšie - pokojne až po klíčne listy. Paradajky totiž dokážu vytvárať korene aj zo stonky, čím si vybudujú silnejší koreňový systém.

Ak bol výsev príliš hustý alebo mali rastlinky málo svetla a sadenice majú tenké a slabé stonky, pikírovanie je výhodné. Pri presadení rastlinky zasaďte hlboko.

Počas predpestovania je často potrebné rastliny ešte raz presadiť do väčších nádob. Najčastejšie sa to deje v apríli.

Zavlažovanie a svetlo

Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená. Substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby. Nie je nutné, ak rastliny prosperujú.

Platí jednoduché pravidlo: menej tepla a viac svetla znamená pevnejšie stonky.

Nezabúdajte, že chlad paradajkám môže ublížiť, preto ich aj naďalej udržujte v teple, inak by vám uhynuli.

STOP! Vaše priesady papriky a paradajok sa vyťahujú? TOTO ich okamžite zachráni!

Pred výsadbou do záhrady: Otužovanie

Pred samotnou výsadbou do záhrady je nevyhnutné otužovanie sadeníc paradajok. Rastliny najskôr vyložte von na 1 až 2 hodiny denne na chránené miesto bez vetra. Postupne čas predlžujte.

Kedy sadiť paradajky von

Otázka, kedy vsádzať paradajky von, je zásadná. Ešte dôležitejšia ako dátum je však teplota pôdy na výsadbu paradajok. Mala by mať minimálne 12 °C, ideálne 15 °C. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete.

Ilustrácia sadenia paradajok do záhonu s opornými kolíkmi.

Ako sadiť paradajky do zeme

Paradajky sadíme hlbšie než väčšinu iných rastlín. Sadíme ich až po prvé spodné listy. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Postup výsadby:

  1. Vyhĺbte jamku a do nej vložte predpestovanú paradajku (sadenicu).
  2. Sadenicu nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo, tzn. že rastlinku opriete o jamku a zasypete pôdou.
  3. Pôdu poriadne zatlačte, aby po zaliatí nevznikla jamka.
  4. Sadenice výdatne zalejte.

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Pestovanie paradajok na balkóne

Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane.

Postup pestovania na balkóne:

  1. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec).
  2. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm (štrk, keramické črepky, polystyrén).
  3. Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať.
  4. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla.

V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie.

Zavlažovanie a hnojenie

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Choroby a škodcovia

Pestovanie paradajok si vyžaduje pozornosť aj voči možným chorobám a škodcom.

Choroby

  • pleseň zemiaková (fytoftóra): agresívna hubová choroba listov, šíri sa najmä počas daždivého počasia. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a dostatočné prúdenie vzduchu.
  • bakteriálna bodkovitosť: napáda listy, stonky i plody. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť.
  • septóriová škvrnitosť paradajok: napáda listy a vňať, spôsobuje nižšiu úrodu.
  • kladospóriová škvrnitosť: listová huba, šíri sa od spodných listov nahor.
  • hniloba špičiek plodov: spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania plodov, často v pôdach s nadbytkom draslíka a dusíka.
  • slnečný úpal: vzniká pri prudkom oteplení, postihuje najmä sadenice neotužované slnkom.

Škodcovia

  • strapka západná: drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia.
  • pásavka zemiaková (mandelínka): larvy vyhrýzajú listy.
  • molica skleníková (biela muška): cicá rastlinné šťavy a vylučuje medovicu.
  • vošky: extrémne sa premnožujú, spôsobujú žltnutie listov a prenášajú vírusy.
Obrázok napadnutých listov paradajok plesňou.

Starostlivosť počas vegetácie

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštiplite všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránite listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Zber a skladovanie

Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána. Paradajky je najlepšie konzumovať priamo z kríčka, keď sú ešte teplé od slnka. Pokiaľ ich nestíhate jesť, môžete ich skladovať pri izbovej teplote cca týždeň.

tags: #kedy #siat #paradajky