Po zbere úrody zeleninové hriadky často pustnú. Spracovaná a uskladnená úroda zanecháva voľnú pôdu. V súčasnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a ekologickej rovnováhe, nadobúda zelené hnojenie na dôležitosti. Predstavuje veľmi ekologický a k prírode šetrný spôsob, ako prihnojiť záhradu a navrátiť vyčerpanej pôde stratené živiny ešte pred príchodom mrazov.
Čo je zelené hnojenie a prečo je dôležité?
Zelené hnojenie predstavuje metódu, pri ktorej sa pestujú špeciálne rastliny s cieľom obnoviť a zlepšiť pôdnu štruktúru a plodnosť. Namiesto priameho hnojenia sa na dodanie potrebných látok na ďalšie pestovanie používajú rastliny s rozvinutým koreňovým systémom, ktoré obohacujú pôdu o živiny.
Zelené hnojenie je popri hnojení kompostom rýchlym zdrojom organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny. Pôda sa obohacuje o dôležité látky, vyľahčuje sa, dokáže lepšie prijímať a zadržiavať vodu a živiny a je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii, a to na rozdiel od hnojenia priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú. Zelené hnojenie pôdu detoxikuje a zbavuje pôdnej únavy.
Tento spôsob hnojenia je efektívny a ekonomicky výhodný. Nemusíte zakladať kompost a čakať na jeho vyzretie ani zháňať ťažko dostupný maštaľný hnoj či vyrábať hnojivové zálievky. Rastliny len jednoducho vysejete a po 40 až 50 dňoch zapravíte do pôdy.
10 výhod zeleného hnojenia
- Obohacuje pôdu o humus.
- Je vynikajúcou náhradou kompostu alebo maštaľného hnoja.
- Rastliny koreňmi pôdu prevzdušňujú a vracajú do nej dusík (najmä bôbovité).
- Zlepšená štruktúra pôdy znamená zároveň lepšie hospodárenie s vodou.
- Zabraňuje vodnej a veternej erózii, tvorbe pôdneho prísušku.
- Potláča rast burín.
- Chráni pôdu pred pôsobením mrazu.
- Je najmenej náročným spôsobom, ako zúrodniť pôdu.
- Rastliny dodávajú potravu aj pôdnym mikroorganizmom.
- Správny výber osiva priláka opeľovače a iný užitočný hmyz.
Kedy a kde siať zelené hnojenie?
Rastliny na zelené hnojenie sa vysievajú na jar pred výsadbou hlavných plodín, alebo na jeseň po ich zbere. Pre výsev sa používajú rastliny s rýchlym rastom, čo vám umožní vysievať ich nielen na jar (od marca), ale aj po zbere úrody od júla až do neskorej jesene (do polovice októbra). V zásade je možné výsev realizovať kedykoľvek po odznení prízemných mrazov až do jesene, v závislosti od počasia.
Pre výsev v auguste alebo septembri neexistujú prakticky žiadne obmedzenia pre výber druhov. Keď sa blíži neskorá jeseň, vyberte si druhy, ktoré sú odolné proti chladu, ako je napríklad ozimná pšenica, repka, alebo vika. Augustový výsev má viacero výhod, pretože rastliny stihnú do jesene vytvoriť dostatok zelenej hmoty, ktorá vymrzne a na jar sa rýchlo rozloží, čím chráni pôdu pred eróziou, vysychaním a stratou živín počas zimy.
Zelené hnojenie sa využíva na prázdnych hriadkach po zbere zeleniny, na pôde, ktorú potrebujete zúrodniť alebo zlepšiť jej štruktúru. Časté je aj použitie na plochách, kde sa dlho pestovala monokultúra, alebo na miestach, kde sa vo veľkej miere vyskytol v poraste škodca. Vhodnými sú aj vinice či ovocné sady, kde sa využívajú zmesi, ktoré zároveň prilákajú opeľovače a tým sa zvýši opelenie rastlín.
Aké rastliny vybrať pre zelené hnojenie?
Výber správnych rastlín závisí od typu pôdy, vašich cieľov a klímy. Vo všeobecnosti sú vhodné hlbokokoreniace rastliny so schopnosťou obohacovať pôdu o dusík a fosfor, alebo rastliny s rozvetveným koreňovým systémom. V praxi je často lepšie použiť zmesi viacerých rastlín.
Typy rastlín a ich špecifiká:
- Horčica biela: Rýchlo rastúca rastlina, ktorá sa ľahko pestuje aj v menej úrodných pôdach. Má hlboký koreňový systém, ktorý pomáha uvoľniť zhutnenú pôdu. Je medonosná a odolná proti chladu, vhodná najmä pre ľahšie pôdy. Okrem toho, prispieva ku kontrole škodlivých organizmov a pomáha potlačiť niektoré pôdne choroby a škodcov, pôsobí ako biofumigant. Niektoré odrody významne potláčajú háďatko repné.
- Facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia): Je univerzálna voľba, ktorá sa hodí do rôznych typov pôd. Rastie rýchlo a jej kvety priťahujú opeľovače, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre záhrady aj poľnohospodárske polia. Ozdravuje pôdu a zamedzuje výskytu háďatok. Je vynikajúca ako predplodina, pretože zlepšuje štruktúru pôdy a zvyšuje jej organický obsah. Dokáže za 6-8 týždňov vytvoriť hustý vegetačný kryt a 20 až 40 ton zelenej hmoty na hektár. Hustý porast facélie tieni povrch pôdy, čím bráni jej nadmernému presychaniu a podporuje aktivitu pôdnych mikroorganizmov, pričom zároveň účinne potláča buriny. Koreňový systém čerpá živiny, najmä dusík v dusičnanovej forme, a viaže ich v pôde, aby sa nevyplavili. Je aj výborná medonosná rastlina.
- Lupina: Je rastlina bohato fixujúca dusík, ktorá sa odporúča pre piesočnaté a chudobné pôdy. Jej korene sú schopné prenikať hlboko do pôdy, čím ju prevzdušňujú a obohacujú o živiny.
- Vika (vika huňatá, vika siata): Ako leguminózna rastlina poskytuje pôde vysoký obsah dusíka. Jej bohatý koreňový systém zlepšuje štruktúru pôdy a podporuje mikrobiálny život. Vika huňatá je ozimina, ktorá sa môže na rovnaké miesto siať viac rokov po sebe.
- Ďatelina: Je bohatá na dusík a významne prispieva k zlepšeniu pôdnej štruktúry, čím sa zabraňuje erózii pôdy. Tiež prispieva k zvýšeniu hladiny organického uhlíka v pôde a dlhodobo podporuje úrodnosť, výborne pôsobí aj na ťažšie pôdy.
- Lucerna: Podobne ako ďatelina, je významným zdrojom dusíka. Svojím hlbokým koreňovým systémom dokáže vytiahnuť živiny z hlbších vrstiev pôdy a prispieva k ich lepšej dostupnosti pre ďalšie rastliny.
- Hrach alebo peluška: Obľúbené pri stredne ťažkých pôdach, dodávajú pôde dusík a po ich zaoraní zanechávajú jemne hrudkovitú, kyprú pôdu.
- Raž ozimná: Vytvára hustý porast, ktorý bráni erózii, vysušeniu a zároveň chráni pôdu pred mrazom.
- Repka olejná - ozimná: Je odolná proti chladu a chráni pôdu pred mrazom. Má nematocídne účinky aj proti háďatkám, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalším škodcom.
Okrem toho sa môžu používať aj pohánka, ktorá dokáže viazať fosfor, draslík a vápnik, či iné druhy ako žerucha. Pre zvýšenie biodiverzity a prilákanie užitočného hmyzu môžete do osiva pridať aj semienka slnečnice, boráka, aksamietnice, nechtíka a slezu. Vhodnejšie je používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a do pôdy dodávajú viac živín. Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30%, horčica 30%, ovos 10%.
Postup pri zelenom hnojení
Postup zeleného hnojenia nie je zložitý a je dostupný pre každého pestovateľa. Môže sa vykonávať celoplošne alebo úsekovo.
Príprava pôdy a výsev
Prvým krokom je príprava záhona. Pôdu je potrebné vyčistiť od buriny a iných nežiaducich rastlín. Následne ju prekyprite do hĺbky 30 centimetrov a porozbíjajte väčšie hrudy zeminy. Na takto pripravený povrch pôdy nahusto vysejte osivo, a to plytko - do hĺbky 2-3 cm, na ľahkých pôdach až do 4 cm. Výsevok je približne 8-12 kg/ha, pri hustejšom poraste aj viac.
Semienka zapracujte pomocou záhradných hrablí alebo pobráňte, aby sa osivo dostalo do pôdy. Po výseve sa môže plocha zavlažiť, nie je to však nutnosťou - často postačia atmosférické zrážky. Najbližšie týždne udržujte pôdu vlhkú, nie však premočenú. Osivo začne postupne do dvoch týždňov klíčiť a vysiatu plochu zarastať. O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť.
Zapracovanie zelenej hmoty
Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto období je potrebné zmes rastlín na zelené hnojenie pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože vtedy obsahujú najviac potrebných látok a živín pre pôdu. Keď rastliny vyrastú do výšky okolo 20 centimetrov (alebo 10-15 cm), pokoste ich a nechajte trochu preschnúť na záhone, no nevysušte ich úplne. Keď už budú zvädnuté, rýľom alebo rýľovacími vidlami zapracujte porast do pôdy, stačí plytko. Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu.
Ak sa rozhodnete vysiať zelené hnojivo neskôr na jeseň, môžete porast nechať na záhone prezimovať. Porast, ktorý ste zasiali v lete, bude zamrznutý pri prvých mrazoch. Po skosení ho môžete do pôdy zapracovať alebo ho nechať na povrchu ako nástielku počas celej zimy a zapracovať ho až na jar. Ak chcete hnojenie čo najefektívnejšie, odporúča sa zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy štyri týždne pred jarnou sejbou.
Žihlavova zálievka je veľmi užitočné zelené hnojenie a žihľava pôsobí aj ako ochrana proti hmyzu
Dôležité pravidlá a obmedzenia
Pri zelenom hnojení platia isté obmedzenia. Nemali by sa používať rastliny na zelené hnojenie tej istej čeľade, ako kultúrne rastliny, ktoré sa na danej ploche budú následne pestovať. Napríklad, nesaďte repku na hriadku, kde ste pestovali kapustu. Podobne po bôbovitých druhoch (ako vika, hrach) nesejte na jar iné strukoviny alebo listovú zeleninu. Rovnako po repke a horčici z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) by ste nemali sadiť hlbokokorenné plodiny. Dbajte hlavne o to, aby ste na tom istom záhone nepestovali hnojivo aj úžitkovú rastlinu z tej istej čeľade, majú totiž podobných škodcov a celý proces by vyšiel nazmar.
Nekombinujte ani rastliny, ktoré sa neznášajú a potláčajú - napríklad tie s vysokým a nízkym vzrastom. Je dobré meniť osivo zeleného hnojenia každý rok.
Čo pestovať po zelenom hnojení:
- Ak ste vysiali rastliny, ktoré viažu dusík (napríklad viku, ďatelinu alebo hrach), najlepšie sa po nich darí plodinám náročným na živiny - ako sú paradajky, papriky, uhorky či kapusta.
- Naopak, po druhoch ako horčica alebo raž je ideálne pestovať mrkvu, cibuľu alebo cesnak, ktoré preferujú menej živinami presýtené prostredie.