Stromy predstavujú neoceniteľný prínos pre naše životné prostredie, aj keď si to často neuvedomujeme. Poskytujú nám kyslík a vyžarujú liečivú energiu. Stromy a príroda pôsobia na frekvenciách, ktoré stoja za to zachytiť a naladiť sa na ich znenie. Ak máte šťastie, že sa nachádzajú aj vo vašej záhrade, venujte im patričnú starostlivosť a vnímajte ich. Je fascinujúce sledovať ich postupné zmeny počas roka, mesiac po mesiaci.
Vráťme sa však k praktickej stránke. Rastliny, kríky a stromy majú svoj ideálny čas na strihanie konárov. Cieľom strihania konárov ovocných stromov je podpora rastu, zvýšenie úrody a tiež formovanie stromu do požadovaného tvaru. Spravidla sa strihajú vetvy s priemerom, ktorý predstavuje jednu tretinu z priemeru pôvodného konára.
Strihanie ovocných stromov sa najčastejšie praktizuje vo februári alebo marci. V tomto období už nehrozia silné mrazy, nevytvárajú sa ešte púčiky a rozvetvenie konárov je dostatočne viditeľné. Pôsobením jarných slnečných lúčov sa miesto rezu rýchlo zacelí. V období začínajúcej jari majú stromy väčšiu odolnosť pred napadnutím rezu chorobami. Dôležité je vyhnúť sa strihaniu kvetných púčikov, ktoré sú predzvesťou úrody.
Okrem takzvaného predjarného rezu je často aplikovateľný aj letný rez, ktorý sa vykonáva v júni až auguste. V tomto období už v mieste rezu po odstránení konárov nezačnú rásť nové výhonky. Od začiatku vegetácie do tohto obdobia vyrastie na konároch isté množstvo letorastov.
Rozdiel medzi predjarným a letným rezom
Predjarný rez podporuje omladenie a rast stromov. Letný rez zase tlmí bujný a nepredvídateľný rast konárov a praktizuje sa pri nedostatočnej úrodnosti. Hlavnou výhodou letného rezu je, že nestimuluje strom k opätovnému rastu, ako je to v prípade predjarného rezu. Strom tak vkladá viac energie do tvorby plodov namiesto podpory rastu nových konárov.
Pre zhrnutie:
- Predjarný rez: Vykonávame, ak strom potrebuje omladiť, má slabý rast alebo potrebujeme zásadnejšie tvarovať korunu.
- Letný rez: Vykonávame, ak má strom príliš bujný rast a potrebujeme ho utlmiť, posilniť úrodu a preventívne (mierne) tvarovať korunu.
Špecifické obdobia rezu pre rôzne druhy ovocných drevín
Kôstkoviny, ako sú čerešne, višne, marhule a broskyne, je vhodné strihať po zbere úrody, spravidla v auguste. Rez stromov vykonávame buď neskoro na jar alebo v letnom období.
Malvice, čiže dužinaté plody so semenami v jadrovníku, ako sú jablone a hrušky, môžeme rezať buď pred jarou alebo v lete. Predjarný rez sa vykonáva v období, keď už nehrozia silné mrazy, no stromy ešte nemajú naliaté puky (marec). Letný rez pri jadrovinách môžeme vykonávať od júna do augusta.
Škrupinové ovocie, ako vlašský orech a lieska, sa režú vždy v rovnakom období ako kôstkovice - na jar alebo v lete. Vlašský orech (kráľovský) režte už koncom apríla - začiatkom mája, keď majú prírastky ešte len 10 cm.
Bobule, ako sú ríbezle, egreše, maliny, brusnice a čučoriedky, sú najvhodnejšie na rez v období, keď už pominuli najsilnejšie mrazy. Pri kríčkových formách sa novovysadené ríbezle skracujú úplne nad zemou, aby nad povrchom pôdy ostali len 2-3 púčiky.
Ako správne vykonávať rez
Základné kroky pri strihaní ovocných stromov
Kľúčom k udržiavaniu pekných a produktívnych ovocných stromov je ich pravidelné strihanie. Aj keď niektorí záhradníci preferujú rozdielne spôsoby strihania pre rôzne druhy ovocných stromov, stačí dodržiavať tri jednoduché kroky:
- Odstránenie poškodených a neperspektívnych konárov: Začnite odstránením všetkých chorých, polámaných a odumretých konárov. Odstráňte tiež vertikálne rastúce konáriky (tzv. vlky) a výhonky na kmeni stromu. Na odstránenie mladých a slabších konárikov použite naostrené nožnice, aby bol rez čistý a hladký. Na silné a staré konáre použite ručnú alebo reťazovú pílu.
- Presvetľovanie koruny: Cieľom tohto kroku je dostať svetlo a priestor do koruny, čo zabezpečí kvalitnejšiu úrodu a zníži problémy so škodcami a chorobami. Odstrihnite krížiace sa konáre, konáre rastúce príliš nadol alebo smerujúce do stredu koruny. Odstráňte tiež vetvy, ktoré rastú jedna nad druhou, alebo tie, ktoré zvierajú príliš veľký uhol so stredom stromu a hrozí pri nich zlomenie. Medzi konármi by mala zostať vzdialenosť okolo 15 až 30 cm.
- Skracovanie konárov: Posledný krok spočíva v skracovaní najvzdialenejších konárov tak, aby rástli kratšie a viac do hrúbky. Takto sa skracujú jednoročné výhonky, pričom sa odstráni maximálne 20 percent z ich dĺžky. Strihajte vždy tesne (cca 0,5 cm) nad pukom, ktorý smeruje tam, kam chcete, aby konár ďalej rástol. Tento krok je užitočný najmä pri tvarovaní mladých stromčekov alebo pri skracovaní konárov, ktoré by neskôr prevísali pod váhou úrody.
Po odstránení všetkých zničených vetiev ich nezabudnite vyviezť preč, aby sa z nich na zdravé stromy nedostala nejaká choroba alebo škodce.
Výchovný rez po výsadbe
Ovocné stromčeky, ktoré si zakúpime, je potrebné upraviť, aby po vysadení dobre zakorenili a vytvorili dostatočne pevnú korunu. Výchovný rez sa v prvých rokoch po výsadbe snaží vytvoriť dobrý predpoklad pre zakorenenie a rast nových výhonkov.
Stromčeky po vybratí zo škôlky strácajú časť koreňových vlásočníc. Ak výhonky a pôvodná korunka ostali neporušené, koreňová sústava nemusí stačiť dodávať potrebné živiny. Preto je nevyhnutné mierne zakrátiť korene a odstrániť nalomené a nahnité časti. Všetky výhonky a konáriky je potrebné hlboko skrátiť, aby koreňová sústava dodávala potrebné živiny pre nový rast mladých letorastov a dobré zakorenenie.
Ako hlboko je potrebné korunku stromčekov skracovať?
- Stromčeky vysadené na jeseň alebo na jar skráťte tak, že každý výhonok skráťte na dĺžku asi 5 - 10 cm, na ktorom ostanú len 2 - 4 púčiky.
- Stredný výhonok (stredník) skracujeme asi 10 - 15 cm nad bočnými, v jednej rovine zrezanými výhonkami.
- Pri skracovaní striháme tesne nad púčikom, ktorý má smerovať von z koruny, aby sme v ďalšom období dosiahli dostatočne svetlú, otvorenú korunu.
Ako postupujeme pri skrátení stromčekov, ktoré nemajú zapestovanú korunu?
Ak sme vysadili jednoročné hrotiaky bez bočných výhonkov, skrátenie stromčeka urobíme vo výške 50 - 80 cm, prípadne až 100 cm, podľa pestovaného tvaru. Tento základný alebo výchovný rez v prvom roku je najdôležitejší.
Ako pokračujeme vo výchovnom reze v ďalších rokoch?
Výchovný rez najčastejšie uplatňujeme 3 roky, potom prechádzame na udržiavací alebo presvetľovací rez. Stromčeky v druhom až treťom roku po výsadbe upravujeme tak, že každý hlavný výhonok skrátime o 1/3 dĺžky, čím dávame základ budúcej korunke. Týmto skracovaním vytvárame rastové drevo, nie kvetné púčiky, ktoré sa začnú tvoriť od 3. roku pestovania. Od štvrtého roku pestovania už jednoročné výhonky neskracujeme, aby sme nepodporovali tvorbu metlovitých výhonkov.
Špecifické postupy pre rôzne druhy po výsadbe
- Jadroviny (jablone, hrušky, duly, mišpule): Pre hrotiaky sa odporúča rez na výšku približne 80 až 90 cm. Ponechajte najvyššie položený púčik a 3 až 4 púčiky pod ním vyslepte. Pri korunkových tvaroch vyberte štyri základné, vhodne umiestnené výhonky a skráťte ich na vnútorný púčik.
- Kôstkoviny (broskyne, nektárinky): Rez musí byť hlboký. Vyberte 3 až 4 vhodné výhonky pre budúcu korunu a zrežte ich na 2- až 3-púčikové čapíky. Všetky ostatné výhonky ako aj stredník odstráňte.
- Marhule a slivky: Znesú menej radikálny rez, ale pre razantný rast je vhodnejší hlbší rez. Korunky sa zakladajú o čosi vyššie.
- Čerešne: Ideálny výsadbový materiál je hrotiak. Zrežte ho na výšku 110 až 120 cm. Ak sú na výpestku aj konáre, zrežte ich približne o polovicu až dve tretiny.
- Višne: Ponechajte 3 až 5 najvhodnejších konárov a skráťte ich na polovicu až tretinu. Stredník môžete odstrániť alebo skrátiť tak, aby prevyšoval ponechané konáre.
- Drobné ovocie (ríbezle, egreše, josta): Kríčkové formy zrežte pár centimetrov nad povrchom pôdy. Pri stromčekových tvaroch zrežte naštepenú časť na približne 2- až 3-púčikové čapíky.
Prakticke ukážky rezu 1 | Povýsadbový rez mladých stromčekov | Miloš Polcer
Udržiavací rez
Po výchovnom reze v prvých rokoch nasleduje udržiavací rez. V tomto štádiu odstraňujeme prebytočné, slabé a poškodené vetvy. Je dôležité poznať základné premeny a tvorbu rodiaceho dreva, aby sme na stromoch dosiahli optimálny počet kvetných púčikov a plodonosného dreva, ktoré strom dokáže v dostatočnej kvalite udržať do obdobia zberu.
Pri jadrovinách, ako sú jablone a hrušky, sa jednoročné výhonky neskracujú, aby sa listové púčiky premenili na kvetné púčiky a vytvoril sa krátky plodonosný obrast. Z týchto púčikov sa v ďalšom roku začínajú tvoriť prvé plody.
Pri kôstkovinách, ako sú marhule, višne a broskyne, je možné skracovať jednoročné výhonky, pretože majú okrem listových púčikov aj púčiky kvetné.
Čo robiť s výmladkami?
Výmladky sú výhonky vyrastajúce z podpníkov, teda z neušľachtilej časti rastliny. Zbytočne odoberajú materskej rastline vodu a živiny. Výmladky môžeme odstraňovať priebežne počas celej sezóny. Ak sú celkom pri báze kmienka, odstránime ich pomocou ostrej motyčky alebo rýľa. Ak je výmladok už vyrastený, odkopeme pôdu pri jeho báze, aby sme odhalili miesto, kde vyrastá z koreňov.
