Ak uvažujete o výsadbe ovocnej dreviny, ako je čerešňa, slivka, jabloň, alebo o presadení existujúcich stromov, jar môže byť vhodným obdobím. Najmä pre menej skúsených záhradkárov je jarné sadenie často jednoduchšie, pretože strom má pred sebou celú vegetačnú sezónu, počas ktorej sa môže zakoreniť a zosilnieť. Výsadba ovocného stromu je kľúčový krok, ktorý rozhoduje o jeho zdraví, raste a budúcej úrode. Aby sa však stromček dobre ujal a neskôr prinášal kvalitnú úrodu, je dôležité dodržať niekoľko základných zásad.
S narastajúcim záujmom o biopotraviny sa mnohí rozhodujú pre vlastné pestovanie, no výsadba ovocných stromov môže byť pre niektorých výzvou. Správne načasovanie výsadby rozhodne o tom, ako rýchlo stromy zakorenia a kedy sa dočkáte prvej úrody.
Kedy sadiť: Jarné a jesenné termíny
Ovocné stromy sa môžu vysádzať na jar alebo na jeseň. Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, čo je po opadnutí listov a po výraznom ochladení. Zároveň je dôležité, aby pôda nebola premrznutá do veľkej hĺbky, aby bolo možné stromček zasadiť.
Jarná výsadba
Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Najvhodnejšie je vysádzať strom ešte v období vegetačného pokoja, teda skôr, než začne intenzívne pučať, zvyčajne koncom marca až začiatkom apríla. Tento termín sa využíva najmä v oblastiach s chladnejšími zimami alebo tam, kde hrozí silný mráz. Na jar sa sadia hlavne broskyne, nektárinky a marhule, ale aj višne a hrušky v chladnejších polohách. Výhodou jarnej výsadby je, že strom má pred sebou celé vegetačné obdobie na zakorenenie a prispôsobenie sa novým podmienkam.
Na druhú stranu, jar a začiatok leta bývajú suchšie, preto je veľmi dôležité zabezpečiť dostatočnú zálievku. Mladé stromčeky majú ešte slabý koreňový systém a bez pravidelnej vody by sa nemuseli dobre uchytiť. Je potrebné si uvedomiť, že bežné mrazy stromčekom nevadia.
Jesenná výsadba
Jesenná výsadba býva pre mnohé druhy, ako sú jablone, hrušky, slivky, čerešne či višne, dokonca výhodnejšia. V nižších polohách možno na jeseň sadiť aj marhule, orech, jedlý gaštan či liesky. Jesenná výsadba prebieha približne od polovice októbra, než je pôda zamrznutá do hĺbky. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie, pretože pôda je teplá a vlhká, čo umožní sadeniciam vytvoriť jemné korienky ešte pred mrazmi. Na jar potom rast štartuje bez meškania. Pri jesennej výsadbe je zvykom sadiť stromčeky o niečo hlbšie, ako rástli v škôlke, a následne ich nakopcovať, aby boli chránené pred zimnými mrazmi. Ríbezle, josty alebo egreše možno sadiť v oboch termínoch.
Stromčeky s voľnými koreňmi a kontajnerové
Stromčeky s voľnými koreňmi sa vysádzajú len počas vegetačného pokoja, na jar alebo na jeseň. Pri vyorávaní v škôlke strácajú časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez a väčšiu starostlivosť po výsadbe, aby sa dobre zakorenili. Voľnokoreňové stromčeky je nutné vysadiť hneď po kúpe.
Stromy pestované v kontajneroch možno vysádzať počas väčšej časti roka, pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý sa pri vysádzaní neporuší a nevyžadujú úpravu koreňov rezom. Ak je stromček vo vrecovine, vysádza sa aj s ňou, avšak po vložení do jamy je nutné vrece rozviazať.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Výber miesta
Ovocné stromy potrebujú predovšetkým dostatok svetla. Väčšina druhov najlepšie rastie na mieste, kde na ne dopadá minimálne šesť až osem hodín priameho slnečného svetla denne. Nedostatok slnka môže viesť k slabšiemu rastu aj nižšej úrode. Je dôležité vyhnúť sa silne veterným polohám, pretože vietor môže strom poškodiť a znižuje opelenie kvetov, ako aj miestam s takzvanými "mrazovými vačkami" v zime.
Dôležitá je aj kvalita pôdy. Ideálna je priepustná, stredne ťažká pôda bohatá na organickú hmotu. Ovocné stromy nemajú radi premokrené miesta, preto sa vyhnite miestam, kde sa dlhodobo drží voda, pretože nadmerná vlhkosť môže poškodiť koreňový systém. Ak máte ílovitú alebo zle priepustnú pôdu, zvážte vyvýšené záhony alebo drenážne úpravy.
Pri plánovaní výsadby treba myslieť aj na budúcu veľkosť stromu. Jednotlivé stromy by mali mať dostatok priestoru na rast koruny aj koreňov. Zároveň sa neodporúča vysádzať ich príliš blízko domu, plotu alebo iných stavieb. Odporúčané rozstupy sú približne 4-5 m pre veľké stromy, 3 m pre stredne silné a približne 2 m pre slaborastúce či trpasličie odrody.
Príprava pôdy
Pred samotnou výsadbou je potrebné vykopať dostatočne veľkú výsadbovú jamu. Mala by byť aspoň dvojnásobne širšia než koreňový systém stromu a dostatočne hlboká na to, aby sa korene mohli prirodzene rozprestrieť, zvyčajne s hĺbkou približne 40 až 60 centimetrov. Okraje jamy prekyprite. Hlboké prekyprenie (aspoň do hĺbky 40 - 50 cm) pomôže koreňom rýchlejšie sa uchytiť. Predtým odstráňte burinu a kamene, aby stromček nesúťažil s burinou o živiny.
Vrchnú vrstvu pôdy je vhodné zmiešať s kompostom alebo dobre vyzretým maštaľným hnojom. Ak je pôda chudobná, pridajte kompost alebo dobre rozložený hnoj. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať odležaný hnoj (konský po roku, kravský po troch, prasací až po piatich rokoch, inak spália korene) a premiešať ho s pôvodnou zeminou. Ak je pôda veľmi ťažká a ílovitá, môže pomôcť pridanie kompostu alebo piesku, aby bola lepšie priepustná. Naopak pri veľmi piesočnatej pôde je vhodné pridať viac organickej hmoty, ktorá pomáha zadržiavať vlhkosť. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou.
Dôležité upozornenie: Nikdy nedávajte vápno do jamy ani čerstvý hnoj či umelé hnojivá priamo na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov, pretože v zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.
Výber a príprava sadenice
Výber zdravej sadenice
Pri výbere sadenice je kľúčový koreňový systém, ktorý by mal byť rozvetvený, nepresušený a bez hniloby. Kmeň a výhonky by mali byť bez trhlín a rán, a miesto štepenia by malo byť zreteľné a pevné. Odrodu a podpník vyberte podľa veľkosti pozemku a želaného rastu - slabšie rastúce podpníky vedú k menším stromom a skoršej úrode.
Príprava sadenice pred výsadbou
Ak ide o stromček s voľnými koreňmi, je dobré korene pred výsadbou na niekoľko hodín, ideálne však na celý deň, namočiť do vody. Korene tak nasajú vlhkosť a budú menej stresované po presadení. Tesne pred výsadbou nožnicami skráťte mierne poškodené korienky. Ak z rôznych dôvodov nemôžete stromčeky vysadiť ihneď, je nutné korene založiť do primerane vlhkej, sypkej zeme a pravidelne zalievať až do konečnej výsadby.
Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať.
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Postup výsadby ovocných stromov
Samotná výsadba stromu nie je zložitá, no je dôležité postupovať správne:
- Príprava jamy: Na dno prelejte vodu a nechajte ju vsiaknuť. Potom nasypte kopček z pripravenej zeminy s kompostom.
- Umiestnenie oporného kolíka: Do pripravenej jamy zatlčte oporný kolík, ideálne na náveternú stranu, ešte pred osadením stromu. Ten bude stromček stabilizovať počas prvých rokov rastu a ochráni ho pred vyvrátením vetrom.
- Vloženie stromu: Strom vložte do jamy tak, aby miesto očkovania - zhrubnutie na kmeni - zostalo približne 5 až 10 centimetrov nad povrchom pôdy. Korene jemne rozprestrite do strán, ideálne na pripravený kopček. Stromček s voľnými koreňmi nesmie mať korene stlačené a ohnuté smerom hore.
- Zasypávanie a utláčanie: Postupne k stromčeku prihŕňajte pripravenú zeminu, rovnomerne zo všetkých strán. Pôdu je vhodné mierne pritlačiť, aby medzi koreňmi nezostali vzduchové medzery. Môže pomôcť, ak niekto stromček pridrží v správnom smere a výške, prípadne ním jemne potrasie, aby sa pôda dostala aj medzi korene.
- Zálievka: Po zasypaní dôkladne zalejte stromček. Okolo stromu sa často vytvára aj plytká zálievková misa, ktorá pomáha zadržať vodu pri koreňoch. Dajte si pozor, aby ste pri zalievaní nevytvorili veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.
Starostlivosť po výsadbe
Ukotvenie a ochrana
Po zasadení je vhodné stromček pevne priviazať k opornému kolíku mäkkým úväzkom, ktorý nepoškodí kôru. Ideálne je použiť osmičkový uzol, ktorý je zároveň pevný aj voľný, aby sa pri raste nezarezával do kmeňa. Kolík pomáha stabilizovať strom, kým si vytvorí pevný koreňový systém. Pri väčších stromčekoch sa odporúča ukotvenie aspoň do troch strán.
Kmeň mladého stromu môžete obaliť vrecovinou a bielym papierom, aby ste ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry. V prípade nebezpečenstva ohryzu kôry zverou treba kmeň ochrániť, napríklad špeciálnym pletivom.
Mulčovanie a zálievka
Veľmi užitočné je aj mulčovanie pôdy okolo kmeňa. Vrstva mulču z kôry, slamy alebo drevnej štiepky pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, znižuje rast buriny a chráni pôdu pred rýchlym vysychaním. Okolie stromčekov udržujte nezaburinené a nezatrávnené. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.
Počas prvého roka po výsadbe je najdôležitejšia pravidelná zálievka, najmä počas suchších období. Zalievajte ho raz týždenne, v horúčavách aj častejšie, aby stromček nevyschol. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Pamätajte, že kmene prvý rok ničím nenatierajte.
Povýsadbový rez
Povýsadbový rez je kľúčový pre správny vývoj koruny a zakorenenie. Hneď po výsadbe skráťte hlavný výhon o tretinu a bočné výhonky zrežte na 2 - 3 puky. To pomôže vytvoriť silný základ koruny. Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.
Ak chcete stromček vyšší, bočné vetvy orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Pri jarnej výsadbe voľnokorenných kaki, granátových jabĺk a figovníkov je nutné vykonať špecifický rez: granátové jablká sa skracujú na 30 cm, kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
Počas približne piatich rokov po výsadbe pestujeme pevnú kostru koruny a zároveň rezom podnecujeme bujný rast stromu. Povýsadbovým rezom tiež potláčame predčasnú plodnosť, ktorá by mladý strom vyčerpala.
Hnojenie a dlhodobá starostlivosť
V neposlednom rade treba zabezpečiť bezprostredné okolie sadenice bez konkurencie rastlín a dodávanie organického hnojenia. Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája. Strom, ktorý prináša úrody, potrebuje pravidelnú výživu. Samozrejmosťou je kontrola ochrany a ukotvenia sadenice pri poškodení, každoročne je potrebné kontrolovať vôľu úväzkov. Po niekoľkorročnom zapestovaní korunky sa mladý strom, ktorý postupne prechádza do štádia rastu a plodnosti, stáva samostatným, no stále si vyžaduje starostlivosť. Keď kmeň dostatočne zhrubne, oporné koly možno odstrániť.
Presádzanie starších ovocných stromov
Ak máte na pozemku zdravé a životaschopné stromy a potrebujete ich premiestniť, určite stojí za to ich presadiť. Stromčeky, ktoré sa chystáte presadiť, by nemali byť staršie ako 10 rokov, v opačnom prípade je už vhodnejšie zasadiť nové. Najlepšie sa ujímajú jablone na podpníkoch konkrétneho typu a hrušky štepené na dulách. Pri kôstkovinách je ideálne štepenie na slivke a čerešne na čerešni vtáčej.
Takéto presádzanie realizujte v období s miernymi nočnými mrazmi (od −2 °C do −5 °C), aby obkopaný koreňový bal mierne premrzol. Do vopred pripravenej výsadbovej jamy nasypte dobre vyzretý kompost a stromček opatrne vložte dnu. Ak sa vám podarilo presadiť strom aj s koreňovým balom, zrežte korunu o tretinu. Ak sa bal počas presádzania rozpadol, pri mladších stromoch korunu skracujte až o polovicu, pri starších ju treba skrátiť až o dve tretiny.
Prvá úroda ovocia
Trpezlivosť je pri ovocných stromoch nevyhnutná. Prvá úroda sa zvyčajne objaví v nasledujúcich obdobiach:
- Jablone, hrušky: 3. až 5. rok po výsadbe
- Čerešne, višne: 2. až 4. rok po výsadbe
- Broskyne, marhule: 2. až 3. rok po výsadbe
- Orechy: až 6. - 10. rok po výsadbe
Ak sa o mladý strom budete správne starať už od začiatku, vytvorí si silný koreňový systém a v nasledujúcich rokoch sa vám odmení zdravým rastom aj bohatou úrodou ovocia.