Kedy vysadiť papriku: Kompletný sprievodca pestovaním

Paprika je zeleninou, ktorá presne zapadá do profilu sezónneho ovocia podľa našej zemepisnej šírky. Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí.

Rod paprika (Capsicum) zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum), ktorá je jednoročnou rastlinou a hospodársky veľmi významnou plodinou. Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, od klasických sladkých "bell" paprík, cez kapie až po feferónky a chilli papričky.

Predpestovanie priesad papriky

Sadenie papriky je proces, ktorý trvá omnoho dlhšie, než sa môže zdať. Rovnako ako u rajčín, aj papriky musíme najprv predpestovať a vypestovať v teplých podmienkach, najčastejšie v interiéri. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie, dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si svoju úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.

Kedy začať s výsevom semien?

S vysadením paprík začíname už počas januára alebo februára. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady papriky. S výsadbou semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Platí, že do polovice februára už majú byť semiačka papriky zasadené. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred plánovanou výsadbou do záhrady. Pre papriky je to približne 120 dní od výsevu do kvitnutia.

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, nakoľko semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Príprava a starostlivosť o priesady

Príprava substrátu a výsev

• Semená vysievame do zakoreňovacieho substrátu, prípadne môžete využiť špeciálne substráty na rast zeleniny.
• Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače).
• Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).
• Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo vo vyhrievanom skleníku. Nádoby by mali mať drenážny otvor a hĺbku minimálne 10 cm.

Starostlivosť o mladé rastlinky

• Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla. Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.
• Pre klíčenie plodovej zeleniny (papriky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Neodporúča sa pokles teplôt pod 10 °C.
• Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
• Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Pre túto zeleninu je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.

Pikírovanie (presádzanie)

Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov alebo samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok, nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy. Každú rastlinu umiestnite do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad?

Dôležité je, aby ste pred použitím substrát preverili, či spĺňa potreby vašich rastlín a aby bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov. Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi, je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte.

1. Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
2. Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
3. Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
4. Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
5. Substrát môžete sterilizovať tak, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.

Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.

Výsadba priesad papriky na záhon

Kedy presadiť papriku von?

Papriky vysádzame do zeminy až vtedy, keď je vonku dlhodobo teplo. Najbezpečnejším obdobím na výsadbu papriky je máj, prípadne polovica apríla (ak je zem dostatočne teplá). Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj, kedy prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú radi teplo a netolerujú mráz.

Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C a dôležité je, aby ich neohrozil mráz. Ľudová múdrosť ochladenia prichádzajúce v prvej polovici mája viaže na kalendárne termíny tzv. „ľadových mužov“ (Pankrác, Servác, Bonifác) 12. - 14. mája, prípadne ešte aj 15. Lepšie je s výsadbou von počkať až po tomto termíne, inak je to risk. Zvyčajne v polovici mája, keď už máme po povestných troch zamrznutých, nastáva čas na výsadbu priesad papriky na hriadky. Presný dátum bude vždy závisieť od aktuálnych poveternostných podmienok.

Otužovanie priesad

Počas marca sa môže výrazne ochladiť, čo môže trvať niekoľko dní, prípadne týždňov. Ak by sme sadenice vysadili do voľnej zeme zo dňa na deň, riskovali by sme spálenie listov a tzv. slnečný úpal.

Priesady papriky je potrebné pred vysadením na vonkajšie hriadky otužovať. Otužovanie priesad je dôležitý krok, ktorý by ste nemali zanedbať. Pomôže im postupne si navyknúť na podmienky, ktoré budú mať v záhrade. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni chránené pred vetrom.

• Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny.
• Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte.
• Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka, ale pozor na ostré poludňajšie slnko.
• Posledný deň môžete nechať priesady vonku aj počas noci.

Príprava stanoviska a pôdy

Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko. Škodia im teploty pod bodom mrazu. Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekrývame čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.

Správna technika výsadby

• Priesady zalejte ešte pred samotnou výsadbou.
• Pripravte si výsadbové jamy - vo veľkosti väčšej, ako je rastlina aj s koreňovým obalom.
• Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm, túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody.
• Priesady opatrne vyberte zo sadbovačov aj s koreňovým obalom.
• Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť.
• Na dno každej jamky ešte môžete pridať trošku kompostu.
• Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
• Sadiť priesady je najvhodnejšie v zamračenom počasí, podvečer alebo v čase, kedy na nové stanovisko dopadá tieň. Na priamom slnku by aj pri bohatej zálievke mohli vädnúť.
• Pokiaľ je to potrebné, pridajte aj oporu, o ktorú mladé rastliny priviažete. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.
• Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks pre opelenie a vzájomnú oporu.

Pestovanie a starostlivosť o papriku

Zálievka

Papriky majú rady dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. v období sucha častejšie.

Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Príliš časté polievanie jej škodí, korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.

Hnojenie

Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Počas vegetácie sa do pôdy k paprikám zvyčajne zapracúva síran amónny v liadkovej forme.

Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhízne huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Striedanie plodín

Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Zalamovanie a vyštipovanie

Na paprike je treba vylomiť prvý puk alebo prvý rozkvitnutý kvet, pretože tak podporíte tvorbu a kvitnutie ďalších pukov. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi.

Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti. Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.

Pestovanie v nádobách a skleníkoch

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov, vrátane jednoduchšej starostlivosti. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dajte zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.

Choroby a škodcovia papriky

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.

Najčastejšie choroby papriky

1. Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenčiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
4. Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky. Pri tzv. fuzáriovom vädnutí huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Bežní škodcovia papriky

• Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
• Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Odrody papriky a ich rozmanitosť

Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek.

• PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
• Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
• Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Zber papriky

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte ich v auguste. Ak chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

tags: #kedy #vysadit #papriku