Význam kompostovania a jeho prínosy
Naštartujte váš kompostér na novú sezónu. Odmenou pre vás bude prírodné hnojivo úplne zadarmo, lepšia kvalita pôdy aj pestovaných rastlín. Kompostovanie je riadený proces, pri ktorom môžete kompostér využívať celoročne a hotový kompost mať k dispozícii častejšie, ako len raz za niekoľko rokov, a to dokonca s lepšou kvalitou.
Kompostovanie je biologická metóda, ktorá napodobňuje pochody prebiehajúce v pôde. Využitím kompostu sa zvyšuje obsah humusu v pôde a výrazne sa urýchli proces obnovy úrodnosti pôdy. Humus je dôležitý pre vytváranie štruktúry a kyprosti pôdy, kapacity živín a vody, čím priaznivo ovplyvňuje vodný, vzdušný a tepelný režim pôdy.
Používanie kompostu vracia pôde organické látky a živiny, čím pomáha pri jej zúrodňovaní. Je ideálnym hnojivom pre pôdu, trávnik, takmer všetky plodiny, ovocné stromy a izbové rastliny. Kompost zároveň patrí k ekologickým spôsobom nakladania s biologickými odpadmi a pomáha znížiť objem odpadu smerujúceho na skládky.
Príprava kompostu a jeho vlastnosti
Pri dodržaní základných princípov kompostovania môžete na jeho blahodarné účinky nechať čakať roky. Pred vkladaním bioodpadu do kompostu ho zmenšite približne na veľkosť palca, aby bol kompostovací proces jednoduchší a rýchlejší. Hrubší materiál môžete spracovať napríklad v záhradnom štiepkovači.
Kvalitný výsledok dosiahnete aj kontrolou vlhkosti materiálu. Ak je príliš suchý, môžete ho poliať alebo pridať viac zeleného bioodpadu. Pri testovaní vlhkosti stlačte hrsť kompostovaného materiálu v dlani - nemala by vám vytekať voda (max. 2 - 3 kvapky). Keď dlaň otvoríte, materiál by sa mal udržať pohromade.
Kompostovaný materiál je vhodné pri každom vkladaní premiešať prekopávačom, aby ste zabezpečili dostatočný prístup vzduchu a premiešali suchý a vlhký bioodpad. Nenahraditeľnú úlohu pri kompostovaní zohrávajú mikroorganizmy a pôdne živočíchy, ktoré potrebujú na svoju činnosť kyslík.
Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, jemnej hrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Je to vysoko stabilné hnojivo.
Správne zloženie kompostovacej zmesky
Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Je potrebné zmiešavať uhlíkaté látky - lístie, slama, konáriky, štiepka, piliny - s dusíkatými látkami - tráva, bioodpad z kuchyne, hnoj. Optimálny pomer C:N (uhlík:dusík) v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 - 35:1 v prospech uhlíka.
Pri zakladaní kompostu uložte na spodok vrstvu hnedého odpadu, ktorý umožní odtekanie nadbytočnej vody a prísun vzduchu. Približne raz za mesiac sa oplatí kompost kvôli prevzdušneniu premiešať. Pokiaľ je kompost príliš vlhký, pridajte doň vrstvu uhlíkatých látok. Ak sa vám zdá, naopak, veľmi suchý, pridajte vrstvu dusíkatých látok.
Čo patrí a nepatrí do kompostu
Na kompost možno spracovať všetky organické odpady, ako je pokosená tráva, zvyšky zeleniny, listy, seno, podrvená drevná hmota. Kompostovať sa dajú napríklad odpady z väčšiny ovocia a zeleniny, mliečne produkty, kávové a čajové zvyšky či popol z kozuba. Kompostovať možno aj lístie z orecha a duba, avšak pri ťažko rozložiteľnom lístí treba dbať na to, aby jeho podiel v zakládke nepresiahol 30 percent.
Na kompost, naopak, nepatria materiály, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné, predovšetkým plasty, kovy a sklo. Pozor si však dávajte tiež na rastliny napadnuté chorobami, šupky z tropického ovocia a popol pochádzajúci z uhlia alebo cigariet. Čerstvo chemicky ošetrené materiály a potraviny živočíšneho pôvodu - kosti, mäso a mliečne výrobky - nie sú vhodné na kompostovanie.
Kedy je kompost pripravený na použitie?
Pri dodržaní základných pravidiel kompostovania dokážete organickú hmotu vyrobiť do jedného roka (od 3 do 12 mesiacov). Vyzretý kompost je hnedý až tmavohnedý, má drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti.
Do nádobky s dobre prevlhčeným kompostom vysejeme semienka rýchlo klíčiacich rastlín (napr. žeruchy), pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak za týždeň väčšina semien vyklíči, môžeme usúdiť, že kompost už neobsahuje látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom.
Fázy kompostovacieho procesu
Kompostovací proces prebieha v troch fázach:
- Mineralizácia: Vyznačuje sa rýchlym vzostupom teploty v priemere na 65 °C v strede zakládky a následne jej relatívne rýchlym poklesom. V tejto fáze prebieha rozklad organických látok a objem biologicky rozložiteľného odpadu sa zmenší až o 30 %. Prvé prekopávanie sa vykonáva po štyroch týždňoch od založenia zakládky alebo naplnenia kompostéra, o ďalšie 4 týždne nasleduje druhé prekopávanie.
- Premenná: Vyznačuje sa pozvoľným poklesom teploty na 25 °C, organické látky sa menia na humusové zložky a ustáva mikrobiálny rozklad.
- Dozrievanie kompostu: Je typické rovnakou teplotou kompostu a okolia a tvorbou kvalitného humusu.
Kedy vyvážať hotový kompost na pole
S príchodom jari, keď sa teploty počas dňa udržujú nad 10 °C, je ideálny čas celý obsah kompostéra vybrať, prehodiť a prevzdušniť. Stačí otvoriť kompostér a vybrať vrchnú vrstvu materiálu, najlepšie vidlami. Na základnú vrstvu „štartovacieho kompostu“ môžete ukladať nový bioodpad.
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“, čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov, približne 10 až 20 kg kompostu na 1 m² plochy.
Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí, aj pri náročnejších pestovaných plodinách, 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne.
O kompostovaní #3 - Ako si založiť kvalitný kompost?
Aplikácia kompostu v záhrade
Kompost má široké uplatnenie v každej záhrade, ale aj domácnosti. Môžeme ho použiť pri rekultivácii plôch okolo domu, zúrodňovaní pôdy na záhrade, zakladaní a pestovaní trávnikov, pestovaní takmer všetkých plodín, výmene zeminy v kvetináčoch a skleníkoch. Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5, preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín.
Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Aby sa 1 m² záhonu pokryl 1 cm vrstvou kompostu, je potrebné jedno vedro s obsahom 10 litrov kompostu. S plným fúrikom kompostu sa dá pokryť asi 5 m² plochy.
Kompostový výluh, pripravený zmiešaním 1 kg zrelého preosiateho kompostu s 10 l vody a lúhovaním cca 14 dní, sa používa ako listové hnojivo na rýchle zásobenie živinami vo forme postreku. Pôsobí priaznivo aj ako preventívny prípravok na ochranu rastlín.
Riešenie problémov pri kompostovaní
Ak sa kompost nerozkladá podľa očakávania, jediné riešenie je kopu obrátiť. Každé obracanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým urýchľuje rozklad. Pri obracaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť.
Vysušovanie kompostu
Pri nedostatočnom obsahu vody nebude proces ideálny. Zvyšovaním teploty sa voda vyparuje, takže pre ďalšie fázy rozkladu už bude chýbať. Tomuto môžete predísť, ak kompostovaciu kopu zakryjete napr. fóliou.
Pri vysušovaní je potrebné pridať tekutinu (rastlinný výluh, voda) a čerstvý kompost alebo obrátiť čerstvý zelený materiál.
Premočenie a zápach kompostu
Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok vzduchu (absencia štruktúry a dutín) vedú k hnilobe a zápachu. Dobre vedený kompostovací proces ani výsledný kompost nesmie zapáchať. Ak zapácha, znamená to, že je premočený a má nedostatok vzduchu.
V takom prípade pridajte do kopy dostatočné množstvo suchého a hrubšieho materiálu a celú hmotu dôkladne premiešajte.
Vermikompostovanie a iné metódy
Okrem klasického kompostovania existuje aj vermikompostovanie, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby spočíva v schopnosti dážďoviek premieňať organickú hmotu v ich tráviacom trakte, pričom vylučujú látky bohaté na živiny. Tento spôsob kompostovania je vhodný tam, kde je nedostatok priestoru.
V prípade nedostatku priestoru v domácnosti je možné využiť aj špeciálne kompostéry na balkón alebo vermikompostéry s dážďovkami. Pre obce je zabezpečenie separácie biologicky rozložiteľného odpadu povinnosťou.
