Astronomická jar prináša prebúdzanie prírody a záhradkárom dáva jasný signál, že je čas začať s prípravami na novú sezónu. Ak ste ešte nezačali, je ideálny čas oprášiť záhradné náčinie a pustiť sa do práce. Dôležité je vedieť, kedy začať s hnojením a ktoré druhy zeleniny je možné sadiť už v marci.
Príprava pôdy a hnojenie
Hnojenie záhrady môžeme rozdeliť na dve hlavné etapy: jesenné a jarné. Zatiaľ čo na jeseň rastliny potrebujú hnojivá s vysokým obsahom draslíka na podporu odolnosti voči mrazom, na jar je nevyhnutné doplniť pôde dusík pre podporu rastu. Pri jedlých plodinách, zelenine a ovocí, by sa hnojivo malo aplikovať plošne pred výsadbou. Ak ste to nestihli, môžete organické granulované hnojivo zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy (8 - 10 cm) okolo rastlín. Vyhnite sa použitiu tekutého hnojiva alebo čerstvého hnoja, ktoré by mohli poškodiť korienky.
Dôležité upozornenie: Pred hnojením je vhodné vykonať rozbor pôdy na stanovenie obsahu živín a pH. Nadmerné prehnojenie môže rastlinám uškodiť rovnako ako nedostatok živín.

Výsadba zeleniny v marci
Niektoré druhy zeleniny sú odolné voči chladu a dajú sa vysádzať už v marci. Je však dôležité zohľadniť špecifické požiadavky každej rastliny.
Mrkva
Mrkva je nenáročná zelenina, ktorá dobre znáša mráz. Jej výsadba je odporúčaná od marca až do prvej polovice apríla. Pre správny rast sú potrebné rozostupy aspoň 20 cm medzi riadkami. Keďže korene rastú do hĺbky, vyžaduje si mrkva mäkkú a sypkú pôdu, ktorú je možné vylepšiť pridaním jemného piesku. Čerstvý hnoj by mohol spôsobiť popraskanie koreňov.
Paprika
Koreninová aj zeleninová paprika je ideálna na výsadbu priesad do skleníkov alebo fóliovníkov v marci. Do voľnej pôdy sa zvyčajne sadí až v polovici mája. Paprika je náročná na prostredie: semienka vyžadujú teplotu nad 10 °C a neutrálne pH pôdy (6 až 8). Semená sa sadia plytko. Počas vegetácie potrebuje pravidelnú závlahu, kyprenie a odstraňovanie buriny.
Paradajky
Paradajky si bez ohľadu na odrodu vyžadujú predpestovanie, priame pestovanie zo semien je vzhľadom na slovenské podnebie náročné. Výsadbu semien na priesady je možné začať v prvej polovici marca vo vyhrievanom skleníku alebo miestnosti s optimálnou teplotou 20 - 25 °C. Von sa priesady presádzajú po približne dvoch mesiacoch, keď dosiahnu výšku 15 - 20 cm. Paradajkám sa darí v neutrálnej až jemne kyslej pôde s pH 5,5 - 7,5.
Hlávkový šalát
Hlávkový šalát je možné predpestovať v skleníku, čím sa skráti vegetačné obdobie až o tri týždne, alebo vysádzať priamo do pôdy koncom marca či v apríli. Sadí sa plytko (cca 1 cm hlboko) na vzdialenosť 30 cm. Nedostatok živín a vlahy negatívne ovplyvňuje chuť šalátu, preto je dôležité zabezpečiť pravidelné dodávanie kvalitného hnojiva s obsahom dusíka a vápnika.
Cibuľa a cesnak
Ideálny čas na sadenie cibule a cesnaku je hneď po skončení mrazov, približne od druhej polovice marca do polovice apríla. Cibuľu je možné sadiť zo sadzačiek alebo semien do plytkých riadkov s rozostupmi približne 25 cm. Cesnak sa sadí hlbšie, asi 5 - 8 cm pod povrch. Obe rastliny vyžadujú slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Počas rastu je možné prihnojovať nízkymi dávkami síranu draselného. Kvôli slabej koreňovej sústave sú cibuľa a cesnak náchylné na burinu, preto je dôležité predchádzať jej zaburineniu.
Hrach
Hrach je nenáročná plodina, ktorú je možné pestovať takmer všade. Vyberajte slnečné miesta a lokalitu sadenia každoročne obmieňajte. Hrach si nevyžaduje prihnojovanie. Skoré odrody hrachu je vhodné sadiť v druhej polovici marca až v apríli. Semená sa zapracujú do pôdy hlboko približne 5 cm, na vzdialenosť aspoň 25 cm pri sadení do riadkov.
Predpestovanie priesad: Kedy začať?
Koniec januára a začiatok februára sú ideálnym časom na predpestovanie priesad, aj keď vonkajšie podmienky ešte nie sú vhodné na pestovanie. Predpestovanie zabezpečí, že rastliny budú silnejšie, odolnejšie a budú mať viac času na vývoj koreňov a listov. Vďaka tomu si úrodu budete môcť pozbierať aj o dva až tri týždne skôr.
Plánovanie výsevu semien
Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy, ktorý je uvedený na obale semienok. Je vhodné počítať s niekoľkodňovou rezervou pre prípad nepriaznivého počasia.
Náročnejšie rastliny
Začína sa s náročnejšími rastlinami, ktoré pochádzajú z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie. Koniec zimy a začiatok jari sú ideálnym časom na sadenie priesad paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.
Ďalšie druhy na predpestovanie
V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu, rôznych druhov hlávkového šalátu, karfiolu, brokolice a kapusty (bielej aj červenej). V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako bazalka, šalvia, pažítka či kôpor, ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých sa semienka ukladajú naplocho do hĺbky asi 1 cm. V máji môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo iných druhov rastlín určených na neskorší zber.
Majstrovská trieda pestovania semien: Kompletný sprievodca pestovaním sadeníc
Pestovanie priesad v byte
Na pestovanie priesad v byte budete potrebovať kvalitný substrát. Nádoby na výsev (malé kvetináče, tégliky od jogurtov, sadbovače) naplňte substrátom a jemne ho utlačte. Semienka zasaďte a zasypte tenkou vrstvou substrátu. Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla. Priesady polievajte pravidelne, ale neprelievajte, aby ste predišli hnilobe koreňov. Keď sa objavia prvé pravé listy, rastlinky môžete prepikírovať do väčších nádob.
Dostatok svetla
Priesady sú náročné na svetlo. Pre správny vývoj ich umiestnite blízko okna, ideálne na južnú stranu, alebo použite pestovateľské svietidlá. Ak sú priesady na parapete, dbajte na to, aby hlina bola na úrovni skla, nie pod okenným rámom, aby sa rastlinky neťahali za svetlom.
Teplota a vlhkosť
Optimálna teplota na klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Nikdy nedovoľte pokles teplôt pod 10 °C. Vlhkosť pôdy kontrolujte a zavlažujte, keď povrch pôdy začne schnúť. Používajte vodu s teplotou rovnakou ako teplota vzduchu.
Hnojenie a ochrana
Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín, preto ich pravidelne hnojte vhodným hnojivom na priesady. Rastliny v interiéri sú náchylnejšie na choroby a škodcov, preto ich pravidelne kontrolujte a v prípade potreby ihneď zasiahnite.
Výber vhodného substrátu
Substrát pre predpestovanie rastlín by mal byť kvalitný, plný živín a spĺňať potreby vašich rastlín. Ideálne je neutrálne pH, dobrá schopnosť absorbovať a udržiavať vlhkosť, a prítomnosť piesku pre dobrú drenáž. Môžete si vyrobiť aj vlastný substrát zmiešaním preosiatej pôdy, rašeliny alebo kompostu a piesku v pomere 1:1:1. Pred použitím je vhodné substrát sterilizovať v rúre pri 180 °C po dobu 15 minút.
Kedy presádzať rastliny?
Jar, najmä marec až máj, je najlepší čas na presádzanie izbových aj vonkajších rastlín, keďže sa prebúdzajú zo zimného pokoja a začínajú aktívne rásť. Presádzanie v lete je možné len v nevyhnutných prípadoch. Jeseň (september, október) je vhodná na presádzanie trvaliek, drevín a niektorých vonkajších rastlín. V zime sa presádzanie neodporúča, pretože môže rastlinu oslabiť.

Výsevný kalendár - prehľad podľa mesiacov
Pre úspešné pestovanie je dôležité poznať optimálne termíny výsevu a výsadby pre jednotlivé druhy zeleniny.
Január
V januári môžete vo vnútri predkultivovať teplomilné odrody zeleniny ako paprika, čili a baklažán. Na parapete alebo pod pestovateľskou lampou môžete začať aj so šalátmi, kalerábom a bielou reďkvou. Do skleníka môžete sadiť valeriánku a špenát.
Február
Vo februári môžete začať s prípravou záhonov. Na parapete predkultivujte letnú kapustu špicatú, artičoky a zeler. Od konca februára môžete v skleníku siať čakanku, rímsky a ľadový šalát.
Marec
V marci dodajte záhonom živiny (kompost, hnoj). Na parapete alebo v parenisku predkultivujte kaleráb, karfiol, hlávkový šalát, rajčiaky, jarnú cibuľku a zeler. V skleníku predkultivujte papriku, čili a baklažán. Von môžete sadiť skoré odrody špenátu, reďkvi, šalátu, mrkvu, strukový hrášok, hrach siaty, kapustu, petržlen a paštrnák.
Apríl
V apríli začína čas výsadby do záhonov. V skleníku alebo vonku môžete vysievať zemiaky (predklíčené), predpestovaný šalát, uhorky, tekvice, cukety a melóny. V apríli je tiež vhodný čas na pikírovanie rajčiakov.
Máj
V máji, po posledných mrazoch, môžete von vysádzať teplomilné druhy zeleniny ako fazuľa, papriku, čili a rajčiaky. Môžete tiež vysádzať kapustu, zeler a pór. Zeleninu sadenú v riadkoch, ako mrkvu, mangold a paštrnák, preriedite.
Jún
V júni môžete pestovať následné kultúry reďkvi, šalátov a špenátu. Vysaďte priesadu ružičkového kelu a kelu. Zeleninu sadenú v máji preriedite.
Júl
V júli pokračujte v zbere úrody mrkvy, reďkvi, kalerábu, zeleru, cukety, fazule a zemiakov. Môžete vysievať bylinky. Karfiol v lete chráňte pred priamym slnkom.
August
V auguste môžete siať následné kultúry reďkvi, listového šalátu a zimnej mrkvy. Pestujte valeriánku, pór a špenát. Vypestujte fenikel. Podložte tekvice slamou.
September
V septembri oberáte červenú repu, zeler, tekvice a fazuľu. Vysaďte následné kultúry šalátov, valeriánky, mangoldu, rukoly a špenátu. Zeler buľvový prihnojte.
Október
Október je časom zberu úrody. Oberajte kapustu, kel, tekvice, červenú repu, zeler, mangold, kaleráb, petržlen a paštrnák. Mrazuvzdornú zimnú zeleninu môžete nechať v záhone.
November
V novembri zbierate kapustu, chren, špenát. Zimnú zeleninu chráňte pred chladom mulčovacou vrstvou. Citlivejšiu čínsku kapustu chráňte pred mrazom.
December
V decembri sa záhradný rok blíži ku koncu. Dokončite zber úrody slnečnice, kelu, ružičkového kelu, valeriánky a hadomoru. Paštrnák môžete nechať prezimovať v záhone. Na ťažkej ílovitej pôde prekopte záhon pred prvým mrazom.