Hlavným cieľom vlastného semenárstva je každoročne získať z vlastnoručne vyprodukovaných semien stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti daných zelenín. Každý záhradkár si chce dopestovať tú „naj“ zeleninu, a preto si bez váhania kúpi semienka, podľa odporúčania, napríklad tých najchutnejších, najväčších, najkrajších rajčín, ako to sľubuje aj obrázok na vrecúšku, i keď sú podstatne drahšie. Po ich vysejatí, vypestovaní a konzumácii si možno nevšimol na vrecúšku so semenami označenie danej odrody „F1“.
Semená hybridov „F 1“ sú geneticky nestabilné a majú odskúšané žiaduce vlastnosti len v prvej generácii. V ďalšej generácii sa ich vlastnosti obyčajne úplne rozštepia, takže sú to vlastne semená na jedno použitie. Každý rok musíme znovu a znovu kupovať nové.
Aby sme každoročne dosiahli stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti pestovaných zelenín, nutne musíme dodržať určité pravidlá pestovania materských rastlín. Tieto pravidlá sa však neraz od druhu k druhu rastliny líšia podľa ich základných vlastností, ktoré musíme vopred poznať.
Význam zachovania odrodovej pravosti
Dvojpohlavnosť rastlín je príčinou problému so zachovaním odrodovej pravosti pri ich množení semenami. Peľ na danú bliznu kvetu môže preniesť vietor alebo hmyz aj z kvetu inej odrody, a tým vznikne hybrid, ktorý má už iné vlastnosti ako odroda, ktorú chceme množiť. Trochu nám to zjednoduší skutočnosť, že sa, všeobecne povedané, krížia, opeľujú navzájom len odrody a formy v rámci jedného druhu rastliny. Rovnaký druh poznáme podľa latinských názvov tak, že obyčajne sú prvé dve mená rovnaké.
Aby sme týmto nežiaducim kríženiam zabránili, musíme odrody, ktoré sú toho schopné, od seba navzájom tým najvhodnejším spôsobom izolovať.
Príprava rastlín na zber semien
Pred výsadbou odstránime choré rastliny alebo ich poškodené časti. Vysádzame ich (hlavne hlúboviny) o niečo hlbšie, ako boli pôvodne, lebo v druhom roku už nevytvárajú také pevné korene, ale ich kvetné stvoly sú často vysoké a ťažké a rastliny by sa mohli vetrom vyvrátiť. Preto kvitnúce stvoly vždy vyväzujeme ku kolíkom alebo k drôtom, prípadne k sieťovine natiahnutej nad záhonom.
Pred kvitnutím prihrnieme pôdu k rastlinám tak, aby stáli pevnejšie.
Zber a sušenie semien
Väčšina semien zreje postupne, preto ich semenníky aj postupne prebierkou zberáme, a to vždy za suchého, slnečného počasia. Niektoré rastliny (hrach, fazuľu) vytrhávame celé, necháme na slnku a potom v kôlni, na povale voľne zavesené dosušiť.
Semenníky a vňate so semenom dosušujeme buď na papieri na zemi, alebo zavesené na špagáte v zväzkoch, pod ktorými je položený papier zachytávajúci vypadané semená, či ich sušíme rozložené na lieskach v suchej a dobre vetranej miestnosti. Dbáme, aby sa semená nepomiešali.
Spracovanie semien z plodovej zeleniny
Z dužinatých plodov plodovej zeleniny (paradajky, uhorky) po jej dobrom pozberovom dozretí na slnku semená lyžičkou vyberieme a bez vody dáme do sklených pohárov na slnko za občasného miešania (aby nevznikla pleseň) na asi 3 dni prekvasiť, aby sa zbavili slizovitého obalu. Čas kvasenia nepredlžujeme, aby semená nezačali klíčiť.
Potom semená prenesieme na sito, dobre vodou prepláchneme a necháme na nasiakavom papieri dobre vysušiť, pričom teplota nesmie prekročiť 35 °C. Ak preprané semená zmiešame v pohári s väčším množstvom vody, navrch vyplávajú tie, ktoré sú ľahké, prázdne a nekvalitné, a ťažšie a kvalitné sa usadia na dne.
Čistenie a triedenie semien
Vymlátené semená musíme pred uložením zbaviť nečistôt. Najprv ich preosejeme cez sito a tak ich zbavíme hrubých nečistôt. Potom semená dočistíme od ľahších nečistôt previatím vetrom: stály, dokonca regulovateľný prúd vzduchu získame pomocou ventilátora, vysávača alebo sušiča na vlasy.
V prúde tohto vzduchu presypávame čistené semená z jednej hornej nádoby do druhej, spodnej, ktorá je širšia s vyššími okrajmi a je postavená na rozprestretej fólii, na ktorú padá ľahší odfúknutý odpad zo semien.
Uskladnenie semien
Semená dobre vysušené a vyčistené ukladáme buď do papierových, alebo látkových vrecúšok, vždy dôsledne označených dátumom zberu, odrodou, spôsobom pestovania, pôvodom semien podľa matky, prípadne výsledkom testu klíčivosti s dátumom jeho vykonania.
Strukovinové semená môžu byť napadnuté zrnokazom, ktorý dokáže všetky zničiť, a preto ich preventívne uložíme na 10 h do mrazničky pri teplote -12 °C. Semená chránime pred myšami v pohároch alebo kovových nádobách.
Testovanie klíčivosti semien
Na tanier položíme 3 - 4 vrstvy navlhčeného filtračného papiera alebo navlhčenú vatu a na ňu rovnomerne rozmiestnime spočítaný počet kontrolovaných semien (25 alebo 50). Tanier prekryjeme priesvitným vekom a necháme pri izbovej teplote asi 10 dní semená klíčiť. Z vyklíčených semien si vypočítame % klíčivosti.
Aj prestarnuté semená môžu vyklíčiť, ale klíčia veľmi pomaly a vyklíčia až za dlhší čas, čo je zlé, lebo sú v pôde dlho vystavené pôdnym patogénom a ani úrodnosť rastlín z takých semien nie je dobrá.
Pestovanie zo semien: Praktické tipy
Vypestovať si bylinku či letničku zo semiačok je lacný, rýchly a pre začínajúcich pestovateľov trošku aj adrenalínový zážitok. Ak nemáte možnosť kúpiť si priesadu, pestovanie zo semien je dobrou voľbou. Dlhoroční pestovatelia uprednostňujú výsev semiačok na chránené miesto - do pôdy prekrytej ochrannou fóliou alebo do fóliovníka. Táto metóda nám poskytne väčšiu kontrolu nad sadenicami.
Ešte pred vysadením von z nich vypestujeme väčšie a odolnejšie rastliny. Skleník ani fóliovník nie je nevyhnutný. Priesady si vypestujeme aj doma na parapetoch okien alebo stolíkoch v záhradnej chatke pod svetlom. Keď podrastú, vysadíme ich von a prekryjeme fóliou.
Výber vhodnej nádoby a substrátu
Semená byliniek či kvetov majú rôzne tvary a veľkosti. Od nich závisí aj spôsob výsevu. Na začiatok nám pomôžu takzvané bunkové tácky. Sú to pestovateľské tácky s viacerými miskami - bunkami určené na prvotné predpestovanie priesad. Do každej misky zasejte jedno alebo dve semená. Výhodou je, že nebudete musieť sadenice neskôr pretrhávať alebo rozdeľovať ich korene, keď podrastú. Každá má vlastný priestor.
Ak nemáte špeciálnu zeminu podľa druhu rastlín, ktoré chcete zasiať, použite viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Pred výsevom treba kompost navlhčiť. Ideálny spôsob je, ak nádobu naplnenú hlinou s otvormi zospodu postavíte do podmisky s vodou. Potom vrch pestovateľskej tácky alebo kvetináč zakryte plastovým vekom, prípadne igelitom. Samotný kompost však vopred nezavlažujte, pretože v pôde nebude dostatok kyslíka a semená budú mať problém klíčiť.
Podmienky pre klíčenie semien
Požiadavky klíčivosti sú pri každej rastline iné, ale základ je rovnaký: semená potrebujú správnu rovnováhu medzi vlhkosťou, teplotou, vzduchom a svetlom.
- Vlhkosť: Voda je nevyhnutná. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.
- Teplota: Väčšina semien potrebuje na klíčenie teplo: 16 až 20 °C. Niektoré vyžadujú vyššie teploty okolo 20 až 23 °C, napríklad letničky. Trvalkám určeným do chladnejšieho prostredia stačí nižšia teplota.
Nielen začínajúci, ale aj pokročilí pestovatelia sa sem-tam stretnú s problémami. Napríklad, aj priveľa vlahy škodí. Daždivé počasie alebo intenzívne polievanie zasadené semiačka i malé rastlinky vyplaví z pôdy. Zvyšky budú v pôde hniť.
Výhody pestovania vlastných semien
Výsev kvetových semien je nielen ekonomický, ale aj nesmierne odmeňujúci. Dáva nám možnosť zažiť celý proces rastu, od semena až po kvitnúcu rastlinu. Voľba kvetinových semien by mala závisieť od vašich preferencií a podmienok, ktoré môžete rastlinám poskytnúť.
Niektoré kvety sú vhodné na priame výsevy do zeme, zatiaľ čo iné prosperujú, ak ich začneme pestovať vo vnútri a predpestujeme si priesady. Výsev kvetinových semien má mnoho výhod, vrátane nižších nákladov a väčšej rozmanitosti.
Pestovanie vlastných priesad zeleniny si vyžaduje určité skúsenosti a vhodné podmienky, ale ak sa vyhnete hlavným pestovateľským chybám, budete sa tešiť z vlastnej úrody vypestovanej doslova od semienka.
Časté chyby pri výseve a pestovaní
Pri pestovaní vlastných semien sa môžeme stretnúť s niekoľkými bežnými chybami:
- Vysievanie príliš skoro alebo neskoro: Rôzne druhy zeleniny si vyžadujú rôzny čas na výsev. Príliš skorý výsev znamená, že počasie ešte nebude vhodné na presádzanie do voľnej pôdy. Naopak, neskorý výsev zapríčiní, že rastlinky sezónu plodenia už nestihnú.
- Vysievanie starých semien: Ak na výsev použijeme semienka, ktoré už nie sú vhodné, nedočkáme sa ani kvalitnej úrody. Klíčivosť semien a kvalita priesad bude nižšia, prípadne sa nových rastlín ani nedočkáme.
- Použitie nevhodného substrátu: Nepoužívajte zeminu použitú, prípadne určenú na špeciálne použitie, napr. na pelargónie či izbové rastliny. Investujte radšej do substrátu na výsev a množenie.
- Nevhodné svetelné podmienky: Výsevy musia byť vždy na svetle, vyhnite sa však priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Nedostatok svetla pri optimálnej teplote môže spôsobiť, že rastlina sa príliš vyťahuje a láme.
- Nedostatok alebo prebytok vlahy: Predpokladom rovnomerného klíčenia je dostatok vlahy. Dávajte pozor, aby ste semená zo substrátu nevyplavili, ako aj na premokrenie. Pre rastliny je tiež nebezpečné, aby substrát na dlhší čas preschol.
Kedy je najlepší čas na zber semien?
Semená by sa mali zbierať z kvetov plno kvitnúcich v letnom období, nie na jeho začiatku ani na konci leta, prípadne v jeseni. Hrozí tu slabé opelenie rastlín a to by malo dopad aj na kvalitu semena.
Pokiaľ chcete zbierať semená sirôtok, zberajú sa ešte takmer neotvorené. Sú veľmi pukavé a vystreľujú do okolia. Vložte ich do papierového vrecka, do ktorého urobíte väčšou ihlou niekoľko dierok a vrecko umiestnite na slnko. Budete počuť pukanie a otváranie toboliek a vystreľovanie semienok, ktoré zostanú priamo vo vrecku.
Môže sa stať, že budúcu jar na záhonoch nájdete mladé rastliny letničiek, vyrastené z vypadaných semien. Tieto sadenice budú silnejšie ako predpestované, a preto je vhodné ich na záhone ponechať a prípadne ich len pretrhať a neskôr presadiť.
Produkcia vlastných semien zeleniny
Keď sa rozhodneme pre produkciu vlastných semienok, pokúsime sa o danej odrode zistiť čo najviac informácií. Existuje hneď niekoľko možností, ako získať semená. Osloviť môžeme napríklad semennú banku zameranú na uchovávanie starých odrôd.
Zatiaľ čo semenárenie pri kvetoch býva väčšinou pomerne jednoduché a bez väčších prekážok, pri zelenine je dobré dodržiavať niekoľko zásad. Niekedy to so sebou prináša aj prekvapenia, hlavne ak prišlo k náhodnému opeleniu (hovorí sa tomu i sprášenie), ktorému sa zvyčajne v bežnej záhradke nedá predísť.
Keď však chceme získať semená konkrétnej odrody, takému sprášeniu treba čo možno najviac predísť. Napríklad, ak by sme chceli z jednej záhrady získať osivo viacerých odrôd tekvíc, mali by sme záhony založiť v čo najväčšej vzdialenosti od seba. V prípade tekvice je takáto izolačná vzdialenosť viac ako 300 metrov. To je v menšej záhrade takmer nemožné dodržať.
Dobrou voľbou sú rôzne odrody paradajok, kde až na pár výnimiek stačí dodržať odstup od iných odrôd viac ako tri metre. Podobne sú na tom aj hrach či šalát.
Špecifické postupy pre rôzne druhy zeleniny
Pri paradajkách či uhorkách počítame s dôkladnejším postupom. Ich semená sú obalené slizovitou vrstvou, ktorej sa potrebujeme pred sušením zbaviť. Hneď ako je osivo čisté, opatrne ho dosušíme buď v suchej miestnosti, alebo v sušičke na ovocie, v ktorej teplota nesmie presiahnuť 35 °C.
Pri iných druhoch je semenárenie náročnejšie z dôvodu, že ide o dvojročné rastliny, napríklad petržlen, mrkva, repa a podobne. Keď sú semienka dostatočne usušené, dočistíme ich ručne, niekedy i za pomoci fúkania, pričom odfúkneme drobné rastlinné nečistoty.
Ak máme semienok väčšie množstvo, rozdelíme ich do viacerých papierových vrecúšok, a to v takom množstve, ktoré zodpovedá dávke využiteľnej pri výseve v jednom roku. Ak máme miesto v mrazničke, kde sa teplota pohybuje okolo 18 stupňov pod bodom mrazu, uchováme ich vzduchotesne uzatvorené priamo tam. Bežne však stačí vrecká s osivom uložiť najlepšie do patentových pohárov, na ktoré nalepíme ceduľku s označením odrody a dátumom zberu.
Postup získavania semien z plodov
- Semienka je možné získať len z pôvodných nehybridných odrôd.
- Do nádobky či pohárika vytlačíme šťavu vrátane semienok.
- Šťavu necháme dva dni kvasiť pri izbovej teplote.
- Scedíme cez sito, niekoľkokrát prepláchneme vodou.
- Rozložíme na pijavý papier a necháme dosušiť pokojne aj týždeň.
V súčasnosti je na trhu veľký výber najrôznejších semien na pestovanie. Čo však robiť, ak si kúpite na trhu neskutočne chutnú paradajku a chcete pestovať práve túto odrodu? Na semená sú dobré len zrelé plody. Nie tie, ktoré vám dozrievajú doma na parapetnej doske.
Dopestovanie si vlastného osiva je výborná vec. A to nielen z finančného, ale hlavne trvalo udržateľného a ekologického hľadiska. Najmä pokiaľ si chce človek dopestovať zdravé a chutné potraviny s vysokou výživovou hodnotou. A nie kupovať prešľachtené, geneticky upravované, či chemicky striekané osivo.
Celkom pochopiteľný je vplyv dobrých alebo zlých podmienok na vývoj semien na materskej rastline. Menej známy, a pritom veľmi nebezpečný, je však aj vplyv susedných rastlín. Nežiaduce skríženie prináša nekvalitné potomstvo. Z hybridných rastlín sa teda zber semienok neodporúča.
Naopak samoopelivé rastliny, medzi ktoré patria zo zelenín všetky šaláty, hrach, záhradný bôb, paradajky, baklažány, kríčková fazuľa a pod. sú na rozmnožovanie ideálne. Z takýchto voľne rastúcich rastlín môžete zobrať semená bez obáv. V budúcom roku vám z nich vyrastú rovnaké rastliny, ako bola pôvodná odroda.
Oveľa zložitejšia situácia je však pri druhoch cudzoopelivých (a tých je väčšina). Ich peľ sa prenáša z rastliny na rastlinu buď vetrom (napr. špenát, šalátová repa, kukurica), alebo hmyzom (čakanky, fazuľa mnohokvetá, cibuľa, pór, uhorky, tekvice a všetky hlúboviny).
Aby vám vlastné vypestované semená urobili skutočnú radosť, musia pochádzať zo zdravej, nenapadnutej rastliny. Z materskej rastliny semená odoberajte v plne vyzretom stave. Nečakajte však zase príliš dlho, aby vás nepredbehli vtáky alebo vietor.
Semená niektorých plodových zelenín sú v plode obalené slizom. Ak by ste semená z plodu vybrali a priamo sušili, sliz na nich zaschne a zostanú v nich látky, ktoré zabraňujú klíčeniu. Semená paradajok, uhoriek a tekvíc je preto nutné po vybratí z plodov nechať vykvasiť v nádobke s vodou. Po niekoľkých málo dňoch v teple sa sliz rozloží. Semená potom na site prepláchnite vodou a vysušte. Čo najdokonalejšie vysušenie ostatne prospeje všetkým druhom semien.
Ak však vysušené semená chcete uskladniť cez zimu, nemusíte ich umývať. Ak chceme semienka prezimovať a použiť ich na jarnú sejbu, postupujeme všeobecne týmto spôsobom. Semená sa najčastejšie extrahujú prerezaním plodu, ktorý ich obsahuje. Ak sa rozhodnete odstrániť vrstvu, ktorá bráni klíčeniu, môžete to urobiť tak, že vložíte semienka vrátane dužiny do pohára a naplníte ho vodou. Pohár by mal byť umiestnený na teplom mieste tri dni. Raz denne zamiešajte tekutinu v pohári. Dávajte pozor, aby ste neprekročili odporúčanú dobu troch dní, inak semená začnú klíčiť.
Po tomto procese fermentácie preceďte tekutinu cez sitko, pridajte trochu čerstvej vody a opatrne pretrepte. Vďaka tomu sa semená zbavia zostávajúcej dužiny. Tento postup opakujte tak dlho, kým nie je voda čistá. Ak tieto semienka zasadíte do pôdy, uvidíte, že k procesu klíčenia dôjde okamžite, pretože tomu nebráni žiadna vrstva na povrchu semena. Semená nechajte sušiť na liste papiera, látky, na servítke, alebo gáze v suchom a chladnejšom prostredí. Keď sú dokonale vysušené, baľte ich do papierových vreciek či do uzavretých pohárov s uzatvárateľným viečkom. Ak máte semená rôznych odrôd zeleniny, odporúčame zodpovedajúcim spôsobom označiť každý jednotlivý pohár či vrecúško. Poháre skladujte na tmavom a chladnom mieste.
PRESTAŇTE! TOTO je jediný spôsob, ako rezať paradajky.
tags: #pestovanie #vlastnych #semien