S príchodom sezóny sa cesty opäť zaplavujú predajcami lesných plodov. Odborníci zo Slovenskej obchodnej inšpekcie radia, aby sme sa takto ponúkaným lahôdkam z lesa radšej vyhli pre ich nejasný pôvod. Pre vlastnú spotrebu si ich však môžeme nazbierať sami. Je však dôležité si uvedomiť, že nielen zberači a predajcovia popri cestách porušujú zákony. Preto by sme si mali dávať veľký pozor aj vtedy, ak chutné lesné plody zbierame pre vlastný úžitok, pretože obľúbená aktivita sa môže skončiť vysokou pokutou. Aké sankcie nám hrozia za zber v chránených územiach?
Regulačný rámec a stupne ochrany
Ministerstvo životného prostredia SR upozorňuje na nelegálny zber lesných plodov, medzi ktoré patria maliny, čučoriedky, brusnice, jahody či huby, ktoré možno nájsť v chránených územiach. Strážcovia parkov v prvom rade zberačov napomínajú. Ministerstvo razí postoj, že prevencia je účinnejšia ako represia. Práve preto aj počas aktuálnej letnej turistickej sezóny upozorňuje na nelegálny zber lesných plodov, predovšetkým čučoriedok, malín, brusníc, jahôd či húb.
V národných parkoch a ďalších chránených územiach, kde platí tretí a vyšší stupeň ochrany, je zber lesných plodov možný len na vyhradených miestach a pre vlastnú spotrebu. Rovnako je umožnený vlastníkom, správcom alebo nájomcom pozemkov, a to pod podmienkou, že táto činnosť je vykonaná na pozemkoch v ich vlastníctve, správe alebo nájme v týchto územiach. V národných parkoch, prírodných rezerváciách a pamiatkach, všade tam, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny.
Sankcie za porušenie zákona
Trhať, vykopávať, alebo inak ničiť chránené rastliny je zakázané. Tomu, kto zákaz poruší, hrozí pokuta do výšky 9958,17 eura a prepadnutie veci. Ak by niekto opakovane ničil chránené rastliny a v predchádzajúcich dvoch rokoch mu bola uložená sankcia, môže dostať dvojnásobnú pokutu.
Navyše, za určitých okolností môže byť podľa Trestného zákona jazdenie motorovým vozidlom po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch trestným činom, kde hrozí odňatie slobody až do 2 rokov.
Príklady chránených rastlín a ich spoločenská hodnota
Po roztopení snehu viaceré lúky a pasienky zakvitnú šafranmi. Šafran karpatský je zákonom chránený druh a jeho spoločenská hodnota je 14 eur. Na suchých trávnatých porastoch sa niekde objavujú vzácnejšie zákonom chránené poniklece. Kriticky ohrozený je napríklad poniklec lúčny maďarský, ktorý sa vyskytuje výlučne na Východoslovenskej nížine a jeho spoločenská hodnota je 230 eur.
Poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý, poniklec slovenský a poniklec prostredný sú druhy európskeho významu a sú zahrnuté do smernice o biotopoch. To znamená, že na ochranu týchto druhov musia byť vyhlásené osobitné územia ochrany. Napríklad snežienka jarná je zaradená do Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES) z dôvodu, že všetky druhy rodu snežienka sú najintenzívnejšie zbieraným rodom cibuľovín na svete.
Kontroly a výklad predpisov v praxi (príklad CHKO Kysuce)
V diskusiách (internetových, ale aj medzi ľuďmi) kolujú „zaručené“ správy o pokutách. Na Kysuciach máme rôzne chránené územia, preto je dôležité bližšie uviesť informácie, kde môže návštevník vstúpiť a za akých podmienok. V súčasnosti sa na sociálnych sieťach ľudia sťažujú na zvýšené kontroly vstupov na lesné pozemky.
Správa CHKO Kysuce (SCHKOKY) koordinuje Stráž Prírody (SP), ktorá je orgánom vykonávajúcim kontrolu dodržiavania Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny Z. z. Na lesných pozemkoch, pokiaľ sú súčasťou niektorého z chránených území, vykonáva SP kontrolnú činnosť z dôvodov, že v určitých prípadoch môže byť vstup alebo vjazd motorovými vozidlami na tieto pozemky porušením aj ZOPK. Jedná sa najmä o územia od 3. stupňa ochrany, kde na územiach, kde platí aspoň 3. stupeň ochrany prírody je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka (TZT) za hranicami zastavaného územia obce.
Obmedzenia pohybu a vstupu
Už od 2. stupňa ochrany prírody je zakázané jazdiť a stáť motorovým vozidlom za hranicami zastavaného územia obce mimo verejnej cestnej siete, to znamená je zakázané jazdiť aj po účelových komunikáciách (lesných a poľných cestách).
Mnohí ľudia vnímajú les ako rekreačný priestor a doteraz boli zvyknutí, že sa po lese môžu chodiť kdekoľvek - na prechádzky, na huby, alebo sa povoziť po lesných cestách na bicykloch. Informácie o pokutovaní za pešiu návštevu lesa zo strany stráže prírody, ak nie je spojená s inou zakázanou činnosťou (napríklad pohyb mimo chodníka, zber lesných plodov alebo podobne vo vyššom stupni ochrany), nie sú aktuálne. Vo voľnej krajine, kde platí 1. stupeň ochrany, aj Správa CHKO Kysuce si uvedomuje okrem ekologických aj estetické, turistické a športové funkcie lesa a voči týmto, ak neprimerane nepoškodzujú toto prostredie, nemá výhrady.
V prípade chránených území s 3. a vyšším stupňom ochrany ide väčšinou o menšie vládou vyhlásené územia, na ktorých má prednosť ekologická funkcia. Ochrana prírody by mala byť nadradená nad ostatnými činnosťami, nakoľko sú tieto územia dôležité svojou biodiverzitou alebo výskytom vzácnych druhov. Jednotlivé zákazy v týchto územiach majú svoje opodstatnenie.
V prípade lesných plodov na tomto území je cieľom zachovanie dostatočného zdroja potravy pre voľne žijúce živočíchy, aby sa nemuseli presúvať do obývaných území, strácali tým energiu a zároveň boli vystavovaní vplyvom, pred ktorými sú v chránenom území v bezpečí, ak sa dodržiavajú pravidlá.
Špecifiká CHKO Kysuce
Správa CHKO Kysuce sa nemôže vyjadrovať k rozhodnutiu Vlády SR o tom, ktoré územie vyhlási za chránené a s akým stupňom ochrany prírody. Avšak ako odborná organizácia poskytuje pre túto rozhodovaciu činnosť podklady po zohľadnení potrieb daného územia a predmetu ochrany, aby zbytočne neboli obmedzované činnosti, ktoré na dané územie vplyv nemajú.
Stráž Prírody potvrdzuje, že les vo voľnej krajine, kde platí 1. stupeň ochrany, ako aj v CHKO, kde platí 2. stupeň, aj naďalej slúži ako rekreačný priestor. Po lese tak môže chodiť aj hubár, aj psíčkar, turista, športovec a pod. Výnimkou sú však chránené územia, kde je SP zo ZOPK povinná vykonávať kontroly jeho dodržiavania. Pokiaľ je lesný pozemok súčasťou Národného Parku (NP), kde platí 3. stupeň ochrany, alebo na území ochranného pásma (OP) Prírodnej Rezervácie (PR) alebo Národnej prírodnej rezervácie (NPR), kde platí 4. a 5. stupeň ochrany, je takýto pohyb a činnosť mimo TZT zakázaný.
Na Kysuciach máme mnoho území práve v 2. stupni ochrany. Podľa ZOPK platí na území CHKO Kysuce 2. stupeň ochrany prírody, kde nie je zber lesných plodov zakázaný. Je však dobré si uvedomiť, že CHKO Kysuce je veľkoplošné chránené územie (VCHÚ), ktorého súčasťou sú aj tzv. maloplošné chránené územia (MCHÚ), ako napríklad NPR Veľká Rača a jej OP, kde platí 4. a 5. stupeň ochrany. Tu je už takáto činnosť, ako je zber lesných plodov a pohyb voľne po lese mimo turistického chodníka, priestupkom.
Pravidlá pre cyklistov
Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v § 13 (Druhý stupeň ochrany) písmeno b) hovorí, že na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. Uvedené ustanovenie platí v 2. stupni ochrany.
Zákon o ochrane prírody a krajiny (ZOPK)
ZOPK je platný od roku 2002, nie je teda pravdou tvrdenie, že by dochádzalo ku kontrolám len teraz. Tvrdenie, že „dochádza k pokutovaniu za návštevu lesa“ je zavádzajúce, ak nie je spojené s porušením vyššie spomenutých zákazov.
Stráž prírody ani jej členovia nie sú kompetentní odpovedať na otázku, či by sa pravidlá nemali nastaviť inak, nakoľko to nie sú osoby, ktoré by mohli polemizovať o stupňoch ochrany alebo o výnimkách zo zakázaných činností.