Premýšľate o založení ovocnej záhrady a neviete presne kedy, kam a najmä ako úspešne vysadiť ovocný strom? Ovocná záhrada by nemala chýbať najmä tam, kde sú deti. Nemusíte byť profesionál, aby ste zásobili celú rodinu chutným a zdravým ovocím. Stačí si osvojiť niekoľko vedomostí. Vytvorte si ovocnú záhradu, ktorá vám dožičí viac úžitku ako starostí. Zariaďte si ovocný sad na mieru a pestujte také stromy, ktoré vám urodia práve toľko šťavnatých plodov, na koľko máte chuť.
Výber Ovocných Druhov a Odrôd
Ovocný druh je naviazaný na pôdne a klimatické pomery stanovišťa. Ľahšie vyberieme druh a odrodu, ako zmeníme pôdu a klímu. Pri výbere ovocných druhov treba zvážiť, aké ovocie „letí“ v rodine a aké množstvo sme schopní skonzumovať. Je dobré urobiť si včas prieskum vo viacerých záhradníctvach alebo ovocných škôlkach v okolí. Vždy si vyberte tie najvhodnejšie druhy a odrody a vysaďte ich tak, aby ich rast v nasledujúcej sezóne bol čo najkvalitnejší.
Požiadavky na Opelenie
- Jablone a čerešne sú prevažne cudzoopelivé.
- Hrušky sú cudzoopelivé, vyskytuje sa pri nich vzájomná neoplodniteľnosť (intersterilita). Pri výbere odrôd treba na túto vlastnosť prihliadať.
- Slivkoviny majú premenlivé opeľovacie pomery, sú samoopelivé, prechodné a cudzoopelivé.
- Marhule a broskyne sú prevažne samoopelivé.
Pestujte rôzne odrody, aby ste mali dostatok ovocia čo najdlhšie. Keď jedna skončí, druhá začne dozrievať. A vy máte stále po ruke zdravé plody, nemusíte sa jeden mesiac prejedať a zavárať, aby ste na ten druhý boli odkázaní kupovať ovocie opäť v obchode.
Plánovanie Záhrady a Rozostupy Výsadby
Každý začiatočník by si mal poriadne premyslieť, kde umiestni daný ovocný strom. Spravidla je vhodné slnečné stanovište. Strom má mať dostatok miesta na korunu a korene. Dbáme na predpísanú vzdialenosť od hraníc susedného pozemku, pamätáme aj na opadávanie plodov a lístia. Dôkladná výsadba zabráni dotyku koreňov. Pri určovaní vzdialenosti medzi sadenicami musíte vychádzať z toho, aký bude dospelý strom.
Spon Výsadby (Vzdialenosť medzi Stromčekmi)
Na optimalizáciu priestoru v záhrade, najmä pri pestovaní pre rodinnú spotrebu, je dôležité zvážiť spon výsadby. Existujú štandardné odporúčania pre produkčné výsadby, ale aj intenzívnejšie spony pre menšie záhrady.
Odporúčané Spony pre Produkčné Výsadby:
- Jablone: zákrpok 3 - 4 m, vreteno 2 - 2,5 m
- Hrušky: zákrpok 4 - 5 m, vreteno 2 - 2,5 m
- Slivkoviny: 5 - 6 m
- Čerešne: 8 -10 m
- Višne: 4 - 5 m
- Broskyne: 4 - 5 m
- Marhule: 5 - 6 m
- Duly: 3 - 4 m
- Orechy: 10 -15 m
- Lieska: 5 - 6 m
- Ríbezle, egreše: 1,5 - 2 m
Rady od seba treba voliť podľa toho, aký druh mechanizácie chceme v medziradí používať (bez toho, aby sme poškodzovali konáre stromov aj v čase plnej rodivosti) a taktiež s ohľadom na svetelné pomery (dostatok svetla).
Spony pre Intenzívne Záhradné Pestovanie (Šetrenie Miesta):
- Jablone pestované v stenovej výsadbe na slaborastúcich podpníkoch (napr. M9, M26): 1,5 m
- Jablone na podpníku M7: 2 m
- Hrušky v tvare steny na podpníku dula: 1,5 m; na podpníku hruška planá: 3 m
- Broskyne: 3 m
- Marhule, slivky, ringloty: 4 m
- Čerešne a višne na podpníku mahalebka: 3 m, na podpníku vtáčnica (čerešňa vtáčia): 5 m
- Stĺpovité formy vyššie uvedených druhov: sadíme v spone od 0,5 m
- Stromčekové ríbezle a egreše: v spone 0,80 m
Termín a Príprava Výsadby
Kedy Sadiť
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by už mohli vážne poškodiť korienky stromčekov. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. Jarný termín výsadby je aktuálny po rozmrznutí a čiastočnom oteplení pôdy koncom februára, v priebehu marca alebo začiatkom apríla - je vhodnejší pre teplomilné druhy (marhuľa, broskyňa, orech, mandľa, vinič). Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.
Na jeseň je vhodné sadiť dreviny hlbšie a okopcovať ich hlavne z dôvodu ochrany pred mrazmi. V jarnom období začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. V lete je prestávka a ideálne je začať zase až v septembri či októbri.
Výber a Príprava Stromčekov
Pokiaľ chce mať začínajúci pestovateľ istotu, že si vybral kvalitnú odrodu ovocného stromčeka, mal by sa najskôr poradiť so skúsenými pestovateľmi. Netreba otáľať a vybrať sa do obchodov čím skôr. Osobne preferujem kontajnerované výpestky a sadenice, keďže sú už plne prekorenené a majú najkvalitnejšiu stavbu a štruktúru koreňového systému. Väčší problém majú voľnokorenné, keďže sú vyorávané a ich skladovateľnosť nie je až taká dlhodobá. Vtedy je ideálne ich zasadiť čím skôr.
Je vhodné, ak stromčeky po zakúpení hneď nevysádzame, ale najprv si ich pre výsadbu dobre pripravíme. Ak sú niektoré korene zreteľne poškodené, čo najskôr ich ošetríme a poškodené časti odstránime. Dávame však pozor, aby sme zbytočne neodstránili koreňové vlásočnice.
Namáčanie Koreňového Systému
Pre osvieženie nielen koreňov, ale aj celej rastliny je dobre namočiť celý koreňový systém na niekoľko hodín do vody (najlepšie do mäkkej zrážkovej vody - nie studničnej). Preschnuté stromčeky namočíme do vody na 12 až 24 hodín, voľnokoreniace vložíme do zemitej kaše (vodu a ornicu zmiešame v nádobe na blato). Ak sa zvráskavená kôra napne, možno ich vysadiť. Toto je jedno z najúčinnejších opatrení, ako zabezpečiť, aby sa prostokorenný stromček (t. j. stromčeky, ktorých koreňový systém je bez zeminy) v pôde dobre ujal. Čím je ovocný stromček slabší alebo čím je stromček starší a tiež aj čím je čas od jeho vybratia z ovocnej škôlky dlhší - tým viac je namáčanie stromčekov pred sadením dôležité. U stromčekov vykopaných na jeseň a vysádzaných až na jar je namáčanie koreňového systému nevyhnutnosťou. Stromčeky v kontajneroch (s koreňovým balom) postačí namočiť do vody tesne pred výsadbou na 2 - 5 hodín.
Voľnokoreniace stromčeky vysádzame podľa možnosti hneď. Stromček s koreňovým balom tesne pred sadením vyberieme z nádoby. Korene po bokoch opatrne uvoľníme, aby sa bal nerozsypal. Netreba ich skracovať. Ak je stromček vo vrecovine, rozviažeme ju až po vložení do jamy a pred zasypaním pôdou ju rozprestrieme okolo balu. Vrecovinu necháme v jame, v pôde zotlie. Nerozpadávajúci sa materiál (plastová fólia), samozrejme, odstránime.
Príprava Výsadbovej Jamy
Pred výsadbou si vopred musíme dobre premyslieť spon výsadby, stanovištné podmienky (miesto výsadby, svetelné a pôdne podmienky) a veľkosť jám. Na dobre obrábanej pôde v záhradke kopeme jamy tesne pred vysádzaním, na neobrábaných alebo len občas kultivovaných je lepšie pripraviť jamy aspoň 3 týždne pred plánovanou výsadbou.
Rozmery Jamy
Veľkosť jamy závisí od veľkosti koreňového balu a od predchádzajúcej základnej prípravy pôdy. Ideálne rozmery jamy sú okolo 30 x 30 cm, záleží od druhu a typu pôdy.
- Ak je pôda kvalitná, na stromy stačí jama s rozmermi 60 × 60 × 80 cm.
- Na drobné ovocie (egreš, ríbezľa, malina, černica, čučoriedka) 40 × 40 × 60 cm.
- V horších pôdach (ílovité, kamenisté, ťažké) treba väčšiu jamu s rozmermi 80 × 80 × 80 cm.
Jamu kopeme asi o 10 až 20 cm hlbšie pod korene. Aj šírka jamy by mala byť asi o 10 cm väčšia ako sú široké korene.
Postup pri Kopaní Jamy
- Vykopanú pôdu dávame na 2 až 3 kôpky. Vrchnú vrstvu - ornicu - na hĺbku rýľa odložíme na jednu kôpku, spodnú - podorničie so spodinou - odložíme na ďalšiu.
- Kamene, skaly a stavebný odpad vyberieme a zlikvidujeme.
- Zarovnáme steny jamy, dno skypríme na hĺbku rýľa, aby sa vlásočnicové korienky rýchlejšie zakorenili.
- Pri kyprení dna a dohadzovaní pôdy pri vysádzaní do 2/3 primiešame organické (kompost) a minerálne hnojivá. Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5-3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť.
- Steny ťažkej ílovitej, mokrej pôdy sa mažú, korienky rastlín ich po vysadení ťažko prerážajú, čím sa spomaľuje rast. Na piesočnatých pôdach sa steny jám ľahko zosypávajú. Preto je dobré nahradiť nekvalitnú pôdu alebo jej časť kvalitnou ornicou, prípadne vhodným substrátom.
- Do stredu jamy zatlčieme oporný kôl. Kôl má byť zbavený kôry, hladký, rovný, primerane hrubý (priemer minimálne 6 cm), horná časť zaokrúhlená a spodná špicatá. Dĺžka kola závisí od pestovaného tvaru a hĺbky jamy. Pri výsadbe voľnokoreniacich stromčekov kôl zatlčieme do stredu jamy pred výsadbou; po výsadbe by sme mohli poškodiť korene. Kolíky poskytujú stromčeku oporu počas zakoreňovania, chránia kmeň pred poškodením a krivým rastom asi 6 rokov po vysadení.
Samotná Výsadba Stromčekov
Vlastná výsadba stromčekov je ľahšia, ak sú pri tom dve osoby. Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka (chránime tak kmienik pred slnečnými lúčmi v predjarí).
Umiestnenie a Hĺbka Výsadby
- Koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Stromček s voľnými koreňmi nesmie mať korene stlačené, ohnuté smerom hore - ťažko by sa zakorenil. Musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení a nezostali diery.
- Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10-15 cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5 cm nad zemou (ináč by zakorenila aj ušľachtilá časť). Ak je miesto štepenia (očkovanie, vrúbľovanie) hneď nad koreňovým kŕčikom, nezahŕňame ho pôdou, aby sa z tohto miesta nezačal stromček zakoreňovať.
- Správna hĺbka je, keď koreňový kŕčik (zhrubnutá časť tesne medzi koreňom a kmeňom) je 5 až 8 cm nad povrchom pôdy, vrchné rozkonárenie koreňov 2 až 3 cm pod úrovňou okolitého terénu. Hĺbku vysadenia môžeme kontrolovať latou vodorovne položenou cez jamu. Kŕčik stromčeka má byť na úrovni hornej hrany latky.
- Korene zasypávame úrodnou pôdou zmiešanú s kvalitným kompostom. Ku koreňovému balu dávame kvalitnejšiu vrchnú ornicu. Je dobré mať pomocníka, ktorý stromček drží v správnom smere a výške (hĺbke). Jemne ním potriasa, aby sa kyprá pôda dostala aj medzi korene a nevznikli vzduchové dutiny, a zároveň postupne prihadzovanú pôdu mierne ušliapava.
Zalievanie a Ukotvenie
- Po zatlčení kola nalejeme do jamy vodu a necháme ju vsiaknuť. Do polovice jamy nasypeme pôdu, mierne ju zošliapeme a až potom vložíme stromček. Postupne k nemu prihŕňame pôdu, rovnomerne zo všetkých strán. Pred dokončením prihŕňania stromček zalejeme 15 až 20 l vody (2 vedrá) podľa aktuálnej vlhkosti pôdy a počasia. Po vsiaknutí prihrnieme zvyšok pôdy.
- Stromček pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom (v tvare vodorovného čísla 8 alebo znaku nekonečna), uviazanie musí byť zároveň dostatočne voľné, aby sa nezarezalo do kôry pri raste kmeňa. Použijeme širší pás vrecoviny (8 až 10 cm) alebo inej prírodnej textílie. Vyšší stromček je lepšie priviazať minimálne na 2 až 3 miestach.
- Kmeň obalíme vrecovinou, bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry.
- Pri výsadbe na jar okolo stromčeka vytvoríme hrabľami alebo motyčkou misu z kyprej pôdy s okrajom vyvýšeným asi o 10 cm. Bude slúžiť na zalievanie počas vegetácie až do jesene.
- Ak stromčeky nestihneme vysadiť, založíme ich, t. j. provizórne vysadíme, šikmo do pôdy na chránenom tienistom mieste v záhrade, zakryjeme ich netkanou textíliou a zavlažíme.
- Pri výsadbe k múru, napr. pri stene domu, kmeň opatrne ohneme mierne šikmo k múru a na viacerých miestach priviažeme ku kolu. Kôl v tomto prípade umiestnime k múru.
Výchovný Rez po Výsadbe
Ovocné stromčeky, ktoré si kúpime v ovocných škôlkach alebo v záhradkárstvach, je potrebné upraviť, aby po vysadení dobre zakorenili a vytvorili dostatočne pevnú korunu, ktorá dokáže v ďalších rokoch pestovania prinášať pravidelnú úrodu kvalitného ovocia a súčasne vytvárať mladé rodivé drevo. Výchovným rezom sa snažíme v prvých rokoch po výsadbe vytvoriť dobrý predpoklad, zakorenenie a rast nových výhonkov.
Prečo je Rez Nevyhnutný
Stromčeky po vyoraní v ovocných škôlkach stratia najmenej 2/3 aktívnych, jemných koreňových vlásočníc, ktoré v prvých rokoch dodávali rastúcim stromčekom potrebné živiny a vodu. Po ich vybratí a výsadbe do našich záhrad im tieto korienky chýbajú, ale výhonky a pôvodná korunka stromčekov im ostala neporušená, preto koreňová sústava nestačí dodávať potrebné živiny do ponechanej korunky stromčekov. Je nevyhnutné mierne skrátiť korene, odstrániť nalomené a nahnité a hlboko skrátiť všetky výhonky a konáriky, aby koreňová sústava dodávala potrebné živiny pre nový rast mladých letorastov a dobré zakorenenie. Ak toto hlboké skrátenie neurobíme hneď na jar, po uplynutí jarných mrazov, alebo keď čakáme až keď stromčeky vytvoria prvé lístky, stromčeky nám veľmi slabo zakoreňujú a vo väčšine prípadov vôbec nerastú a vyčerpané zaschnú, odumierajú. Predísť tomu môžeme tak, že každý výhonok v korunke na krátko skrátime.
Ako orezávať jablone
Ako Hlboko Korunku Skracovať
Stromčeky vysadené v uplynulom roku na jeseň alebo tie, ktoré vysadíme na jar v tomto roku, skrátime tak, že každý výhonok, nech je akokoľvek dlhý, skrátime na dĺžku asi 5 - 10 cm, na ktorom ostanú len 2 - 4 púčiky. Stredný výhonok, tzv. stredník, skracujeme asi 10 - 15 cm nad bočnými, v jednej rovine zrezanými výhonkami. Pri skracovaní striháme tesne nad púčikom, ktorý má smerovať smerom von z koruny, aby sme v ďalšom období dosiahli dostatočne svetlú, otvorenú korunu pre tvorbu rodiaceho obrastu. Pri pestovaní s terminálom (prostredník = je pokračovaním kmeňa) všeobecne platí, že bočné výhonky skrátime o 2/3 tak, aby posledný púčik smeroval von z koruny. Terminál skrátime asi o 1/3, zostáva najvyšším bodom v korunke. Konáriky v korunke režeme pri jarnej výsadbe hneď po vysadení, pri jesennej výsadbe až na jar. Spôsob rezu závisí od ovocného druhu a typu koruny.
Stromčeky bez Zapestovanej Koruny (Špičiaky)
Ak sme do záhradky vysadili jednoročné hrotiaky, tzv. špičiaky, ktoré nemajú bočné výhonky, tak skrátenie stromčeka urobíme vo výške 50 - 80, niekedy až 100 cm, podľa pestovaného tvaru stromčekov. Tento základný alebo výchovný rez v prvom roku je najdôležitejší. Ak ho neurobíme, stromčeky sa trápia v ďalších rokoch tým, že majú veľké problémy so zakoreňovaním a rastom a takéto stromčeky musíme v ďalších rokoch hlboko skrátiť, aby sme ich zachránili a podporili v raste.
Pokračovanie Výchovného Rezu v Ďalších Rokoch
Výchovný rez najčastejšie uplatňujeme 3 roky, potom presvetľujeme ovocné stromčeky tzv. udržiavacím alebo presvetľovacím rezom. Stromčeky v druhom až treťom roku vo výsadbe upravujeme tak, že každý hlavný výhonok skrátime o 1/3 dĺžky, čím sa snažíme dať základ budúcej korunke, aby kostrové konáre boli dostatočne pevné a rozvetvené. Týmto skracovaním vytvárame len rastové drevo a netvoria sa nám kvetné púčiky, ktoré sa budeme snažiť vytvárať na ovocnom strome od 3 roku pestovania, čo sa dá dosiahnuť správnym rezom. Od štvrtého roku pestovania žiadny jednoročný výhonok nesmieme zakrátiť, pretože jeho skrátením by sme podporovali pri jabloniach, hruškách, slivkách a čerešniach len tvorbu rozkonárených nerodiacich výhonkov, tzv. „metiel“, ktoré nám nerodia, len zahusťujú korunu stromov.
Premena Listových Púčikov na Kvetné Púčiky
Pri spomínaných druhoch jednoročné výhonky potrebujú mať celý tento rok pokoj, to znamená, že nesmieme skrátiť dĺžku minuloročného prírastku o žiadnu 1/3, ¼ a pod. Ak výhonok neskrátime, všetky listové púčiky sa do konca tohto roku prirodzenou formou premieňajú na púčiky kvetné a krátky plodonosný obrast. V ďalšom roku sa z týchto vytvorených kvetných púčikov začínajú tvoriť prvé plody, čiže stromčeky začínajú rodiť. Skracovať o 1/3 dĺžky môžeme z ovocných druhov len marhule, skrátiť môžeme aj višne a broskyne, pretože ich jednoročné výhonky majú okrem listových púčikov aj púčiky kvetné. Je potrebné tieto základné premeny a tvorbu rodiaceho dreva poznať, pretože v opačnom prípade nikdy nedokážeme správne orezať, to znamená pochopiť a vytvárať nie množstvo zbytočných výhonkov, ale na stromoch dosiahnuť taký počet kvetných púčikov a plodonosného dreva, aby ovocný strom prinášal len toľko ovocia, koľko dokáže na strome v dostatočnej kvalite udržať do obdobia zberu.
Výchovný Rez Drobného Ovocia
- Stromčekové ríbezle a egreše: Na jeseň vysadené stromčeky skrátime tak, že každý jednoročný výhonok skrátime na 2 - 3 púčiky, aby sme v ďalších rokoch dopestovali dostatočné, pevné a silné jednoročné výhonky, ktoré presvetľovacím rezom v ďalších rokoch upravujeme.
- Kríčkové novovysadené ríbezle: Skrátime úplne nad zemou tak, aby nad povrchom pôdy nám ostali 2 - 3 púčiky. Po tomto výchovnom, hlbokom reze podporíme nielen veľmi potrebné zakoreňovanie, ale dosiahneme silné jednoročné výhonky, na ktorých v ďalších rokoch sa snažíme získať, čo najväčšiu rodivosť. Po hlbokom skrátení nám počas vegetácie vyrastie niekoľko výhonkov, z ktorých ponechávame v každom roku len 3 - 4 najlepšie vyvinuté výhonky a ostatné odstránime úplne pri zemi, aby sme za 3 roky si dopestovali 7 - 12 rodiacich výhonkov.
- Novovysadené maliny, černice: Skracujeme na jar na dĺžku asi 30 - 50 cm, aby sme taktiež podporili dobré zakorenenie a tvorbu nových výhonkov.
Starostlivosť po Výsadbe
Po výsadbe pôdu v blízkosti stromčeka urovnáme a jemne prekypríme. Priebežne kontrolujeme uviazanie; v čase sucha ho zalievame, okolie nastielame pokosenou trávou, drvinou či štiepkami. V neoplotenej výsadbe chránime stromčeky vhodným obalom pred ohryzením zverou.
Stromček označíme menovkou s názvom druhu a najmä odrody. Môžeme si zaviesť osobitnú evidenciu s termínom výsadby, ošetrovania, prvej úrody.
Kontrola Ujatia a Zalievka
Kontrolujeme ujatie. Zakoreňovanie pri optimálnej teplote pôdy trvá približne 14 dní. Po tomto čase na jar intenzívne začína prúdiť miazga, púčiky sa nalievajú, začnú vyháňať listy, výnimočne môže stromček aj zakvitnúť a priniesť úrodu. Kvet je lepšie odstrániť, aby sa stromček zbytočne nevysilil následnou tvorbou plodov. Všetko závisí od počasia, keď po výsadbe v nasledujúcich dňoch hlásia dážď, vtedy, samozrejme, netreba. Pokiaľ je stále ešte pekne, je vhodné zalievať. Záleží na danej odrode a veľkosti stromčeka, 1 krhla = cca 10 litrov vody, čo vydrží približne na 5 - 6 dní.
Hnojenie a Nástroje
Mladé sadenice potrebujú minerálne a organické hnojivá. Najvyhľadávanejšími prísadami pre dobrú úrodu sú dusík, fosfor, draslík. Dusík sa nachádza v komposte, hnoji a truse hydiny. Riedia sa vodou v pomeroch 1:10. Na jeseň, 4 roky po výsadbe, sa zavádzajú hnojivá s fosforom a draslíkom. Kyselina fosforečná sa nachádza v hnojivách, ako je napríklad superfosfát.
Určite netreba zabúdať na čistotu náradia, hlavne nožníc. Pri vykonávaní povýsadbového rezu by sa mohli zaniesť rôzne nečistoty do rany konárika stromu. Ranu je vhodné po výsadbovom reze aj zatrieť, ideálne balzamom.