Dĺžka života a komplexná starostlivosť o tuje

Tuje patria medzi najobľúbenejšie dreviny vďaka svojej trvalej zeleni a prirodzenému vzhľadu, ktoré dokážu efektívne ochrániť súkromie pred pohľadmi susedov a náhodných okoloidúcich. Hoci rastú pomerne pomaly, ich prínos pre záhradu je nespochybniteľný. Sú vždyzelené, takže neopadávajú ako iné ihličnany alebo listnaté dreviny, a váš živý plot si zachová plnú zeleň aj počas zimy.

Tuja (Thuja) je obľúbený vždyzelený ihličnan, ktorý sa často používa na vytváranie živých plotov alebo ako solitérny strom v záhradách. Tento strom sa vyznačuje hustým a pravidelným rastom, vďaka čomu je ideálny na vytvorenie súkromia. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie.

Ako dlho tuje vydržia?

Dĺžka života stromov je spätá nielen s dedičnými vlastnosťami, ale aj ekologickými podmienkami, v ktorých sú pestované. Neošetrované, nehnojené a nezavlažované dreviny trpia častejšie chorobami a rýchlejšie starnú, čím sa skracuje ich životnosť.

Tuje, rovnako ako ríbezle, borievky, čučoriedky, egreše, orgovány, ruže, vinič, dulovce, hlohy a iné kry, vydržia vegetovať na jednom mieste desiatky rokov. Najvyššieho veku sa dreviny dožívajú vo svojom prirodzenom prostredí. V záhradách sa ich životnosť môže líšiť v závislosti od poskytnutej starostlivosti a výberu odrody. V súčasnosti musí záhradkár už po 30 až 40 rokoch pestovania uvažovať o omladení, teda obnove úžitkových aj okrasných drevín. Súvisí to nielen s nižšou životnosťou vyšľachtených stromov, ale aj s väčšou ponukou nových, odolnejších odrôd proti chorobám, mrazom a škodcom.

Výsadba tují pre zdravý rast

Pre zabezpečenie dlhovekosti a krásy tují je kľúčová správna výsadba a následná starostlivosť.

Najlepší čas na výsadbu

Najlepším obdobím na výsadbu tují býva skoro na jar, teda v marci alebo apríli. Druhým ideálnym termínom je skorá jeseň (zhruba koniec augusta až september), keď už nie sú letné horúčavy také intenzívne a rastliny môžu pokojne zakoreniť. Ak však siahnete po kontajnerových tujach (predávaných v črepníku), dajú sa sadiť počas celej sezóny, hoci aj v lete. Dôležité je však rastlinkám zabezpečiť kvalitnú zálievku, aby ich korene neutrpeli šok z presadenia. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom.

Výhody jarného a jesenného sadenia

• Jar: Ak sadíte na jar, tuje majú dostatok času dobre sa uchytiť a rozvinúť korene pred príchodom letných horúčav. Tým si zabezpečíte ich lepšiu odolnosť voči prípadnému suchu.
• Jeseň: Pri jesennej výsadbe zase koreňový systém stihne zosilnieť pred zimnou prestávkou, a na jar tak tuje môžu rýchlejšie začať s rastom. Dôležité je však sadbu neodkladať príliš neskoro. Ak pôda pred príchodom prvých mrazov premrzne, korene sa nestihnú dostatočne zregenerovať a rastliny môžu trpieť.

Optimálna vzdialenosť pri výsadbe

Pri sadení tují je veľmi dôležité myslieť na to, ako chcete, aby výsledný živý plot vyzeral, ale aj na konkrétnu odrodu. Každý druh môže mať iné nároky na priestor. Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti.

• Tuje Smaragd: Majú pekný kužeľovitý tvar, ktorý si udržiavajú prirodzene. Odporúčaná vzdialenosť je 50-60 cm medzi jednotlivými rastlinami. Pri takomto rozostupe tuje vytvoria hustý kompaktný plot, no zároveň majú dostatok miesta na koreňový systém. Pre sadenie do živého plota je bežné 50 cm, no aj 30 cm od seba je praxou pre hustý plot.
• Tuje Brabant: Oproti Smaragdu rastú rýchlejšie do šírky a sú o niečo svetlejšie. Odporúčaná vzdialenosť je 60-80 cm medzi sadenicami. Pri menšom rozostupe by sa mohli vzájomne dusiť a prerastať, takže väčšia medzera je pre ne vhodnejšia.
• Všeobecné odporúčanie: Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty vyžadujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm od seba.

Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky a konkurenčný boj o vodu, živiny a koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Niektoré záhradníctva chcú predať viac kusov na meter, preto prezentujú rozostupy 0,4 m od seba, avšak reálne je vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba aj kvôli budúcemu rastu a konkurencii.

Vzdialenosť od plota

Odporúča sa zachovať aspoň 50 cm odstup od plota, ale vždy prihliadajte na konkrétny typ tuje. Pre vyššie ploty sa odporúča vzdialenosť 70-80 cm. Pri nedostatočnom odstupe sa môžu korene tlačiť k základom plota, čo sťaží správny rast a môže spôsobiť aj poškodenie oplotenia. Tuje by sa navyše mohli z jednej strany tieňovať, čo môže spôsobiť ich nejednotný rast. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a podľa orientácie k slnku môže byť aj rozpálený.

Praktický postup pri výsadbe

1. Voľba stanoviska a príprava pôdy: Tuje majú rady slnečné miesta, no darí sa im aj v polotieni. Dôležitá je priepustná a mierne vlhká pôda. Ak máte v záhrade ťažkú (ílovitú) alebo príliš piesčitú pôdu, môžete ju zlepšiť pridaním kompostu či kvalitného substrátu. Nikdy nesádzajte tuje priamo do trávnika - tráva by im mohla odoberať živiny a vlahu. Tuje západná Smaragd má rada mierne kyslú, vzdušnejšiu a na živiny bohatšiu pôdu. Základom využitia živín v pôde je vyrovnanosť vlahy, humusu a pôdnej reakcie (pH). Silne kyslé pôdy (reakcia okolo 3 pH) je dobré odvodniť a použiť mletý vápenec alebo hasené vápno, najlepšie pred výsadbou.
2. Vyhĺbenie jám a správna hĺbka: Každú jamu vykopte radšej o pár centimetrov hlbšiu a širšiu, než je koreňový bal sadenice. Pri ťažšej pôde vykopte jamu aspoň dvojnásobne hlbokú, aby ste mohli spodnú vrstvu zeminy premiešať s kompostom. Ak sú koreňové baly suché, namočte ich pred zasadením na niekoľko minút do nádoby s vodou. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju.
3. Sadenie a doplnenie substrátu: Vložte tuju do jamy tak, aby horná časť koreňového balu bola zhruba na úrovni okolitej pôdy alebo ľahko pod úrovňou zeme. Zvyšný priestor opatrne vyplňte kvalitným substrátom alebo pôvodnou zeminou zmiešanou s výživným substrátom a jemne ho utlačte. Tým zabezpečíte, aby pri koreňoch nezostali vzduchové medzery. Ihneď neprihnojujte.
4. Zálievka a starostlivosť po výsadbe: Ihneď po vysadení každú tuju výdatne zalejte, aby sa korene dostatočne nasýtili vodou. Počas prvých týždňov sledujte vlhkosť pôdy a v prípade potreby zalievajte častejšie, najmä ak je teplejšie či suchšie počasie. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Počas prvého roka je dôležité tuje pravidelne polievať. Odporúčame kvapkovú závlahu pre jednoduché a rovnomerné polievanie.

Pestovanie tují v nádobách

Menšie druhy tují, ako napríklad Thuja 'Smaragd,' môžete pestovať aj celoročne v kvetináči. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe, s priemerom čo najväčším, aby mali tuje dostatok zeminy a živín na rast. Odporúčajú sa betónové, keramické alebo kameninové nádoby, ideálne s izoláciou. Plastové nádoby síce nenasávajú vodu, ale môžu byť v zime problematické.

• Zemina: Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1).
• Drenáž: Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Nádoba musí mať otvory na odtok prebytočnej vody.
• Zavlažovanie: Obvykle sa zalievajú raz denne.
• Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom alebo inou izoláciou. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, inak tuje vyschnú.

Starostlivosť o tuje

Pravidelná starostlivosť je kľúčom k udržaniu zdravého a hustého živého plota z tují.

Hnojenie

Na jar a na jeseň môžete tuje prihnojiť vhodným hnojivom určeným pre ihličnany. Vyhnete sa tak žltnutiu ihlíc a zabezpečíte im všetky potrebné živiny. Hnojenie je dobré vykonať najmä tam, kde je pôda chudobnejšia na minerály a živiny.

• Jarné hnojenie: Na jar pridajte do pôdy hnojivo s vyšším obsahom dusíka, aby ste podporili rast nových výhonkov a hustotu rastliny. Hnojenie Tuje Smaragd vykonávame od jari, kedy na jar je možné hnojiť viac.
• Letné hnojenie: Na začiatku leta môžete hnojenie zopakovať, aby ste zabezpečili dostatok živín pre tuje počas celého vegetačného obdobia.
• Jesenné hnojenie: Koncom augusta ukončite hnojenie hnojivami obsahujúcimi vysoké množstvo dusíka a pokračujte s hnojivami obsahujúcimi draslík pre vyzrievanie pletív pred zimou.
• Horká soľ: Žltnutie listov môže spôsobiť aj nedostatok horčíka. Vtedy použite tzv. Horkú soľ, najlepšie vo vode rozpustnú a aplikovanú ku koreňom. Horkú soľ nepoužívať ihneď po výsadbe.
• Pomalé uvoľňovanie: Ideálne je spojenie s granulovaným hnojivom Osmocote s postupným uvoľňovaním živín, ktoré stačí aplikovať iba raz ročne.

Pozor na prehnojenie: Aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, čo je už znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli - biely povlak.

Zálievka

Dlhotrvajúce sucho je nepriateľom všetkých vždyzelených ihličnanov. Mladé tuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať, hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. Zálievka Tuje Smaragd je potrebná predovšetkým v období sucha, obzvlášť na slnečnom a suchom stanovišti. V horúcom lete polievajte aj dvakrát do týždňa, najmä ak sú tuje na rozpálených betónových terasách.

Zálievka v zime: Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Preto je nutné zalievať aj tuje v nádobách aj tie vysadené vonku, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú. Zalievajte ich v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie a svieti slnko, nie je sneh. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Rez a tvarovanie

Tuje dobre znášajú strihanie, preto ich môžete tvarovať podľa potreby. Pravidelný rez podporuje ich hustotu a zdravý tvar. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne je strihať pravidelne a postupne.

Kedy sa strihajú tuje?

Na otázku kedy sa strihajú tuje, neexistuje len jedna odpoveď. Závisí to od veku, druhu a cieľa rezu - či ide o tvarovanie, zmladzovanie alebo len udržiavací rez.

• Jarné strihanie (apríl - máj): Najvhodnejší čas, keď už nehrozia mrazy. Jarný rez podporuje nový rast a umožňuje rastline regenerovať počas celej sezóny. Odstráňte suché, poškodené či hnedé časti a mierne skráťte vrcholy, aby sa rast rovnomerne rozložil.
• Letné strihanie (jún - júl): Počas leta môžete tuje ešte raz zľahka ostrihať. Tento „kozmetický rez“ pomáha udržať tvar a hustotu živého plota. Vyhnite sa však veľmi horúcim dňom - slnko by mohlo spáliť čerstvo zastrihnuté výhonky.
• Jesenné strihanie (koniec augusta - september): Na jeseň sa tuje zvyčajne nestrihajú, pretože po reze by už nemali dostatok času na regeneráciu pred zimou. Ak je však jeseň teplá a mierna, môžete vykonať len veľmi jemné strihanie tují, napríklad odstrániť dlhé alebo vybočené výhonky.
• Kedy nestrihať: Vyhýbajte sa strihaniu počas silných mrazov, extrémneho sucha alebo v čase, keď sú tuje napadnuté chorobou. V takom prípade im doprajte najskôr regeneráciu a hnojenie, až potom pristúpte k rezu.

Ako správne strihať tuje?

1. Náradie: Použite kvalitné nožnice na živé ploty alebo elektrické plotostrihy.
2. Strihanie podľa výšky: Nízke tuje sa strihajú jednoducho po obvode, pri vyšších je vhodné použiť rebrík alebo teleskopický strihač. Vždy strihajte zhora nadol, v jemných pruhoch, aby bol rez rovnomerný. Pri vysokých živých plotoch nechajte hornú časť o niečo užšiu než spodnú - zabezpečíte tak prístup svetla aj k spodným vetvám.
3. Rovný a prirodzený tvar: Pri strihaní je dôležité, aby bol tvar živého plota pravidelný. Pomôcť si môžete napnutým špagátom ako vodítkom. Režte len mladé, zelené výhonky - nikdy nie do starého dreva, ktoré už neobnoví rast.
4. Strihanie tují Smaragd: Tuje Smaragd rastú pomaly a majú prirodzene pekný, kužeľovitý tvar. Preto vyžadujú len minimálny rez - najlepšie raz ročne na jar. Stačí odstrániť suché konáriky a upraviť tvar. So strihaním Tuje západnej Smaragd je lepšie počkať, až sa stromčeky dobre zakorenia, minimálne 2 až 3 mesiace.
5. Strihanie tují Brabant: Odroda Brabant rastie rýchlo a vytvára hustý živý plot, ktorý treba pravidelne udržiavať. Ideálne je strihanie tují dvakrát ročne - na jar a v lete. Pri dlhšom zanedbaní by mohol plot prerásť a stratiť tvar.
6. Po strihaní: Doprajte tujám dostatok vody, najmä ak je sucho. Čerstvo zastrihnuté výhonky môžu byť citlivé na priame slnko - pri silnom úpale môžete plot na pár dní chrániť tieniacou sieťou. Na podporu rastu a regenerácie použite hnojivo pre tuje.

Staršie tuje s prekážkami alebo nedostatkom svetla, ktoré sú zo spodnej časti alebo zadnej strany nezarastené, môžu opäť obrásť, ak ich posadíte na svetlé stanovište a mierne zastrihnete zhora a z hustej strany, aby ste tak podporili ich rast v riedkej až holej časti.

Typy tují

Existuje viacero druhov tují, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a tvarom.

• Thuja occidentalis (Tuja západná): Najrozšírenejší druh tuje, ktorý dorastá do výšky 10 až 20 metrov.
• Thuja plicata (Tuja obrovská): Tento druh dorastá do výšky 15 až 30 metrov a je známy svojou rýchlosťou rastu.
• Thuja orientalis (Tuja východná): Tento druh má kompaktnejší rast a dorastá do výšky 5 až 8 metrov.
• Thuja 'Smaragd': Jeden z najpopulárnejších kultivarov tuje západnej, nazývaný aj tuja smaragdová. Je obľúbená pre svoj kompaktný kužeľovitý tvar a nádherné zelené sfarbenie, ktoré si zachováva aj v zime. Je mrazuvzdorná a veľmi hustá a stĺpovitá. Jej úzky vzrast znamená, že potrebuje relatívne málo prerezávania, pretože rastie pomaly do šírky. Mnohí skúsení záhradkári ju považujú za najkrajšiu a najviac odporúčanú odrodu.

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, v závislosti od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou môžu rásť 25-40 cm ročne. Najrýchlejší rast dosahuje na slnečnom mieste.

Bežné problémy a ich riešenia

Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi, prejavuje sa rovnako na mladých aj starších drevinách.

Príčiny hnednutia tují

• Prirodzený jav: Staršie ihličie alebo vetvičky (staršie ako 3 roky) vo vnútri koruny okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka odumierajú. Na jar po mrazoch je vhodné tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstrániť.
• Nedostatok/prebytok vody: Nedostatočná alebo nadmerná závlaha. Tuje v zime nespia, a preto je dôležité ich zalievať aj počas teplejších zimných dní, inak vyschnú. Naopak, prílišné premočenie v ťažkej, nepriepustnej pôde môže viesť k uhynutiu koreňov.
• Nedostatok živín: Nedostatok horčíka (použiť horkú soľ), alebo celkovo nedostatočná výživa.
• Nedostatok svetla: Tuje vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, napríklad v blízkosti betónových plotov alebo v príliš hustej výsadbe, tiež hnednú.
• Spálenie slnkom/mrazom: Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime. Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody, ale má to súvis so závlahou v zime a obsahom vody v pletivách.
• Prehnojenie: Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú, v nádobách aj biely povlak vyzrážaných solí.
• Pes: Poškodené konáriky tují môže spôsobiť aj močenie psov.

Choroby

Prejavujú sa žltnutím a neskôr hnednutím výhonkov hlavne na jar za vlhkého počasia. Rastliny treba ošetriť fungicídnymi postrekmi.

• Plieseň šedej ihlice: Objavuje sa počas vlhkého počasia.
• Kabatiniové odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa hnednutím a vysychaním.
• Hubové ochorenia s plodnicami: Pokiaľ sú na konci poškodených výhonkov viditeľné čierne plodničky alebo zdurené vankúšikovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky (napr. Kuprikol, Dithane, Champion, Ridomil, Syllit). Postrek je dobré zopakovať po 10-14 dňoch, najlepšie iným fungicídom.

Škodcovia

Proti škodcom ako roztočce, vošky, méry, molice, húsenice, slimáky je potrebné použiť chemické ošetrenie. Prevenciou je priebežná kontrola.

• Pochmúrnik tujový: Tento škodca vyhrýza malé dierky v konárikoch.
• Lykokaz: Napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť.
• Roztoče: Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohnedá a sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
• Krasoň smrekový: Škodca, ktorý sa rojí v máji a sčasti aj v júni, kedy je potrebné tuje postrekovať 3-5x po sebe v 7-10 dňových intervaloch. Insekticídy treba striedať nielen na dospelé jedince, ale aj na larvy. Náznak zvädnutia listu, prípadne hnedé vetvičky treba vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa dostane do kmeňa, odumiera celá tuja.
• Voška smreková: Saje na spodnej strane ihličia, ktoré zožltne, zhnedne a opadne.

V prípade, že sa porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.

Zimná ochrana

Väčšina druhov tují je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj drsné zimné podmienky. Ak však pestujete mladé stromy alebo žijete v oblasti s extrémnymi mrazmi, je vhodné chrániť tuje mulčom alebo ochranným textilom. Ihličnany s postranným rastom (borievka čínska, nízke druhy tisov) sa môžu polámať pod váhou snehovej vrstvy. Toto nebezpečenstvo hrozí aj druhom so stĺpovitým vzrastom (borievka, tis) - môžu sa rozpadnúť. V zimnom období je vhodné mladé rastlinky uviazať okolo kmeňa, aby vetvičky sneh nepolámal. Je možné čerstvý sneh striasť, čo sa však neodporúča pre časté polámanie zamrznutých vetvičiek.

Tuje sú vďaka svojej kráse, jednoduchosti a všestrannosti skutočne nenahraditeľným prvkom každej záhrady. So správnou starostlivosťou sa vám odvďačia hustým rastom a prirodzenou ochranou pred okolitými pohľadmi na dlhé roky.

tags: #kolko #vudrzi #tuja #rokov