Úspešné kompostovanie varenej stravy závisí od vytvorenia optimálnych podmienok pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na tomto procese podieľajú.
Príprava materiálov na kompostovanie
Pred zamiešaním do kompostu je potrebné materiál upraviť na správnu veľkosť. Toto je obzvlášť dôležité pri ťažšie rozložiteľných materiáloch, ako sú drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama či kukuričné kôrovie. Veľkosť materiálov môžeme upraviť pučením, sekaním, lámaním alebo strihaním.
Čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa kompostujú, pretože sa zväčšuje plocha, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Menšia veľkosť častíc tiež uľahčuje manipuláciu s materiálom, napríklad pri prekopávaní.
Vyvážené miešanie materiálov: Dusíkaté a uhlíkaté zložky
Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať bezhlavo, pretože každý druh má iné vlastnosti.
Dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady) sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené. Musia sa miešať s uhlíkatými materiálmi (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé a suché.
Pri kompostovaní záhradného odpadu a zvyškov z kuchyne by sme sa mali snažiť o správnu surovinovú skladbu. Optimálny pomer uhlíka k dusíku (C:N) v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 - 35:1 v prospech uhlíka.
| Materiál | Približný pomer C:N |
|---|---|
| Pokosená tráva | 15:1 |
| Ovocie a zelenina | 15:1 |
| Hnoj (hovädzí) | 25:1 |
| Lístie | 60:1 |
| Slama | 80:1 |
| Piliny a hobliny | 400:1 |
Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich uskladniť, napríklad vo vreciach vedľa kompostéra.
Zabezpečenie prístupu kyslíka (aeróbny proces)
Kompostovanie je aeróbny proces, ktorý prebieha za prístupu kyslíka. Hoci menšie častice sa rýchlejšie kompostujú, zároveň medzi nimi vzniká menej dutiniek pre vzduch, čo môže viesť k hnilobe a zápachu.
Pri výbere kompostéra je dôležité myslieť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť dostatok vzduchu, je prekopávanie kompostu, ktoré by sa malo vykonávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu.
Prácu si môžeme uľahčiť vytvorením drenážnej vrstvy z hrubších konárov na dne kompostéra (cca 20 cm hrubých 2-5 cm). Do nej môžeme vpichnúť perforované rúrky (ideálne 2 až 5 kusov podľa veľkosti kompostéra), ktoré mierne presahujú úroveň zásobníka. Tento systém zabezpečí dostatočné prevetranie kompostu. Alternatívou môžu byť drevené koly, ktoré po naplnení kompostéra vytiahneme, čím podporíme prúdenie vzduchu (komínový efekt).
Prekopávaním okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čo prispieva k rovnomernejšiemu rozkladu.
Optimálna vlhkosť kompostu
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou pre správne kompostovanie. Nedostatok vlhkosti proces spomaľuje alebo zastavuje.
Vlhkosť úzko súvisí so štruktúrou zmesi materiálov. Čím je štruktúra hrubšia, tým vyššiu vlhkosť môže materiál obsahovať, ale zároveň dlhšie trvá rozkladný proces. V uzavretom kompostéri sa bez pomoci nedostane voda.
Optimálnu vlhkosť v pokročilejšom štádiu rozkladu môžeme zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade.
Ak vytečie veľa vody, materiál je prevlhčený a je potrebné doň pridať suché, savé a hrubšie materiály.