Založením kompostoviska znížite množstvo vyprodukovaného odpadu a získate plnohodnotné hnojivo na výživu rastlín. Hoci je vznik kompostu malou alchýmiou, stačí trochu úsilia a získate neoceniteľného pomocníka pri pestovaní. Kompost poskytuje všetky dôležité rastlinné živiny v ideálnom zložení, zlepšuje pôdu a udržuje rastliny zdravé. Pri kompostovaní dochádza k rozkladu biologických látok a vzniká tzv. čierne zlato pre vašu záhradu.
Základný princíp fungovania kompostovania
Základný princíp fungovania kompostéra spočíva v biologickom rozklade organickej hmoty, pri ktorom sa z bežných kuchynských a záhradných zvyškov stáva výživný humus. Tento proces prebieha prirodzene, za účasti mikroorganizmov, baktérií, dážďoviek a húb, ktoré štiepia materiál na jednoduchšie látky. Aby všetko prebiehalo správne, musia byť zabezpečené optimálne podmienky - predovšetkým dostatok kyslíka, vlhkosti a tepla.
Vo fáze nábehu na tlenie a počas tlenia sa hromada zohreje na teploty 35 až 70 °C. Pracujú tu najmä huby a baktérie. Ak všetky procesy prebiehajú správne, teplota na druhý až tretí deň stúpne na 40 až 60 °C. Ide o žiaduci jav, keďže sa v teple zničia semienka burín a choroboplodné zárodky.
Fázy rozkladu organickej hmoty
- 1. fáza - mineralizácia: Vyznačuje sa rýchlym vzostupom teploty (priemerne na 65 °C) v strede zakládky a následne jej rýchlym poklesom. Objem odpadu sa zmenší až o 30 %.
- 2. fáza - premenná: Teplota pozvoľne klesá na 25 °C, organické látky sa menia na humusové zložky a ustáva intenzívny mikrobiálny rozklad.
- 3. fáza - dozrievanie: Teplota kompostu sa vyrovnáva s okolím a dochádza k tvorbe kvalitného humusu.
Viacúrovňový a trojkomorový systém
Profesionálni záhradníci nedajú dopustiť na trojkomorový princíp kompostovania. Tento systém umožňuje efektívnu prácu s odpadom v rôznych štádiách rozkladu:
| Komora/Úroveň | Funkcia | Proces |
|---|---|---|
| Prvá komora | Zhromažďovanie | Ukladanie čerstvého bioodpadu zo záhrady a kuchyne. |
| Druhá komora | Prvá fáza hnitia | Aktívny rozklad a mineralizácia materiálu. |
| Tretia komora | Dozrievanie | Úplný rozklad a vznik hotového, voňavého humusu. |
Hneď ako sa hotový kompost spotrebuje, obsah druhej nádoby sa premiestni do tretej. Nová hromada sa potom umiestni do druhej s odpadom z prvej komory. Komerčne dostupné kompostéry z dreva alebo kovu majú zvyčajne kapacitu jeden kubický meter.
Prečo kompostovať?
Výber vhodného kompostéra a umiestnenie
Možnosti sú široké. Na výber máte drevený alebo pletivový kompostér, kompostér vyrobený z paliet alebo plastový termokompostér. Proces kompostovania najrýchlejšie prebieha v plastovom variante, ktorý udržuje vyššiu teplotu a stabilnú vlhkosť. Väčšina modelov má v bočných stenách široké vzduchové štrbiny, cez ktoré môže unikať oxid uhličitý a dovnútra sa dostáva potrebný kyslík.
Pri výbere miesta dbajte na nasledujúce rady:
- Ideálny je polotieň (napr. pod listnatými stromami), aby odpad nevysychal tak ľahko ako na prudkom slnku.
- Kompostér neumiestňujte na spevnenú plochu; mal by zostať v kontakte s pôdou, aby sa mikroorganizmy a dážďovky dostali dovnútra.
- Miesto by nemalo byť zbytočne ďaleko od domu, ale zároveň by nemalo obťažovať susedov.
- Na dno namontujte kovové pletivo ako prevenciu pred krtkami a myšami.
Správne vrstvenie a zloženie (Pomer C:N)
Kompost sa správne zakladá po vrstvách, ktoré zabezpečia prúdenie vzduchu a odtekanie vody. Zásadná je rovnováha medzi zelenou (dusíkatou) zložkou a hnedou (uhlíkatou) zložkou. Odborníci tvrdia, že pomer C (uhlík) a N (dusík) musí byť zachovaný v pomere približne 30:1 (v praxi 3 diely hnedého materiálu na 1 až 2 diely zeleného).
Čo patrí do jednotlivých zložiek?
Hnedá zložka (Uhlíkatá): nasekané konáre, slama, piliny, suché lístie, kôra, vaječné škrupiny a kartónový papier (celulóza).
Zelená zložka (Dusíkatá): pokosená tráva, zvyšky ovocia a zeleniny, kávová usadenina, čajové vrecúška, vypletá burina (pred kvitnutím).
Začnite uhlíkatou vrstvou v podobe nasekaných konárov alebo slamy (cca 10 cm). Táto vrstva vytvorí prirodzenú drenáž. Následne striedajte zelené a hnedé vrstvy. Aby ste urýchlili kompostovanie, kúsky konárov by nemali byť dlhšie ako ľudský prst.
Starostlivosť a údržba kompostu
Kompost je živý organizmus a vyžaduje si pozornosť. Pravidelným prekopávaním zabezpečíte dostatok vzduchu a rýchlejší rozklad. Kompost odporúčame prekopať vždy, keď do neho pridáte viac čerstvého bioodpadu, alebo aspoň dvakrát až trikrát za sezónu.
- Vlhkosť: Ideálny stav pripomína vlhkosť vyžmýkanej hubky. Príliš suchý kompost polejte vodou, vlhký prevzdušnite a pridajte suchý materiál.
- Vzduch: Nedostatok kyslíka spôsobuje kvasenie a zápach. Ak kompost zapácha, je potrebné ho poprehadzovať a pridať uhlíkatú zložku.
- Urýchľovače: Ak sa odpad rozkladá pomaly, môžete použiť urýchľovač kompostu (napr. Radevit), ktorý obsahuje mikroorganizmy rozkladajúce celulózu.
- Dážďovky: Pridaním násady kalifornských dážďoviek zefektívnite proces tvorby humusu aj v bežnom záhradnom kompostéri.
Čo do kompostu nepatrí
Aby ste predišli problémom so zápachom, škodcami alebo degradáciou materiálu, vyhnite sa týmto položkám:
- Mäso, kosti, tuky a mliečne výrobky (lákajú hlodavce).
- Popol z uhlia (popol z čistého dreva je v malom množstve v poriadku).
- Chemicky ošetrená tráva (herbicídy môžu pretrvať až 2 roky).
- Orechové lístie (je nevhodné kvôli pomalému rozkladu a obsahu látok potláčajúcich rast).
- Plasty, kovy, sklo a papier s farebnou potlačou.
Využitie hotového kompostu
V závislosti od ročného obdobia trvá 6 až 12 mesiacov, kým sa zvyšky rastlín premenia na tmavú humóznu pôdu. Zrelý kompost príjemne vonia po lesnej pôde a okrem drobných kúskov dreva v ňom nie sú viditeľné pôvodné zložky.
Surový kompost (menej ako 6 mesiacov) využijete pri mulčovaní ako hnojivo do vrchných vrstiev pôdy. Zrelý kompost môžete miešať so zeminou pri výsadbe, presádzaní alebo ním hnojiť stromčeky a zeleninu. Skvelou pomôckou je aj kompostová voda - prírodné tekuté hnojivo vzniknuté zmiešaním lopatky kompostu s vedrom vody.